Blog

Spotreba piva v našich končinách ukazuje, že ide o veľmi obľúbený nápoj. Napriek určitému poklesu v horizonte 30 rokov sa naďalej vypije približne 73 litrov na osobu ročne. Pivo sa teda považuje za zaujímavý a výnimočný nápoj obľúbený v širokej škále obyvateľstva.

V ponuke je mnoho variantov piva, stačí si len vybrať podľa chuti a preferencie.

V poslednom období sa čoraz viac dostáva do popredia aj jeho sladšia či ochutenejšia verzia v podobe ovocného piva, ktorú určite poznáš pod názvom radler.

Radler je ovocné pivo alebo varený pivný mix s nízkym obsahom alkoholu a vzniká zmiešaním piva a ovocnej limonády alebo šťavy z ovocia, niekedy sirupu či syntetických príchutí.

Pomer zložiek by mal byť 50 %. Pôvodom je z Bavorska.

Obsah alkoholu býva menej ako 2,5 %, na trhu sú však aj s vyšším obsahom alkoholu.

Keďže ide o nápoje s príchuťou či alkoholom, treba zohľadniť jeho príjem do celkového denného energetického príjmu. Podľa obsahu pivo delíme na alkoholické, nealkoholické, ochutené šťavami alebo sirupom.

Pivo je kvasný nápoj, ktorý sa vyrába z obilného sladu, vody a chmeľu za pomoci pivovarských kvasiniek. Väčšinou má nízky obsah etanolu alebo etanol vôbec neobsahuje.

Zaujímavosťou je, že okrem etanolu obsahuje pivo aj viac ako 1 000 ďalších zlúčenín.

Vedela si, že kvôli vysokému obsahu vody (až 90 %) patrí pivo k zavodňujúcim nápojom?

Vlastnosti a chute piva sa líšia v závislosti od použitých surovín, technológie spracovania, ďalej kvasiniek, niekedy aj vplyvom kontaminácie iných mikroorganizmov a podobne...

K významným zlúčeninám v pive patria sacharidy, dusíkaté látky, horké látky z chmeľu, polyfenolové zlúčeniny, vitamíny, minerály a oxid uhličitý.

V minulosti bola základným aspektom na založenie pivovaru kvalita vody, keďže jej obsah v pive je veľmi veľký. V súčasnosti už pivovarnícka technológia používa upravenú vodu a koncentráciu soli a minerálnych látok si dokáže nastavovať podľa potreby.

Jačmeň je na Slovensku po pšenici najpestovanejšou obilninou a najvýznamnejšia časť sa využíva práve ako surovina pre pivovarnícko-sladovnícky priemysel. Zrno jačmeňa je svojím látkovým zložením ideálnou surovinou na získanie sladu.

Slad je naklíčené a vysušené zrno obilia. Na výrobu sladu sa používajú rôzne obilniny, najlepší je však jačmeň. Jačmeň musí spĺňať zadefinované vlastnosti, ku ktorým patrí vysoká klíčivosť, klíčivá energia a máčanie. Jarná odroda jačmeňa je najpreferovanejšia. Keďže sa šľachtením dokážu upraviť vlastnosti aj jesennej odrody, používa sa aj táto.

Jačmeň obsahuje malé množstvo vitamínu C a veľkú škálu vitamínov skupiny B. Sú termostabilné, preto sa ich obsah v peknej miere zachová aj v hotovom pive.

Príprava sladu z jačmeňa patrí k prvému kroku výroby piva.

Pod chmeľom rozumieme usušené chmeľové hlávky samičích rastlín, obsahujúce špecifické látky dôležité pre charakter piva a jeho kvalitu.

Typickú arómu chmeľu zabezpečujú chmeľové silice (prchavé éterické oleje).

Podľa typu piva sa požadovaná horkosť dosahuje práve chmeľom.

Kvasinky patria k veľmi významnej zložke pri výrobe piva, často však na ich prítomnosť zabúdame a pri pohľade na pivo nám napadne chmeľ 😊.

Hlavnou úlohou mikroorganizmov – kvasiniek (Saccharomyces cerviseae) – pri výrobe piva je v procese alkoholového kvasenia premeniť cukry extrahované zo sladu na alkohol. Práve v tomto procese vznikajú ako hlavné produkty etanol a oxid uhličitý. Zaujímavosťou je, že zmenou druhu kvasiniek možno ovplyvniť chuť piva.

Pri výrobe niektorých druhov piva môžu byť pridané aj pomocné dochucovacie látky. Niektoré z týchto látok však môžu negatívne ovplyvniť jeho kvalitu aj čistotu.

Charakter piva ovplyvňuje predovšetkým obsah makrozložiek. Mnohé zložky prítomné v pive niekedy aj v malých množstvách majú veľký vplyv na chuť a kvalitu piva.

Zloženie piva je nasledovné:

• 90 – 92 % vody
• 3,5 – 5 % extraktu
• 3,5 – 5,5 % etanolu
• 0,35 – 0,55 % oxidu uhličitého

Pozri si aj porovnanie a energetickú hodnotu piva a ovocného piva. Všimni si, že aj pivo môže mať zloženie zo základných surovín a zloženie z prídavných látok.

Farba piva sa opisuje hlavne z pohľadu zrakového vnímania. Svetlé pivo vzniká varením zo svetlých sladov, polotmavé a tmavé farby sa dosiahnu primiešaním tmavých sladov a karamelových či pražených sladov. Rozdiel je v rezanom pive, ktoré sa tvorí čapovaním a zmiešaním svetlého a tmavého piva. Na tmavej farbe sa podieľajú aj melanoidíny vznikajúce v reakciách neenzýmového hnednutia pri varení sladu. Tieto látky, ktoré prispievajú k zafarbeniu piva, tiež ovplyvňujú aj jeho chuť a vôňu.

Pozitívne účinky piva na ľudský organizmus poznali už v starom Egypte, kde sa bežne používalo v lekárskej praxi. Pivo historicky patrilo aj medzi dôležité potraviny, dodnes sa o ňom hovorí ako o tekutom chlebe. Túto vetu majú veľmi obľúbenú milovníci piva 😀.

Pivo naozaj obsahuje významné množstvo minerálnych látok. Extraktívne látky z chmeľu podporujú trávenie, CO2 podporuje činnosť žalúdka a urýchľuje trávenie. V malom množstve podporuje aj činnosť obličiek. Rastlinné polyfenoly pôsobia antioxidačne. Energetická hodnota piva je o niečo vyššia ako vína.

Opäť nezabúdajme na dôležitú zásadu vo výžive, ktorou je striedmosť a rôznorodosť.

Žiadna potravina nie je super potravina a žiadna nie je jedom, ak sa konzumuje striedmo a s rozumom.

Pivo popri svojich pozitívnych vlastnostiach má aj negatívnu a tou je obsah alkoholu a s ním návykové vlastnosti.

Na záver len dodáme, že pokiaľ si dopraješ pohár piva v lete na terase, no v tvojom živote nechýba vyvážená zdravá strava a dostatok pohybu, je to v poriadku. A ak sa chceš hecnúť a prekonávať svoje vlastné limity, vyskúšaj rovno náš program Master Pack:

Zdroje:

P. Chlebo, J. Keresteš et al._ Zdravie a výživa ľudí 2_CadPress_2020

J. Suli et al._Zloženie potravín a potravinových surovín_Osveta_2019

J. Kopčeková, M. Gažarová_Náuka o potravinách_SPU Nitra 2020