Blog

Fitshaker dňa 13.11.2018 spustil krásnu predvianočnú výzvu Harmónia tela a duše, ktorej cieľom bolo nájsť životný balans, mať viac energie, ponaťahovať telo, relaxovať, odbúrať stres a prežívať život radostnejšie. Veronika sa rozhodla výzvu prijať a prísť do cieľa. Ako sa s výzvou popasovala, aké mala pocity a čo jej výzva dala, nám prezradí nižšie.

Som zubná lekárka ošetrujúca dospelých aj deti, ale špecializujem sa na detskú stomatológiu. Moja práca je veľmi náročná, no zároveň je to moja láska na celý život. Som ale predovšetkým maminka a manželka, takže každú svoju voľnú chvíľu po práci sa snažím venovať rodine a robíme všetko spolu. Keďže moja dcérka ešte nemá ani tri roky, môj voľný čas spočíva v nákupoch potravín, stavaní snehuliakov a behaní za malou detskou motorkou. :-)

 

V tom čase sa mi vo veľkom zmenil život. Rozhodli sme sa s manželom otvoriť si vlastné rodinné zubné centrum a ja som ako človek, ktorý sa ekonomike a biznisu absolútne nerozumie, zažívala stres, aký som ešte nikdy neokúsila.
Som fanúšikom Fitshakera na Facebooku a výzva na mňa vyskočila práve vtedy, keď som si uvedomila, že moje veľké bolesti chrbta vo veľkej miere nie sú spôsobené len mojou prácou, ale náhlym návalom stresu. Vtedy som presne vedela, že mi tú výzvu zoslalo niečo vyššie v pravý čas.

 

Vôbec som neváhala, bola som si istá, že je to presne to, čo potrebujem. Už po prvých dňoch mi bolo jasné, že je to pre mňa v danom čase to pravé. Dokázala som si denne na obed uprostred pracovného času nájsť 20 minút, ktoré som venovala len sebe, svojmu telu a svojej mysli.
Pre mňa, ktorá som dovtedy zvykla ísť prvýkrát na záchod až po ordinačných hodinách to bola obrovská zmena. Predtým som každý deň poobede bola už na pokraji svojich síl. Takto som si v rámci tých 20 minút dokázala upokojiť myseľ, usporiadať myšlienky, natiahnuť chrbát a vedela som detičkám, ktoré prišli poobede dávať rovnakú energiu, akú som dávala pacientom ráno.

 

Táto výzva je zatiaľ jediná výzva od Fitshakera, ktorá je naozaj pre každého bez ohľadu na vek či zdravotné problémy. Ja osobne mám v súvislosti s profesiou množstvo zdravotných ťažkostí, ale inštruktorky vysvetľovali všetko veľmi dôkladne a citlivo a nikdy nenútili robiť žiaden cvik nasilu. Cvičenia boli krásne striedané – posilňovanie v pilatese so strečingom v jóge.
Z tém, ktorým boli venované jednotlivé týždne som si do života vzala veľmi dôležité motto: Byť neustále vďačná. Nemenila by som absolútne nič, akurát mi bola výzva krátka.

 

Postupne sa môj chrbát začal dostávať do prijateľného stavu. Prestali mi tŕpnuť ruky a skončili bolesti hlavy. Keď mám horší deň a bolesti sa mi vrátia, mám už naučené cviky, ktoré viem, že mi okamžite pomôžu. Zvykla som si minimálne tri-štyrikrát do týždňa zapáliť vonnú tyčinku, zhasnúť, zacvičiť si jógu a ponaťahovať celé telo. Zregenerujem si tým myseľ a usporiadam myšlienky.
 

Aj keď často poľavíme, snažíme sa ako rodina žiť zdravo. Každý deň trávime čas vonku a učíme sa variť a stravovať zdravo a viezť k tomu aj našu dcérku. Vyskúšala som už veľmi veľa receptov z Fitshakera a za absolútne neodolateľné považujem cuketové tyčinky pre návštevy.

 

Odpoveďou na túto otázku je jej preformulovanie. Všetky tie rodinné a pracovné povinnosti som dokázala zvládnuť práve vďaka cvičeniu.
Už zo školy viem, že stres je jeden zo základných faktorov spôsobujúcich väčšinu ochorení a veľké množstvo chorôb sú práve psychosomatické. Takže vrelo odporúčam každej pracujúcej mame, ktorá má pocit, že nič nezvláda a na každom poli zlyháva, aby si vyskúšala túto výzvu – spomaliť a 20 minút denne (ktoré má aj ten, kto tvrdí, že ich nemá) sa venovať sebe, svojmu telu a svojej mysli. Mňa to naučilo veľa.

 

Od nového roka sme sa s manželom pustili do Novoročnej výzvy. Postupne prichádzame o nadbytočné kilá, objavujeme zdravú stravu a máme ďalší spoločný koníček, čo je v manželstve veľmi dôležité. Opäť som si privykla na niečo nové – miesto cvičenia cez obed som si zvykla vstať o hodinu skôr a cvičiť ráno. Do práce prídem plná energie a nakoľko mám už ráno odcvičené, viem sa poobede venovať plne tomu, čo je pre mňa na prvom mieste – rodine.