Blog

Pamätáš si na Janku? Rozhovor s ňou sme robili, keď bola ešte mamičkou na materskej dovolenke. Teraz je pracujúca žena, ktorá zvláda prácu, cvičenie a ešte aj dieťatko. Čo sa u nej ešte zmenilo? Ako zvláda cvičiť pri práci na tri zmeny?

Ak si nepamätáš prvý rozhovor s Jankou o jej premene, prečítaj si ho.

Dobrý deň všetkým! Teším sa, že sa opäť „stretávame“ a môžem napísať, ako sa mi darilo v nasledujúcich mesiacoch po Novoročnej výzve 2019 a vo Výzve do plaviek 2019.
S váhou 96 kg som začínala v čase, keď som vás ešte nepoznala. Šlo to veľmi pomaly a ťažko. Také tápanie, ako by som asi mohla začať. K vám som sa do Novoročnej výzvy 2019 prihlásila ako 89,5 kg a skončila cca 80 kg, plavkovú výzvu som začala pri váhe 74,8 kg a končila ako cca 69 kg.

Moja aktuálna váha na konci augusta je 65 kg.*

Ide to už pomalšie, ale stále to ide. Z väčších tukových zásob sa stráca omnoho ľahšie. Prišla aj stagnácia váhy, ale s tým som rátala, vedela som, že to musí prísť. A potom sa to opäť pohlo. Základ je neznechucovať sa, neriešiť každé kilo na váhe a pracovať na sebe ďalej. Ono sa to každému, kto sa systematicky snaží, skôr či neskôr pohne.
Teraz sa teším dobrej kondičke, zdraviu a bolesti chrbtice sú od mojich januárových problémov na infúziách akoby len snom. Ale spomienka je stále živá, akoby to bolo len včera... A ja sa sama seba pýtam, prečo som nezačala skôr?
Takže som po roku pokorila vyše 30-ku nadváhy a zbavila sa zbytočných kilogramov, ktorými som iba zaťažovala svoje telo. Veľmi sa z toho teším a som vám neskutočne vďačná za každodenné sprevádzanie...

---

* Poznámka redakcie: Rozhovor bol robený v auguste 2019.

---

 

Materská mi skončila a od júla mi začala výzva č.3. Návrat do práce. Mám psychicky aj fyzicky náročnú prácu, denné aj nočné 12-hodinové zmeny. A z toho som mala veľký strach... Mnohokrát moje vysušené obličky kvôli práci „plakali“. Bála som sa, ako budem zvládať stravovanie a pitný režim. Sú dni, keď si olovrant prinesiem domov a dojem ho až večer. Zatiaľ však takých dní nebolo veľa a zväčša sa mi podarí „odbehnúť“, na chvíľu si sadnúť a zjesť, čo som si priniesla...
Na pitný režim sa snažím dávať pozor, fľaša s vodou je vždy na mojom stole... Do práce si varím a nosím vlastné jedlo. Manžel ma prekvapil, pretože vie, ako veľmi mi na tom všetkom záleží, a pred nástupom do práce mi kúpil krabičky, a tak si všetko vopred nachystám.
Sú dni, keď to vyjde a dni, keď som rada, ak vypijem 2 litre vody a zjem aspoň raňajky s obedom... Takže si v tom všetkom, čo som sa od januára naučila, stále hľadám nejaký systém. Rovnako aj v nočných. Nezabúdať na stravovanie len preto, že je noc. Myslieť na to, že telo funguje ďalej a potrebuje energiu, keď pracujem... Opäť nové situácie, s ktorými sa musím trošku popasovať. A aj v tomto prípade platí, všetko chce svoj čas.

 

Nuž – cvičenie je už v pracovnom procese popri domácnosti okorenené väčšou únavou. V práci bežne nabehám 10 000 - 14 000 krokov, väčšinou do práce dochádzam vlakom.
V prípade dennej služby mám ranný budíček 3:30, o 4:00 odchádzam „pešo-busom“ na stanicu. 20-minútová rýchla prechádzka, ktorá ma zobudí a na záver dňa 20-minútová rýchla prechádzka po práci domov. Prídem o 19:00 a som hotová.
Neraz sa stalo, že som zaspala vedľa postele pri uspávaní synčeka držiac ho za ruku. Už ma len manžel zobudil, aby som sa presunula do postele. Výčitky z neodcvičeného videa a červeného políčka v kalendári v mojom konte som odložila bokom. Chcem mať z cvičenia radosť, nie sa uštvať. Preto sa po službe vyspím, oddýchnem si a na druhý deň som pred nočnou alebo medzi službami pripravená odcvičiť si aj 2 videá. Alebo si po „ľahšej“ službe prispôsobím videjko a vyberiem si pokojnejší druh cvičenia.
A o tom to je. Mať z pohybu radosť, je jedno ako, hlavne sa hýbať. A takto je to fajn. Stále sa na cvičenie teším. Telo si vytvorilo návyk a teraz čaká, kedy mu ponúknem ďalšiu dávku endorfínov :-).

 

Vedela som, čo ma čaká, dokázala som sa na ňu lepšie psychicky pripraviť a zariadiť si svoj čas tak, aby som si pre seba takmer každý deň tú svoju hodinku vyhradila. Doma si už tiež na moju potrebu cvičiť zvykli, a preto je pre nás prirodzené, že sa zavriem v obývačke a ide sa :-).
Noví tréneri, nové druhy cvičenia do druhej výzvy vniesli nový osviežujúci závan čerstvého vzduchu a výzva sa mi veľmi páčila. Preto v nej pokračujem odznova.
A telo mi tú dlhodobú snahu dalo v porovnaní so začiatkami naozaj výrazne pocítiť. Zvládam omnoho viac cvikov, ktoré mi predtým robili veľký problém. Predtým som mávala veľmi často svalovicu, po ktorej som si ani sadnúť nemohla. Už sa mi cvičí oveľa ľahšie a hlavne s väčšou radosťou. :-)
 

Určite bola pre mňa podpora žienok na FB a rovnako článkov od vás veľkým hnacím motorom. Keď už človek dosiahne nejaký progres, začne sa uspokojovať s tým, čo má. Ja si uvedomujem, že som si tvrdo vydrela to, kde teraz som. Každá kvapka potu však za to stála.
Ale ani mňa občas neobchádzajú myšlienky typu: „Veď už nie som na tom tak zle, jeden deň voľníčka navyše by neuškodil, veď mám dovolenku." Avšak, počas našej dovolenky, bol internet žalostne slabý na to, aby som dokázala ťahať videá a cvičiť s FS bez prerušovania. Tak ma aspoň podporovali dievčatá na FB... ako cvičia, behajú, stravujú sa hoci aj na dovolenke, lebo chcú. Či svieti slnko, prší, alebo sa im nechce a prekonajú sa. A toto ma vždy dokázalo naštartovať. A tak som si každý deň v mori dobre zaplávala a 2x denne vytlačila kočík so synom naložená vecami z pláže 15-minútovým strmým kopcom a už aj manžel sa mi pred tým kopcom smial... Vystriedam ťa, alebo Ti odovzdám štafetu, aby si si odcvičila „fitshaker“? Fučala som ako kôň, cítila si všetky svaly a utešovala sa, že tak spálim aspoň časť zmrzliny, ktorú som si na dovolenke samozrejme dopriala :-).
Ale nie, až tak prehnane to neprežívam. Dopriala som si ju bez výčitiek a rada. Avšak vrátili sme sa domov, telo bolo oddýchnuté, nastala realita a pokračovala som ďalej...

 

Viem, že do výzvy boli zapojené tisícky žien, ktoré sa snažili, vložili do toho svoje všetko. Ja som hrdá na to, že som sa opäť mohla ocitnúť v tak úzkom výbere, s čím som absolútne nerátala. A potešilo ma to tak veľmi, že som tú radosť chcela odovzdať aj inej žienke. Ja som už v prvej výzve odmenená bola. Viem, že by ste radi odmenili všetky, a to sa žiaľ nedá. Preto mi napadlo urobiť radosť niekomu, kto bol hnacím motorom nielen pre mňa.
Gabiku som na FB vnímala už od januárovej výzvy. Pravidelne prispievala príspevkami ako športuje, pridávala recepty, povzbudzovala... Obdivujem, že presunula svoje tréningy okrem obývačky aj do exteriéru a pracuje na sebe skutočne perfektne. Tá zmena je naozaj očividná. Vie čo chce, ide si za tým, na nič sa nevyhovára, vidno, ako dobre sa cíti, a to mi trošku pripomína moje odhodlanie. S menším rozdielom. Ja nebehám vonku, som rada, ak zmením aspoň 4x týždenne počas hodinky našu obývačku na fitko :-).
Preto želám všetkým žienkam, ktoré ešte váhajú, nebojte sa investovať pol hodinku denne do svojho zdravia. Je jedno, akým spôsobom sa hýbete. Nájdite si ten svoj...

Stojíte za to a zvládnete naozaj všetko, čo si len zaumienite.

Všetko je len v hlave. Odložiť váhu, hýbať sa, počúvať svoje telo, neprepchávať sa sprostosťami a ono to skôr či neskôr pôjde.
PS: Aj tým žienkam, ktoré sa vyhovárajú na štítnu žľazu, ako som často v príspevkoch na FB čítala, či sa to vôbec dá. Ja som jedným z dôkazov, že ani znížená funkcia štítnej žľazy nie je prekážkou.
Dokonca som alergik na bielkoviny kravského mlieka. A viete čo? Veľkú časť môjho jedálnička tvoria práve bielkoviny z kravských výrobkov. Nekupujem kvôli tomu stále drahé kozie alebo ovčie produkty. Vyselektovala som, čo mi robí zle a čo nie a telo to v správnych kombináciách bezproblémovo toleruje. Nie je dobré vopred hľadať dôvody, prečo to asi nepôjde. Stačí jednoducho začať a neskončiť sa o seba starať. Telo je úžasný mechanizmus, vysporiada sa s tým rýchlejšie ako naše predsudky...
Neprestávajte len preto, lebo váha po mesiaci akosi nechce spolupracovať podľa našich predstáv. Nerobíme to kvôli „pokazeným“ baterkám v našej váhe, ale pre zdravie a energiu nášho tela, ktoré si so sebou všade nesieme a ktoré sa nám odvďačí minimálne v neporovnateľne lepšej kondícii. A za to to už stojí. Nie? Nevzdávam sa a vy sa nevzdávajte tiež! Vidíme sa aj neskôr, zas o niečo viac fit :-)!

Janke ďakujeme za veľmi inšpiratívny rozhovor, povzbudivé slová a za motiváciu, ktorá z jej slov sála. 
 
Ak sa chceš vydať na cestu podobnú tej Jankinej, neváhaj a pridaj sa do Novoročnej výzvy 2020. Začíname už 8.januára:

 
Ak ti nestačila motivácia, inšpiruj sa aj tu:
Markétka nezhodila ani 1 kg, no jej premena ti vyrazí dych!
Vierke sa podarilo zhodiť 5 kg za 2 mesiace

Lucka schudla vďaka výzve 11 kg

Aj Nadja je vďaka cvičeniu na Fitshakeri ľahšia o 23 kg