Gaštany – kde ich nájsť a čo s nimi?

V škole sme povinne čítali dielo Margity Figuli „Tri gaštanové kone“. Príbeh o láske dvoch mužov k jednej žene, ktorý sa končí ako v rozprávke – dobre.  Podobne dobre sa môže končiť náš deň, keď si dáme zopár gaštanov (samozrejme, že tých jedlých). Ak si dávame pozor na energetický obsah a príjem sacharidov v strave, kvôli vysokému obsahu škrobu postačia len tri gaštany. Cez deň ich môžme konzumovať v podobnom množstve, ako napr. zemiaky (pozor však, sú o čosi kalorickejšie). Prečo by sme ich aj napriek tomu mali konzumovať?

Čo je vlastne gaštan?

V malých pichľavých kastanetkách sa nachádza hnedý plod plný škrobu, cukru, ale i bielkovín a tuku. V minulosti, ale aj dnes hlavne mimo územia Slovenska, tvoril gaštan bohaté prílohy k mäsu, syrom i zelenine vo forme kaše, podobne ako zemiaky. V Taliansku sa bežne dostaneme k cestovinám, či pečivu z gaštanovej múky.

Obsah biologických látok v gaštanoch jedlých nachádza v rozmedzí asi do 2/3 škrobu a zvyšná 1/3 je zastúpená bielkovinami a trochou tuku. Energeticky sú preto dosť bohaté (cca 750 kJ/100 g plodu). Nízky obsah vody v nás vyvoláva pocit, že sú suché a pripomínajú nám konzistenciu múky. Neobsahujú však lepok, čo je dobrá správa pre ľudí trpiacich celiakou.

zdrave gastany

Z vitamínov v nich nájdeme celý rad skupiny B, dôležitý antioxidačný vitamín E a pre imunitu významný vitamín C. Konzumáciou gaštana jedlého si doplníme aj minerály – hlavne horčík , vápnik, železo a draslík. A kto by bol uhádol, že gaštan obsahuje aj prírodné farbivo karotén, ktorý pomáha vitamínu E v jeho antioxidačnej funkcii, a znižuje tak riziko vzniku rakoviny? Z nenasýtených mastných kyselín má gaštanový plod vysoký obsah kyseliny linolovej, ktorá napomáha znižovať hladinu cholesterolu a tukov v krvi.

Zber a skladovanie gaštanov

Na Slovensku si vieme gaštany práve v tomto jesennom čase nazbierať buď v lese alebo v niektorej z gaštaníc. Najväčšou gaštanicou na Slovensku je tá v Modrom Kameni, kde sa aj každoročne konajú Gaštanové slávnosti. Ďalšie veľké gaštanice nájdeme hlavne v okolí Nitry v obciach Jelenec a Horné Lefantovce, či trochu ďalej v Radošine. Na severe Slovenska by sme ich hľadali márne, keďže gaštan jedlý obľubuje teplejšie podnebie (práve preto sú jeho najväčšími producentmi v Európe štáty Stredomoria).

Ideálne pre zber plodov gaštanu jedlého je slnečné a suché počasie, napr. krásne babie leto. Nezbierame poškodené plody, ktoré vieme skontrolovať hmatom – ak ich stlačíme a šupka sa zdeformuje, plody nie sú vysušené a zdravé. Dávame tiež pozor na plesne – takéto plody určite nijako nečistíme a nekonzumujeme.

jedlé gaštany recept

Veľké plody sa používajú na konzumáciu, z malých plodov sa melie prirodzene bezlepková gaštanová múka. Tú si vieme kúpiť, ale i pripraviť doma. Rozomletím uvarených gaštanov získame hmotu, ktorú usušíme na prášok a používame namiesto múky. Skladovaním v chladničke vydržia asi 6 týždňov, pričom ich občas skontrolujeme kvôli zaroseniu a utrieme dosucha. Pri väčšej úrode sa dokonca ukladajú, podobne ako koreňová zelenina, do piesku do pivničných priestorov, kde je udržateľná stála vlhkosť a teplota.

Pre menšie množstvá je ideálne ich zamraziť. Buď v surovom stave alebo si ich pripravíme ako polotovar, kedy narežeme šupku a v horúcej vode ich necháme popraskať. Po očistení ich uložíme do mrazničky.

Okrem tradičného držania v chlade, si vieme gaštany pripraviť aj ako kompót alebo džem. Pre kompót využijeme očistené gaštany, ktoré povaríme v mierne sladkom náleve a naplníme nimi kompótové fľaše. Prelejeme nálevom a sterilizujeme asi 15 minút. Džem si dokážeme pripraviť z varených gaštanov pomliaždených na pyré, ktoré spolu s vanilkovým strukom varíme vo vode s trochou cukru (pre už spomínanú sladkú chuť gaštanov ozaj stačí iba máličko cukru). Takto pripravený džem môžeme ešte vo fľašiach chvíľu zasterilizovať.

Príprava gaštanových dobrôt

Pre okamžitú konzumáciu používame varenie, varenie v pare a pečenie na sucho ako najšetrnejší spôsob tepelnej úpravy. Šetríme pritom všetky obsiahnuté vitamíny a minerály, ktorých straty sú takto minimálne. Pri pečení nasucho (či už v teplovzdušnej rúre alebo na grile) dávame pozor, aby nám nesčerneli, inak sa nebudú dať vylúpať.

pecene gastany
Pred akýmkoľvek spracovaním umyté zdravé gaštany narežeme do tvaru kríža, čo je najlepší spôsob pre následné pohodlné šúpanie. Ak ich narežeme iba priečnym rezom, odstraňovanie šupky je potom trochu pracnejšie. Pre lepšie rezanie ich ešte môžeme na pár hodín nechať ponorené vo vode.

Najbežnejším spôsobom využitia je známe gaštanové pyré, ktoré môžeme jesť samostatne, ako náplň do pečiva, či nesladené ako plnku napr. do moriaka. Príprava pyré je veľmi jednoduchá: gaštany s nakrojenou šupkou chvíľu povaríme a vydlabeme uvarenú dužinu. Tú následne prelisujeme (prepasírujeme) napr. lisom na zemiaky. Ochutíme troškou zdravého sladidla a rumu (alebo rumovou esenciou) a môžeme ho okamžite použiť. Prípadne si ho vytvarujeme do menších kociek a zabalené odložíme do mrazničky. A domáce gaštanové pyré s kontrolovaným obsahom pridaného cukru je takto vždy poruke.

Recept na gaštanovo-šošovicovú polievku

Aby sme nezostali len pri teórii, nech sa páči jeden recept na netradičnú gaštanovo-šošovicovú polievku, za ktorou si ako dezert doprajme tradičné gaštanové pyré :-).

Čo budeme potrebovať?

  • dužinu z gaštanov
  • kari korenie
  • šošovicu
  • zeleninový vývar
  • kurkumu
  • čierne korenie
  • čili (ak radi pikantné)
  • soľ (morská alebo himalájska)

Ako na to?

Na olivovom oleji orestujeme povarenú gaštanovú dužinu, pridáme kari korenie a šošovicu, zalejeme troškou vody a chvíľu ešte dusíme. Gaštanovo-šošovicovú zmes zalejeme zeleninovým vývarom (ak má byť z kocky, tak iba v bio kvalite), nakoniec ešte ochutíme kurkumou, čiernym korením, paprikou a morskou soľou. Povaríme, kým nebudú gaštany mäkké. Polievku rozmixujeme, ozdobíme petržlenovou vňaťou a podávame. Dobrú chuť! :-)

gaštany

Máš gaštany, ale aj tak nevieš čo s nimi ? Môžeš ša inšpirovať týmto chutným dezertom.

A čo ty? Do čoho zvykneš gaštany používať :-)?

 

Zdroj fotiek: flickr.com (Creative Commons)

Danka Fráková

Článok bol pridaný dňa 29/09/2014 a zaradený do kategórie: Zdravie   |   Autor: Danka Fráková

Komentáre