Blog

V starých múdrostiach nájdeme častokrát mnoho pravdy. Napríklad taký chýr o pivnom bruchu sa traduje už od nepämati. Kedže leto je v plnom prúde a osviežujúce pivko málokto odmietne, poďme sa pozrieť na to, či je teda niečo pravdy na tom, že nám z neho rastie brucho.

V prvom rade, pivo je alkoholický nápoj a hlavnú úlohu tu zohráva alkohol. Telo nerozlišuje, či ide o alkohol z piva, vína alebo iného nápoja a spracováva ho rovnako. Rozdiel je len v efektívnosti spracovania, čo súvisí s faktormi ako je aktivita enzýmov, hydratácia, pohlavie alebo konzumované jedlo¹.
Na začiatok si dáme trochu matematiky, len pre porozumenie. O chvíľku ti vysvetlím, prečo je počítanie kalórií v drinku zbytočné.  Jeden gram alkoholu (1 ml) obsahuje približne 7 kcal (pre porovnanie 1 g cukru obsahuje 4 kcal a tuk 9 kcal). Aby sme zistili, koľko gramov alkoholu máme v drinku, potrebujeme túto rovnicu:

Objem alkoholického nápoja v ml (g) x % alkoholu v nápoji x 0,789 = koľko gramov alkoholu je v nápoji

Keď vieme, koľko gramov alkoholu má drink, vynásobíme to počtom kalórií na 1 gram alkoholu. Čiže číslom 7. A kedže 20% energie z alkoholu sa premieňa na teplo (termický efekt)², musíme ešte číslo prenásobiť krát 0,80.

 

Príklad:
500 ml x 0,05 x 0,789 = 19,73 g alkoholu
19,73 g alkoholu x 7 (kcal) = 138 kcal v drinku
138 kcal x 0,80= 110,4 kcal - výsledný počet kalórií po odrátaní tepla
Takže, ak si dáme 1 pollitrové pivečko, automaticky do tela dostaneme približne 110 kcal. Pre porovnanie, je to rovnako veľa ako 1 strede veľké jablko a 40 g ovsených vločiek. Pekná náhrada jedného jedla, však? Akurát, z piva do svojho tela prijímaš len prázdne kalórie, ktoré nemajú žiadnu výživovú hodnotu.

 

Dosť veľa sa diskutovalo o tom, ako veľmi kalórie z alkoholu prispievajú k energetickému príjmu, až kým nebola publikovaná štúdia na Kalifornskej univerzite v roku 1998, ktorá ukázala, že problém nie je celkom v tom, že sa alkohol premieňa priamo na tuk, ako je často nesprávne prezentované ešte aj dnes. Problém spočíva trochu inde. V sérii experimentov, muži po konzumácii 48 g alkoholu mali zvýšenú novotvorbu tukov o 37 % ³. Háčik bol v tom, že z pečene, kde tento proces prebieha, sa do krvi uvoľnilo len veľmi malé množstvo tuku.
Napríklad: pri konzumácii 24 g alkoholu, sa z pečene uvoľňuje iba okolo 0,8 g tukov, čo je menej než 5%³. Prečo je to tak, je otvorené stále diskusii, no z toho vyplýva, že približne 70-80% alkoholu sa nepremieňa na tuk ^4-6.

 

Zvyšok alkoholu sa uvoľňuje do krvi vo forme takzvaného acetátu. Týmto sa dostávame k podstate problému. Tento acetát nám spôsobuje v tele dobrý chaos, blokuje spaľovanie tukov a núti telo zmeniť priority. Acetát je pre telo toxický, a tak mu telo dáva prednosť a spracováva acetát na úkor tukov⁷, ale nie cukrov. Konkrétne v štúdii ukázali že 24 g alkoholu blokuje okolo 53% mastných kyselín, ktoré by sa mali uvoľniť zo zásob a použiť ako zdroj energie. V dôsledku toho, pečeň zvyšuje uvoľňovanie cukru a aktivitu inzulínu ⁸, a tým sa ďalej redukuje aktivácia spaľovania tukov, ktorá je nahradená cukrom.
Otázkou stále ostáva, na ako dlho sa takáto chaotická zmena metabolizmu v tele udrží, a čo sa deje s metabolizmom pri pravidelnej konzumácii alkoholu. Doterajšie výsledky naznačujú narušenie metabolizmu po požití alkoholu, a zastavenie spaľovania tukov. Pokiaľ sa telo nedá naspäť do rovnováhy, po takom alkoholickom zážitku, každé konzumované jedlo, ktoré obsahuje tuk, telo nemá ako inak spracovať, len uložiť do zásoby.

 

No ukladá sa tam, kde má miesto, a súvisi to hlavne s genetickou predispozíciou. Niektorí ľudia majú tendeciu ukladať viac tuku v oblasti brucha, iní v oblasti bokov. Z toho vzniklo aj pomenovanie tvaru tela jablko (tuk okolo brucha) a hruška (tuk okolo stehien a zadku). Rozdiely sú aj v etnicite, Azijati a Afričania majú tendenciu ukladať viac tuku v oblasti brušnej dutiny oproti bielej populácii. To však neznamená, že my tuk v oblasti brušnej dutiny neukladáme.
Napríklad, nemecká štúdia, ktorá pozorovala po dobu 8,5 roka 7 876 mužov a 12 749 žien, prišla k záveru, že pivo má súvis so zväčšením objemu pásu a nárastu na váhe, ale nepotvrdila špecifický vplyv piva priamo na tuk v oblasti brucha⁸.

 

Mýtus č.1: samotný alkohol (či už pivo alebo iný alkohol) neprispieva podstatne k energetickému príjmu a len nepatrné množstvo kalórii je uložené vo forme tuku.
Mýtus č.2: alkohol samostatne nespôsobuje ukladanie tuku v brušnej dutine, pretože tento proces je ovplyvnený mnohými faktormi. No nemôžeme alkoholu vylúčiť istý podiel, ktorý na tomto procese tiež má.

Alkohol blokuje metabolizmus tukov, narúša rovnováhu v tele, hyperaktivuje metabolizmus cukrov, a tým aktivitu inzulínu. Keď si do toho ešte pridáme alkohol kombinovaný s cukrom a inými sladidlami, nehovoriac o kombinácii s energetickým nápojom, to už je pre telo totálna toxická katastrofa. K všetkému sladkému, čo sa v alkoholických nápojoch vyskytuje, si ešte pripočítajme kalórie z cukru. Takže: "Na zdravie!", je v tomto prípade riadne ironické!

Samozrejme, existujú štúdie, ktoré tvrdia, že rozumná konzumácia alkoholu je telu prospešná⁹, no o tom by sa tiež dalo diskutovať. Každopádne, ako môžeme vidieť, alkohol dokáže narobiť riadny chaos v tele, no ak je konzumovaný sporadicky, telo sa z takého šoku dokáže spamätať. Jedno pivko si na terase určite môžeš bez výčitiek svedomia vychutnať ?.
 
Ďalšie články, ktoré by ťa mohli zaujímať:
Prečo sa ti nepodarí schudnúť, keď budeš piť alkohol
Metabolizmus: 7 najväčších mýtov
Pozor na to, koľko piva v lete vypiješ
 
Zdroje:
1. Cederbaum AI. Alcohol metabolism. Clin Liver Dis. 2012 November; 16(4): 667–685.
2. Suter PM et al. Effect of ethanol on energy expenditure. Am J Physiol. 1994;266(4 Pt 2):R1204-12.
3. Siler SQ, Neese RA, Parks EJ, Hellerstein MK. VLDL-triglyceride production after alcohol ingestion, studied using [2-13C1 ]glycerol. J Lipid Res 1998; 39:2319–28.
4. Lundquist F et al. Ethanol metabolism and production of free acetate in the human liver. J Clin Invest 1962;41:955–61.
5. Lundquist F. et al. Production and utilization of free acetate in man. Nature. 1962;193:579–80.
6. Hannak D, Bartelt U, Kattermann R. Acetate formation after shortterm ethanol administration in man. Biol Chem Hoppe Seyler 1985; 366:749–53.
7. Kerbey AL et al. Regulation of pyruvate dehydrogenase in rat heart. Mechanism of regulation of proportions of dephosphorylated and phosphorylated enzymes, oxidation of fatty acids and ketone bodies and of effects of diabetes: role of nicotinamide-adenine nucleotide. Biochem J 1976;154:327–48.
8. Schuzte M et al. Beer consumption and the ‘beer belly’: scientific basis or common belief? European Journal of Clinical Nutrition 2009, 63, 1143–1149.
9. Gaziano JM et al. Light-to-moderate alcohol consumption and mortality in the Physicians' Health Study enrollment cohort. J Am Coll Cardiol.2000 Jan;35(1):96-105.