Blog

Každému sa stane, že niekedy nezvládne všetko, čo si naplánuje, alebo že výsledok nie je taký, aký očakáva. Občas sa očakávanie jednoducho nestretne s realitou v tom istom bode. Tak to je. Niekedy dokonca pohorí na plnej čiare. Ten, kto tvrdí, že to nikdy nezažil, je trochu podozrivý. Ak sú ti tieto pocity známe, čítaj ďalej. Zistíš, že snaha o dokonalosť sa občas nevypláca.

Ľudia sú zvláštni, keď tvrdia, že sú bez chýb. Buď si osobné zlyhanie vôbec nepripúšťajú, alebo sa ho snažia nenápadne zakryť. Na druhej strane sú zase tí, ktorí aj pri drobných chybičkách majú neadekvátne výčitky. Rozdiel je vo vnímaní, postojoch, hodnotách, výchove, osobnosti. Rozdiel je v tom, aký priestor dáš svojmu vnútornému kritikovi. Máš ho v sebe, sprevádza ťa každým dňom. Je len na tebe, či sa s ním skamarátiš.

„Ľudia so sklonom k perfekcionizmu sa snažia byť dokonalí v každej situácií a za akýchkoľvek podmienok. Študujú, čítajú, starajú sa, pracujú, varia, upratujú a všetko na 100%... alebo potom vôbec. Spokojní sú väčšinou iba keď majú 100 bodov zo 100, prípadne viac. Buď budú perfektní, alebo sa im ani neoplatí začínať.
Pamätám si na prípad malého chlapca plavca, ktorého otec nútil vyhrávať. Raz sa stalo, že si chlapec veľmi porezal dlaň a zhodou okolností boli preteky. I napriek zraneniu musel súťažiť. Skončil neobvykle druhý a otec ho za to riadne zbil,“ hovorí psychologička a koučka Janka Lacková.

Keď na seba prehnane tlačíš, neberieš do úvahy okolnosti. Keď sa za každú cenu snažíš byť dokonalá, či snáď až 200%-ná vo všetkom bez ohľadu na kontext.
Dávaš priestor svojmu vnútornému kritikovi viac, ako si zaslúži a on sa rád zhostí úlohy veliteľa. Svoje neadekvátne nároky na seba si mnohokrát vôbec neuvedomuješ, lebo ti nikto nenastaví zrkadlo, okolie využíva prehnanú snahu byť perfektnou a povinnosti sa ti iba kopia.
Janka pokračuje z vlastných skúseností:
„Stáva sa, že za mnou príde zničená mamička, pozerá na seba ako na neschopnú ženu, ktorá nič nevie, nezvláda, je nedostatočná a v každej oblasti života nedokonalá. Proste cíti sa byť k ničomu a nie je toho, kto by ju povzbudil.
Počas rozhovoru zistíme, že spáva denne maximálne 5 hodín na viaceré etapy a nemá žiadnu podporu od okolia. Popri tom upratuje, varí, stará sa o dieťa a aj partnera, ktorý očakáva 100 percent toho, čo bolo pred  pôrodom a zlyhanie nepripúšťa. K tomu sa pribalí ešte nepríjemná svokra, či nedobrý zdravotný stav dieťaťa a za daných okolností sa môže zrútiť ktokoľvek.
Ak ste perfekcionisti, pravdepodobne to budete zvládať dlhodobo na celkom dobrej úrovni. Vnútorný kritik sa zhostí situácie a zariadi, aby ste nemysleli na oddych, či zábavu, ale aby ste plnili všetky úlohy čo najdokonalejšie. To ale nie je zvládnuteľné a ani vy to nevydržíte donekonečna! Preto vám kritik dopraje plné priehrštia pocitov nedokonalosti a tie vás budú prenasledovať a nahlodávať vašu sebadôveru a sebaúctu.“

Aby si si zachovala psychické a mnohokrát i fyzické zdravie, odporúčame si to uvedomiť čím skôr. Stav sa nedá zmeniť lusknutím prsta alebo jediným rozhovorom.
„Zmena musí prebehnúť na viacerých úrovniach, no začiatok je uvedomenie si aktuálneho stavu a nutnosť zmeniť ho. A potom sa naučiť akceptovať limity (či už vlastné, alebo situačné) a postupne si užívať aj nedokonalý spôsob vlastnej existencie. Samozrejme, každý má svoju vlastnú cestu a môže viesť i prostredníctvom uvedomenia si svojho vnútorného kritika,“ radí psychologička.

Prítomnosť vlastného kritika si dokážeš uvedomiť, keď sa zameriaš na vnímanie jeho prítomnosti a skúmaš ho. Je to akýsi hlas, predstava, ktorá ťa napriek situácií núti do aktivít, ktoré nám môžu ublížiť. Podľa psychologičky jediný, kto s tým môže niečo urobiť, si ty sama. Tvoje odhodlanie a vytrvalosť. Pomáha mať okolo seba pozitívnych ľudí.
Kritik môže mať podobu autoritatívneho rodiča, ktorý ťa vychovával a mal na teba prehnané nároky, alebo sa nám v hlave vybaví tréner, či učiteľ alebo partner, s ktorým dlhé roky žijeme.
„Je to ideál, ktorý neráta so zmenami nálad, počasia, zdravotnými ťažkosťami, či inými okolnosťami a miesto toho, aby nám pomáhal byť úspešnými, čo by malo byť jeho hlavným cieľom, sťahuje nás dolu. Ako s ním nájsť spoločnú reč? Ako využívať jeho služby a minimalizovať jeho riadiace tendencie? Pomaly a postupne, ideálne na koučingových sedeniach,“ dodáva na záver Janka Lacková.

Som vyštudovaná psychologička, koučka, mama dvoch detí, spoluautorka knihy Mamou po 30 a človek, ktorý rád vidí, že sa posúvate tým svojím správnym smerom. Pôsobím ako koučka, robím workshopy pre mamy na materských a rodičovských dovolenkách, no venujem sa i školeniam, headhuntingu, náborom a poradenstvu v oblasti personalistiky či osobného rastu.