Jedlo, či už chceme, alebo nechceme, je alfou a omegou nášho života a je jedno, či jeme, aby sme prežili, alebo žijeme, aby sme jedli. Jedlo dodáva nášmu telu energiu a predstavuje pohon, bez ktorého by sme zomreli, vie však s naším zdravím aj poriadne zamávať a ublížiť nášmu telu.
O jedle, ktoré jeme, by sme preto mali vedieť čo najviac, a s tým súvisia aj informácie o trávení. Pretože jedlo do nás nielen vojde a vyjde von, jedlo sa v našom tele spracováva, štiepi, trávi, vstrebáva a využíva, a ako to celé prebieha, je hotová veda!
Povedzme si teda spolu niečo o tom, aká je cesta jedla v našom tele, ako vplýva to, čo zjeme, na naše zdravie a energiu, ale aj to, ako na trávenie vplýva chuť či konzistencia jedla.
Sme to, čo jeme?
Klasické príslovie, ktoré hovorí o tom, že sme, čo jeme, je tak trochu vytrhnuté z kontextu, keďže či už zjeme vajíčko, ovocie, pečivo, alebo burger s hranolkami, pre naše telo sú to stále „len“ tri základné makroživiny – tuky, cukry a bielkoviny.
Náš tráviaci systém nerozlišuje ani tak to, čo jeme, ale skôr to, čo z neho naše telo dokáže získať.
Napríklad taký hamburger – môžeme sa naň pozerať ako na kalorickú bombu s označením nezdravé a naše telo, samozrejme, vidí aj všetky tuky navyše v podobe majonézy, slaniny a tučného syra, ktoré sa v ňom nachádzajú. Zároveň však vie vyťažiť z bielkovín v mäse, ale aj z čerstvej zeleniny, ktorá sa v ňom nachádza tiež.
Preto je dôležité, aby sme sa naučili jedlo vnímať ako prostriedok, ktorým nášmu telu dodáme konkrétne makroživiny, ktoré ďalej spracuje v náš prospech. To, aké makroživiny prijmeme, zásadne ovplyvní aj to, ako sa budú ďalej tráviť. Poďme sa pozrieť na to ako!
Cesta jedla
Cesta od jedla na tanieri až po pobyt na toalete je dlhá a komplexná a v závislosti od toho, čo zjeme, trvá celý proces „spracovania“ 24 – 72 hodín! Veľký rozptyl? Áno!
Najjednoduchšie si náš tráviaci systém poradí s ovocím a so zeleninou s vysokým obsahom vlákniny, ktoré preň predstavujú menšiu záťaž, zatiaľ čo mäso či jedlá bohaté na živočíšne tuky a bielkoviny sa trávia najdlhšie.
Cesta jedla, ktoré zjeme, sa začína už v ústach pri prvom prežúvaní, pokračuje pažerákom, ktorý spája ústnu dutinu so žalúdkom, do samotného žalúdka, odtiaľ do tenkého čreva a ďalej do hrubého. Odtiaľ po finálnom spracovaní vyjdú už len zvyšky, ktoré naše telo nevedelo, nemohlo alebo nepotrebovalo spracovať.
Cez ústa až do žalúdka
Orgány, ktoré sme si vymenovali, sú známe aj ako tráviaca trubica, no tráveniu napomáhajú aj ďalšie prídavné orgány, hneď v ústach sú to napríklad zuby, jazyk či slinné žľazy.
To, čo väčšinu z nás zaujíma na jedle najviac, je jeho chuť. Na jazyku sa nachádzajú tzv. chuťové bunky, ktoré sú spojené s mozgom a dodávajú mu informácie o tom, čo sme zjedli, aké chute jedlo má, a v mozgu dôjde aj k „vyhodnoteniu“, či nám dané jedlo chutí alebo nechutí.
Pomocou zubov jedlo pohryzieme a slinami, ktoré produkujú slinné žľazy, ho zvlhčíme. Vďaka nim je jedlo mäkšie a jednoduchšie sa posunie ďalej do pažeráka bez toho, aby sme sa ním zadusili. Sliny však majú okrem zvlhčovania ešte jednu funkciu, obsahujú enzýmy, ktoré už v ústnej dutine začínajú štiepiť veľké molekuly cukrov na menšie. Takto spracované jedlo sa po prehltnutí posúva cez trubicu, ktorú nazývame pažerák, do žalúdka, kde štiepenie a premiešavanie pokračuje ďalej. V žalúdku sa vylučuje kyselina chlorovodíková, známa aj ako žalúdočná kyselina. Tá obsahuje enzýmy, vďaka ktorým sa k štiepeným látkam pridávajú aj bielkoviny. Tie sa postupne štiepia na aminokyseliny, aby boli na svojej ďalšej ceste pripravené vstrebať sa do krvi.
V žalúdku okrem štiepenia prebieha aj premiešavanie. Rozhryzené a natrávené jedlo sa tu takpovediac miesi, kým nie je dostatočne malé, mäkké a rozložené na to, aby sa mohlo posunúť ďalej – do tenkého čreva.
Dlhá cesta črevom
Takto natrávené zvyšky pokračujú ďalej do tenkého a potom aj do hrubého čreva. Hlavným rozdielom tejto druhej fázy trávenia je to, že v čreve prebieha okrem štiepenia aj ďalší mimoriadne dôležitý proces, a tým je vstrebávanie.
Potrava sa štiepi aj v čreve a môžu za to hlavne lipázy a žlčové kyseliny – enzýmy na štiepenie tukov, ktoré sa vyrábajú v pečeni a pankrease. Okrem toho sa však aj na drobné rozložené zložky každého jedla dostávajú cez špeciálne bunky steny čreva do krvného obehu, kde už sú ďalej spracované.
Glukóza sa dostane do buniek, ktoré z nej vyrobia energiu pre naše telo, aminokyseliny sa budú podieľať na výstavbe bielkovín – svalstva, protilátok proti vírusom a baktériám, a zložky tukov nášmu telu zas pomôžu vyrobiť napríklad také hormóny.
Drvivá väčšina vstrebávania živín a vody prebieha v čreve, v tenkom, ale aj v tom hrubom. Tenké črevo meria 3 – 5 metrov, hrubé črevo približne 1,5 metra, a tak musí jedlo prejsť približne 4,5 – 6,5 metra, kým sa dostane z nášho tela von.
Ak sa pýtaš, čo sa deje v hrubom čreve, vstrebe sa v ňom zvyšná voda a prípadné zvyšky, ktoré sa ešte dajú ďalej využiť. Nepoužiteľný zvyšok sa sformuje do určitého tvaru a vylúči sa v podobe stolice.
Má chuť jedla vplyv na trávenie?
To, ako dlho sa aké jedlá trávia, sme si už povedali. Čo je však zaujímavé, je fakt, že aj chuť či konzistencia toho, čo zjeme, vplývajú na to, ako bude ďalej prebiehať trávenie.
Tekuté, resp. kašovité jedlá sa naším tráviacim traktom preženú rýchlejšie, keďže tráviaca trubica potrebuje menej času na to, aby ich premiešavala, zvlhčovala a zmäkčovala. Rozličné konzistencie jedla si vyžadujú rôznu aktivitu tráviacich orgánov a v konečnom dôsledku trvá strávenie tuhej stravy dlhší čas ako napríklad pri polievke či omáčkach.
A čo chuť? Ak nám niečo chutí, ale pokojne stačí aj vôňa, náš mozog vyšle signál na produkciu slín a tráviacich štiav a tekutín. To je vtedy, keď sa nám „zbiehajú sliny“. Takto pripravené telo tak rozštiepi a natrávi zložky potravy o niečo rýchlejšie.
Problémy s trávením?
Trápi aj teba pocit plnosti, nadúvania, pálenie záhy alebo bolesť po jedle?
Určite nie si jediná, keďže v posledných rokoch počet pacientov s ťažkosťami známymi ako „tráviace“ rapídne pribúda. Gastroenterológovia sa najčastejšie stretávajú s refluxnou chorobou – pálením záhy, potravinovými intoleranciami, nafukovaním alebo zápchami. Mnohé z týchto stavov sú spôsobené ochorením, veľa z nich sa však dá upraviť životosprávou, keď vieme, ako na to.
Strava a pohyb sú dôležité aj pre naše trávenie, a ak si zvykneme dodržiavať 5 tipov od odborníkov, tráviaci systém sa nám určite poďakuje:
1. Jedz dostatok ovocia, zeleniny a vlákniny.
2. Vyhýbaj sa polotovarom a spracovaným jedlám.
3. Uprednostni varenie, dusenie a pečenie pred vyprážaním.
4. Zaraď do svojho jedálnička probiotiká.
5. Pravidelne športuj.
Pravidelným pohybom nielen ozdravíš svoje trávenie, ale takisto rozprúdiš energiu, zlepšíš si celkové zdravie a náladu a dokonca sa ti zdvihne sebavedomie 😊.
Som študentkou medicíny. Páči sa mi, ako sa dá prostredníctvom "ľudskej reči" vysvetliť, čo sa v našom tele deje a dať tak možnosť všetkým, ktorí sa zaujímajú porozumieť ľudskému telu. Okrem toho som fanúšikom cestovania, spoznávania a dobrého jedla a tieto moje vášne sa snažím preniesť aj do mojich článkov. Ak ťa zaujíma, čo sa v našom tele deje pri športe, jedle, ako si zachovať fyzické aj psychické zdravie, či všetky možné aj nemožné témy z oblasti zdravia podložené štúdiami a faktami tu si na správnom mieste.