Blog

Premenu Marušky ste si všetky všimli už v skupine. Mne to nedalo a musela som zistiť, ako to tá žena urobila, že vyzerá tak skvelo 😊. Mám odpoveď a ty sa ju dozvieš v rozhovore.

V prvom rade by som sa veľmi rada poďakovala redakcii Fitshakeru za možnosť zverejniť svoj príbeh a dúfam, že „oslovím“ dievčatá a ženy, ktoré ešte váhajú, aby sa aj ony k vám pripojili a zmenili tak svoj život.
Ako vravíte, začínala som Novoročnou výzvou 2020. Ešte si pamätám, ako som manželovi vravela: „Zaplatím si členstvo len na mesiac, ktovie, ako dlho vydržím cvičiť.“

Takže som čakala skôr zlyhanie a neúspech.

Prinútiť sa cvičiť každý jeden deň bolo pre mňa v tom čase nepredstaviteľné.
Úvodné video však bolo s Andrejkou o sebaláske a v tom momente sa vo mne akosi všetko zmenilo. Zrazu som pochopila, aký dar mám – zdravé telo. A rovnako som si uvedomila, že ho nechcem týrať, ale, naopak, mu chcem dať to, čo potrebuje – zdravú stravu a pravidelný pohyb.
Nedala som si žiaden „váhový cieľ“. Uvedomila som si, že to, koľko vážim, je absolútne nepodstatný údaj. Žiadna váha nedefinuje, kto som a aká som. Dala som si za cieľ, aby mi moje obľúbené modro-biele nohavice o 9 mesiacov boli dobré. Obliekla som ich už počas druhého mesiaca výzvy. Momentálne sú mi veľké. Čo už. Musím si obľúbiť iné :-).
Áno, začiatky boli neuveriteľne náročné. HIIT som necvičila vôbec, posilňovacie videá tak na 40 %. Najobľúbenejšia bola pre mňa v tom čase joga, ale vždy som mala na pamäti, že to robím pre seba. Snažila som sa každé video odcvičiť najlepšie, ako som vedela. Niekedy sa mi chcelo viac, inokedy menej, ale musela som sa skrátka prekonať, aby som si večer mohla povedať: dnes som pre seba niečo urobila!

Áno, stravu som upravila – bez toho by to nešlo. Ale nič nové som neobjavila. Zaradila som do jedálnička viac zeleniny, ovocia, priemyselne nespracovaných potravín a vyradila nezdravé jedlá. Nemala som však žiadnu diétu. Všetko išlo postupne. Raz som kúpila to, inokedy ono, pomaly som vo svojom jedálničku menila ďalšie a ďalšie veci a pridávala si nové a nové . Vždy som to však robila tak, aby ma to neobmedzovalo a nefrustrovalo.
V prvom rade som však začala piť dostatočné množstvo vody a jesť pravidelne. Raňajky, obed, večeru a v takých porciách, aby som sa zasýtila a nepojedala celý deň niečo. Pre mňa bola kameňom úrazu vždy večera, ktorú som pravidelne vynechávala, a po večeroch (keď ma dobehol hlad) som vyžierala barovú skrinku. Nevedela som si predstaviť život bez sladkého. Bola som schopná zjesť aj 3 keksíky a potom sa dotlačiť čokoládou, ale pocit uspokojenia po sladkom neprichádzal.
Keď som začala s výzvou, snažila som sa sladké obmedziť. Keď som už chute nedokázala ovládnuť, zachránili ma ľadové čokoládky. Vždy som ich mala v chladničke a dala si 1-2 kocky a pomaly rozpúšťala v ústach, aby som si stihla uvedomiť, že jem niečo sladké. Postupom času sa však moje chute úplne zmenili. Sladím ovocím, maximálne medom alebo čakankovým sirupom (umelým sladidlám a flavdrops sa vyhýbam). Naozaj stačí málinko, aby mi niečo chutilo sladko, naopak, moje obľúbené keksíky a čokoládky mi už prídu presladené a nechutia mi – ak mám chuť na čokoládu, jem už iba vysokopercentnú horkú.
Zo začiatku som si všetko písala, čo a kedy som zjedla. Je prekvapujúce, keď to človek takto vidí čierne na bielom a prebudí sa zo sna s názvom „veď ja skoro nič nejem“. Následne som začala používať aj kalorické tabuľky. Ale to mi vydržalo taký týždeň až dva. Nedá sa do konca života všetko vážiť a prerátavať, najmä ak si človek varí doma na viacero dní. Potom tie prepočty, čoho koľko v danom jedle je, sú náročné, ale odporúčam ich na začiatok. Je dobré zistiť, aké veľké porcie danej suroviny majú aké výživové hodnoty. Teraz to už mám „v oku“.
S odstupom času však vidím, ako veľmi sa môj jedálniček (a teda aj obsah chladničky a špajzy) zmenil. Stále mám doma čerstvú či mrazenú zeleninu (cuketu, mrkvu, petržlen, kaleráb, cviklu, hrášok, kukuricu, šampiňóny, špenát), čerstvé ovocie, mnoho strukovín (cícer, červenú šošovicu, fazuľu), pseudoobilniny (pšeno, quinou, amarant, pohánku), biele jogurty, tvarohy, všakovaké orechy, semienka a pečiem kváskové pečivo. Momentálne sa chystám na klíčkovanie. Veľmi sa na to teším.
 

Samozrejme, prvé viditeľné zmeny sa začali objavovať už po prvom mesiaci s Fitshakerom. Boli u nás kamošky mamičky (tiež už všetky s vami cvičia :-D), ktoré si to všimli. To bol taký prvý moment, keď som si uvedomila, že pomaly sa objavujú zmeny. Samozrejme, každá pochvala dodáva človeku novú energiu pokračovať ďalej, naozaj to však nie je len o tej fyzickej stránke. Ale poteší to :-).
Skôr ma motivovalo, keď som začala viac vládať. Napríklad docvičiť kardiocvičenie do konca, odcvičiť aspoň 10 minút z HIIT. Alebo keď som si po výzve začala znova púšťať niektoré videá zo začiatku výzvy a zistila som, že ich už ľahko zvládam. Momentálne si už pridávam aj ďalšie aktivity. Začala som behávať a cvičím už aj mimo Fitshakeru.
 

Presne po 4 mesiacoch od začiatku som ľahšia o 12,6 kg. Neviem, či je to veľa, alebo málo, ale osobne si myslím, že váha mi už začne stagnovať. Možno by bolo fajn nabrať troška svalovej hmoty, a teda aj kíl. A čo sa týka centimetrov, prsia: -5 cm, pás: -14 cm, boky: -15 cm a stehná: -8 cm

Fú, no ľahšie to asi nešlo. Keďže som rodila sekciou a nechcela som nič uponáhľať, naozaj som pol roka od pôrodu nič nerobila, a teda ani počas tehotenstva som sa nešla nejako pretrhnúť. Na druhej strane je pravda, že som dojčila (a stále aj dojčím), čo mi teda určite pomohlo spaľovať kalórie.
Keďže som však od svojich 5 rokov aktívne tancovala vo folklórnych súboroch a skončila až v čase tehotenstva, moje telo určite malo nejakú svalovú pamäť, takže dostať sa naspäť do formy nebolo pre mňa až také náročné, aké to môže byť pre niekoho, kto sa aktívne nehýbal.
 

Práve to, že som mohla cvičiť z domu a kedykoľvek to mne vyhovovalo, bolo pre mňa obrovským benefitom. Nemusela som sa stresovať a plánovať si, kedy pôjdem do fitneska, kde dám malú, kedy budem čo robiť. Skrátka som to riešila priebežne. Zo začiatku som cvičila doobeda, kým malá spala, alebo po večeroch, keď som ju znovu uložila (najmä jogu, pilates).
Neskôr, keď sa jej zmenil režim, som cvičila poobede, keď prišiel manžel z práce a malú postrážil. Bolo super, že som bola kedykoľvek poruke. Ja som sa mohla pokojne sústrediť na cvičenie a nemyslieť na to, čo asi tí dvaja doma robia a ako to zvládajú. Manžel bol a stále je pre mňa veľkou oporou. Sám športuje, takže ma v tom všetkom veľmi podporuje.
Ak má človek podporu v partnerovi/deťoch, ktorí mu veci uľahčia (dajú mu priestor na cvičenie, sú otvorení zmene stravy...), je to veľké plus.
 

Hrdosť, ale najmä lásku. Lásku k svojmu telu a k sebe samej – a tento spôsob nazerania na svoje telo mi ukázal Fitshaker.
To by bolo asi všetko. Rada by som ešte dodala, že toto nemá byť univerzálny návod na chudnutie. Každá sme iná. Máme iný zdravotný stav, rodinné zázemie, možnosti, zmýšľanie... Čo u mňa fungovalo, u inej nemusí. Čo mne vyhovuje, inej nemusí. Ale ja sa držím hesla: Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.