Miriam, v súčasnosti máš zaujímavú a krásnu prácu, resp. poslanie ☺. Čo súčasnej pozícii predchádzalo? Vedela si hneď, že chceš pomáhať ostatným, alebo si sa hľadala dlhšie?
Pojem sebaláska určite každý z nás pozná. No napriek tomu by som ťa poprosila o presnejšiu definíciu. Čo všetko sa skrýva za týmto nenápadným slovom?
Slovo sebaláska a egoizmus - dve rôzne slová a dva rôzne významy no napriek tomu majú k sebe neuveriteľne blízko. Kde hľadať presnú hranicu medzi nimi?
Keď nevieš, či je to Sebaláska, alebo Egoizmus, polož si otázku: „Prečo takto konám? Mám z niečoho strach?… Alebo preto, že - ja si to zaslúžim!…ja si to doprajem, lebo sa milujem?”
Človek, ktorý sa má skutočne rád, to nepotrebuje dokazovať nikomu inému. Proste vie, že je ten najúžasnejší, najlepší a najkrajší v celom Vesmíre a priľahlom okolí.
A NEzáleží na tom, čo si myslia ostatní.
V dospelosti je ťažšie a neprirodzené mať rád samého seba ako v detstve. Kde hľadať príčinu? Môže to byť spôsobené prísnou výchovou, okolím a ľuďmi, ktorí nás obklopujú, alebo je treba hľadať chybu v nás? Čo si o tom myslíš?
- Učiteľka v škole vyhľadá chyby v diktáte a napíše: 5 chýb. Nie - 54 slovíčok je správne! 54 slovíčok sa nám podarilo, a toto si NEvšimne - hľadá chybu, defekt a tomu dá pozornosť.
- Dieťa nakreslí obrázok, šťastné ukáže rodičom, aký je krásny… a odpoveďou je - Evička, slniečko predsa nie je zelenej farby…
A tak sa od detstva naučíme zameriavať pozornosť na chyby, na NEpodarky. Na to, čo nie je v súlade so všeobecne prijatou normou, na negatívne veci.
Vplyvom výchovy v rodine, vplyvom školského systému sa naučíme - treba nájsť defekt a ten opraviť. Ak tam nie je, je to divné :)
Treba skontrolovať ešte raz….fíha, naozaj tam nie je… a až teraz príde pochvala, ocenenie. A niekedy ani to, bohužiaľ. Niekedy ten najdokonalejší výtvor zostane bez povšimnutia. Ááááááále keby tam bola chyba - hneď je o čom rozprávať.
Tak sa NEčudujme, že po xy rokoch takéhoto nastavenia máme potrebu hľadať na sebe chyby. Porovnávať sa a posudzovať. A samozrejme - NEnávidieť sa za to, že sme NEdokonalí.
Mnohí chcú nájsť cestu k sebe, ale nevedia ako začať a kde ju vôbec hľadať. Existuje konkrétny univerzálny návod pre všetkých ako sa naučiť „mať sa rád“, akceptovať sa a vedieť sa pochváliť? Je absolvovanie tejto cesty náročnou turistickou trasou?
A následne začať poznávať sám seba a čistiť vadné vzorce. Vnímať sa cez pravú hemisféru, cez srdce. Vnímať svoje telo, svoje vlastnosti, schopnosti, skúsenosti. Skúmať sa do hĺbky.
Vtedy človek pochopí, že JE dokonalý a hodný lásky bez podmienok.
A pomaly prepisovať chybné programy v hlave, v podvedomí. Existuje na to milión spôsobov. Najviac sa mi osvedčila havajská metóda Ho’oponopono - je rýchla, jednoduchá a veľmi účinná. Mám ju odskúšanú na sebe aj mojich klientoch a preto vrele odporúčam.
Môžete ju používať aj pri cvičení vo fitku, na prechádzke, alebo počas spania, či varenia - ak nemáte čas na meditácie a iné duševné cvičenia. Pustíte si ju do uší ako antivirák do PC a ona maká, kým Vy robíte niečo iné.
Náročná turistická trasa?….pekný termínus technikus :)
Áno, je to beh na dlhé trate. Povedala by som, že na celý život. Toooooľko tam tých zranení a presvedčení “nie som dosť dobrý” máme v podvedomí, že stále je čo čistiť a liečiť.
Poradíš nám zopár rád ako nabehnúť na cestu sebalásky? Aké pravidlá by sme mali každodenne dodržiavať, aby náš život bol spokojný a plný lásky?
- Prijať fakt, že som dokonalý taký, aký som.
- Zásadne dávať pozornosť tomu, čo sa podarilo. Zamerať pozornosť na pozitívne veci. NEnadávať sebe, ani nikomu inému. Žiadne - ja som krava, trubka, debil…tieto slovné spojenia vyhodiť zo slovníka.
- Každý deň si dopriať okrem telesnej aj Duševnú sprchu - očistiť večer aj dušu od špiny a mentálnych nánosov (môžete cez hooponko, alebo hocijakou inou technikou).
Ak aspoň tieto 3 dokážete dodržať, pomaly prepíšete vadné vzorce v sebe a nádrž sebalásky sa bude pomaly napĺňať. Budete čoraz spokojnejší, vyrovnanejší a šťastnejší.
Alebo prídite ku mne na Štartovací seminár, kde naštartujete nový život plný Sebalásky a ako bonus Vás naučím aj zhmotňovať/kvantovať a ďalšie čistiace techniky … a všetko prakticky - žiadna teória, žiadne kecy. Makáme vždy, až sa nám z kečky parí…všetkým :-)
Odkedy by sme sa mali učiť sebaláske? Dajú sa viesť k tomuto už naše deti?
Takže stačí, aby sme deťom NEvštepili ten náš dospelácky pohľad na veci. A nechali ich v svojej pravde. Aby sme zameriavali pozornosť na “to dobré”, čo sa im podarilo. Ony automaticky budú robiť to, čomu dávame pozornosť. Ak budeme oceňovať “to dobré”, budeme mať dobré deti. My budeme spokojní a budeme ich chváliť, láskať, mojkať. A dieťa bude mať nádrž sebalásky neustále plnú.
Ak budeme dávať pozornosť “tomu zlému”, budeme mať plané deti. :-) … A časom aj frustrované s pocitom, že “nie sú dosť dobré”. Tak jednoduché to je. Čomu dávaš pozornosť, to dostaneš. Túto vetičku ste už iste počuli. Platí na 100%.
Ako vyzerajú alebo môžu vyzerať životy ľudí s tou správnou dávkou sebalásky? V čom spočíva najväčší rozdiel?
A takto to všetci chceme, že?
Začnite sa milovať a skôr, či neskôr sa Vám udeje presne toto - budete vo flow, v sebe, vo svojom plnom potenciále. A teda šťastný človek žijúci v hojnosti a láske.
Tou správnou dávkou sebalásky dokážeme nielen zmeniť svoj život, ale aj vyliečiť svoju dušu, či dokonca určité diagnostikované ochorenie. Aké životné skúsenosti máš s týmto tvrdením?
Na úrovni duše:
Bývala som uzlíček nervov. Veľmi dobre viem, aký je to pocit. Ide ma rozhodiť…Najradšej by som vyletela z tohto tela, hodila sa o zem…Som absolútne nemožná, nič neviem, nič nedokážem, som tučná, škaredá…atď.
Dlho trvalo, kým som pochopila, čo s tým robiť….urobila…a dala sa do poriadku. :-) Najprv som si to musela prežiť, pochopiť, objaviť cestu, vyliečiť. Aby som mohla učiť iných, ako na to. Aby som plnila plán svojej duše, svoje poslanie.
Na úrovni tela:
Dokázala som “zoptimalizovať” svoje telo, ktoré trpelo značnou nadváhou. 18 kg išlo dole za necelý rok. Bez diét a dvíhania činiek. Tým, že som to svoje telo začala milovať také, aké bolo. A následne správne používať myšlienky a slová. Schudla som pomocou “hlavy”. :-)
Na úrovni zdravia:
Pred 20-timi rokmi som mala chronické problémy so žalúdkom, ženskými orgánmi, chrbticou, bolesti hlavy…. Dnes mám 48 rokov a telo klape ako hodinky. NEužívam žiadne lieky, NEmám žiadne choroby ani bolesti. Zdravé telo by mal byť štandard. Nielen u 20-ročných. Vďaka sebaláske ho už chvalabohu mám…a môže to byť u každého rovnako. O tom som presvedčená.
Čo by si na záver odkázala našim čitateľkám? Máš svoj obľúbený citát alebo myšlienku, ktorou sa riadiš?
Maj sa rád :-)
Neprehliadni ani ďalšie zaujímavé rozhovory:
Rozhovor s lifekoučkou Mgr. Janette Šimkovou o šťastí
Rozhovor so Stankou Sobolovou o láske
Rozhovor s PYCOm o varení
Som nadšencom zdravého životného štýlu a rada hľadám nové inšpirácie a teórie z tejto oblasti, ktoré hneď skúšam aplikovať v "praxi" - v kuchyni, cvičení, nákupoch... Najlepšie sa cítim v prírode (prechádzky so psom, behanie, bicyklovanie), kde sa vždy nadopujem pozitívnou energiou.