Blog

V USA na túto otázku odpovedalo kladne až 60 % dospelých! Ak je to aj tvoj prípad, pravdepodobne poznáš tých nekonečne dlhých 5 sekúnd, keď sa na teba upierajú všetky oči v očakávaní, čo ty na to. Ako zareaguješ? Môžeš poďakovať a predstierať, že si dostala presne to, po čom si túžila. Alebo rovno povedať, že to nie je úplne ono. Alebo si vec nechať a podarovať ju ďalej. Vyhodiť? Alebo ísť príkladom a svoje okolie viesť dlhodobo k inému, láskavejšiemu prístupu k darčekom?
Priznávam, posledná menovaná možnosť je dlhodobý proces, no výsledky sa objavia o to skôr, o čo skôr začneš (ehm, žeby opäť analógia s formovaním postavy 😊?). Ideálne hneď teraz.

Výborným začiatkom je odpovedať si na nasledujúcu otázku maximálne úprimne:

Naozaj úprimne. Zdôrazňujem to preto, lebo veľa ľudí podvedome vyberá darčeky podľa seba. Je to niečo podobné, ako keď sme v detstve darovali rodičom sošky anjelikov alebo zvieratiek. Páčili sa nám a v našej detskej hlave sme si projekciou preniesli svoje túžby do prianí iných. Dnes už deti nie sme, no táto psychologická pasca našej mysle možno stále funguje. Darček je však darčekom vtedy, ak urobí radosť obdarovanému, nie darcovi.
Ak chceme skutočne človeka potešiť, potrebujeme ho poznať. Tak naozaj. Pýtajme sa priebežne, čo by chcel, počúvajme počas celého roka, všímajme si ho. Akú hudbu počúva, aké knihy či filmy má rád, aké sú jeho sny? Je to o celom roku, nielen o tých pár dňoch pred Vianocami.
Nakupovanie darčekov v chvate len preto, aby nejaké boli, sa úplne míňa podstate tohto obdobia. Kedysi som čítala, že na Štedrý deň sa takýto darček zdá zábavný, na druhý deň hlúpy, na tretí trápny a na dvanásty končí v odpadkovom koši. Kvôli často doslova niekoľkým minútam zábavy nakupujeme a objednávame o dušu veci vyrobené z materiálov, ktorých ťažba ovplyvní budúcnosť celej generácie.
Annie Leonardová uskutočnila pred natočením svojho 21-minútového filmu prieskum. Zistila, že pol roka po kúpe používame len jedno percento vecí! Dokonca aj to, o čom sme si mysleli, že nám bude slúžiť dlho, je odsúdené na zánik príliš rýchlo – buď sa opotrebuje rýchlejšie, ako by sme čakali, alebo ho subjektívne vnímame ako zastarané (jednoducho sa nám už nezdá moderné).
V Británii aj kvôli tomu vyhodia po Vianociach každý rok darčeky za 700 miliónov libier. No nebolo by oveľa rozumnejšie tieto peniaze použiť na niečo zmysluplnejšie ako odpad?

---

Poznámka redakcie: Toto nie je reklamný článok, všetko, čo tu spomíname je na základe nášho odporúčania. Fotky majú len ilustračný charakter.

---

V našej dvojčlennej domácnosti máme s partnerom tradíciu, že si pod stromček nedávame nič okrem obálky s listom, kde spíšeme, čo pre nás ten druhý znamená a za čo všetko mu za uplynulý rok ďakujeme. Je to taká milá osobná rekapitulácia, z ktorej máme radosť pri jej čítaní a rovnako pri jej písaní. Zároveň je výsledkom času, ktorý sme písaniu venovali, a myšlienok, na ktoré je v dnešnej dobe akosi čoraz menej času. Je mi však úplne jasné, že nie každému je takýto minimalistický štýl blízky, a už vôbec nie, ak má doma niekoľko párov detských očí plných očakávania. Preto vám sem pripnem niekoľko mojich tipov na darčeky s hodnotou, ktorú na cenovke nenájdete:

 

Napríklad vo forme zážitku. Lístky na koncert, do divadla, relaxačné pobyty, permanentky, kurzy... Ak si nie ste istí výberom úplne konkrétne, výborne fungujú poukážky a detaily tak už necháte na obdarovaného 😊. Tento rok je to síce so spoločenskými zážitkami o niečo komplikovanejšie, no môžete ich kúpiť dopredu bez uvedeného dátumu. Ak chcete spraviť radosť hneď dvakrát, vyberte si malého lokálneho poskytovateľa služby. O to viac bude ochotnejší dohodnúť sa napr. na platnosti poukážok či predplatenia služby.

 

Ak ste pracovne zaneprázdnený počas celého roka, snáď to najcennejšie, čo môžete darovať, je váš čas. Napríklad v podobe víkendu bez vyzváňajúceho telefónu, spoločný kurz, masáž, na ktorú pôjdete spolu s mamou, či iná aktivita. Možností je veľa.

 

Čiže také, ktoré sú doslova vyrobené z niečoho, čo by sa stalo odpadom. Znamená to, že na ich výrobu nebolo potrebné ťažiť novú surovinu a zasahovať do Zeme. Krásnym príkladom sú výrobky z dielne Umelohmotné, sobi-eco alebo takéto hrnčeky.

 

A tým nemyslím len oblečenie. Starožitnosti a antikvariát v sebe ukrývajú hodnotu, o ktorej možno ani sami nevieme. Napríklad moju starkú dejepisárku by nadchlo niekoľko diel, ktoré viem nájsť len tam.

 

Ich hodnota ukrýva aj naše myšlienky a čas na ich prípravu.

 

To znamená, že si doprajeme pár chvíľ na to, aby sme zistili, odkiaľ daná vec pochádza. Napríklad namiesto desiatich kúskov lacného oblečenia venujme jeden drahší, kvalitný, od lokálneho krajčíra, ktorého prácu tak oceníme nákupom. Je veľká pravdepodobnosť, že nám ten kúsok po čase ochotne opraví alebo upraví a nebudeme ho musieť vyhodiť. Ak sa o príbeh veci podelíme aj so svojimi blízkymi, zvýšime pravdepodobnosť, že si ho budú vážiť ešte viac, a najmä – možno ich inšpirujeme. Nezabúdajme, že spolu s predmetom si do nákupného košíka vkladáme aj jeho príbeh. Inšpirovať sa môžete tu.

 

V podobe udržateľných alternatív k bežne používaným veciam. Napríklad ak máte vo zvyku kúpiť pod stromček kozmetiku, skúste tento rok slovenskú a zdravú – zoženiete ju možno dokonca aj bez obalu. Budete si tak istí, že sa využije, a zároveň nenápadne svojmu okoliu posuniete niečo nové. Za bežných okolností by si ich možno nekúpili, takto budú mať príležitosť objaviť ich čaro a ktovie – možno sa pridajú na vašu cestu za udržateľnosťou.

 

Ak máte v darčekoch jasno, no obávate sa, že vaše okolie ešte nie, uľahčite toto trápenie im aj sebe. Perfektne fungujú zoznamy pre „Ježiška“, kam napíšete to, čo doma potrebujete/využijete/naozaj chcete.