Blog

Máme pre vás veľmi zaujímavý rozhovor s Dušankou 😊. Mamičkou, ktorú trápili asi rovnaké problémy ako všetky ženy po pôrode. Ako sa zbavila popôrodných kíl a ako sa vyrovnala s diastázou? O tom aj o mnohých ďalších zaujímavých veciach sa dočítaš práve teraz 😊.

Keď som porodila, bola to pre mňa úľava, pretože som mala za sebou dosť náročné tehotenstvo, z ktorého som väčšinu preležala. Som inak celkom aktívny typ, takže to bolo náročné na psychiku, ale aj na kondíciu, tá mi klesla na najnižší bod v živote. Asi 5 mesiacov mi mobil zobrazoval priemer krokov za deň cca 36. Nevedela som sa dočkať, kedy začnem cvičiť, ale brzdili ma dve veci: rana po cisárskom reze a k tomu diastáza. Musela som preto začínať veľmi opatrne.
Namotivovaná som po tehotenstve bola brutálne, povzbudzoval ma manžel Štefan, ktorý cvičí, a tiež každodenné maličkosti: odniesť syna v autosedačke po schodoch a neumrieť pri tom či prestať vstávať od neho ako buldozér a budiť ho tým. S prvými cvikmi na diastázu som začínala asi 3 mesiace po pôrode a s Fitshakerom o ďalší mesiac. Ale až po konzultácii s fyzioterapeutkou, všetko veľmi opatrne, žiadne brušáky a tak.

So stravou to išlo trochu ťažšie, ja sa rada dobre najem, ale keď som videla výsledky cvičenia, povedala som si, že to skúsim. Na materskej mám stravu vo vlastných rukách, a tak nie je čas na výhovorky typu: nikde v okolí nevaria diétne menu alebo nestíham si variť diétne veci. Sestra mi ukázala aplikáciu Kalorické tabuľky, jej trénerka mi nastavila denný príjem na 1 750 kalórií a ja som sa tým mala len riadiť. Keď som zbadala hodnoty masla, skoro som odpadla. Takže som sa s ním rozlúčila a zbohom som dala aj pečivu, syrom a sladkostiam. To bolo pre mňa najhoršie. No a vybrala som sa fit štýlom, takže pridala som mäso, tvaroh, teda viac proteínov a menej sacharidov − hlavne tak, aby som nebola hladná. Vlčí hlad je totiž môj najväčší nepriateľ.

Moja najväčšia motivátorka je Oľga Bartalská. Zo začiatku som nevládala urobiť ani 10 drepov a zvládla som tak jeden kľuk, aj to ženský. Postupne som sa zlepšovala a na Oľgine cvičenia som sa tešila najviac. Manžel sa vždy len smial, keď som sa s ňou v obývačke rozprávala štýlom: Čo si sa zbláznila? Zabudni na to!
Pučila som sa pri nej najviac, ako sa dalo, ale jej cviky ma aj najďalej posunuli. Venujem sa i tancu, takže obdivujem jej krásnu techniku cvikov, vie perfektne rátať a nebabre sa s nami. Mám rada takýchto priamych ľudí, takže sme si sadli.

Môj manžel hovorí: Nie je ťažké cvičiť, keď sa ti chce, ale keď sa ti nechce. Sú rôzne dni. Začínala som v zime, nevládala som nič, vonku tma, nebolo najľahšie sa namotivovať. Ale potom prišiel nejaký týždeň, keď sa mi „zadarilo“, zvládla som celú Oľgu napríklad, a to ma posúvalo ďalej.

Diastáza − tak o nej nie je nikdy dosť informácií. Podľa mňa by sa o nej malo hovoriť oveľa viac. Veľa žien (a inak aj mužov s veľkým bruchom) o nej vôbec nevie a dostať sa k odborníkovi či odborníčke je priam nadľudský výkon. Tí si, mimochodom, neváhajú pýtať za konzultácie dosť vysoké sumy a objednať sa k nim môžete tak o rok. Skúšala som si pozrieť videá na Youtube, ale pochopiť techniku tých cvikov mi nejako nešlo. Oslovila som preto známu fyzioterapeutku. Ona ma naučila dýchať a správne zapájať a aktivovať brušné svalstvo pri špeciálnych cvikoch na diastázu, ale aj pri drepe a kľuku napríklad.
Diastáza je beh na dlhé trate, takže sa s ňou stále vyrovnávam. Z Fitshakera musím vynechávať všetky sklápačky a skracovačky − v podstate sa s diastázou ani nedajú cvičiť, keďže uprostred brucha je vlastne diera. A ak sa cvičia, len ju zhoršujú. Všetky tieto cviky nahrádzam cvikmi na diastázu, ktoré tiež vedia dať zabrať. Zo štyroch prstov som diastázu stiahla na jeden až dva, podľa aktivácie svalov.

Áno, a bola to náhoda. K Fitshakeru som sa pridala koncom januára, keď bežala novoročná výzva. A našla som tam kamošku Marku, ktorá Fitshaker cvičila už pár týždňov. Má o dva mesiace staršiu dcéru, za sebou cisársky, takže sme mali veľa spoločných tém. Zanadávali sme si spolu na Oľgu (v dobrom, samozrejme) a riešili napríklad kokosový olej. Je fajn ťahať to vo dvojici, obe s Fitshakerom stále cvičíme a hlavne, namotivovali sme aj ďalšie dve kamošky mamičky z okolia.
 

Hlavne sa cítim silná a zdravá a to je najviac. To, že sa vpracem do šiat zo stužkovej, je už len milý bonus. Autosedačka s mojím 8-kilovým synom je už malina, a keď od neho spiaceho odchádzam, už nie som buldozér, ale minimálne puma. Cvičenie totiž pomáha nielen na fyzické zdravie, ale aj na psychiku. Cítim sa fajn a pokračujem ďalej 😊.