Blog

Hovorí sa, že ČAS je relatívny pojem, no ak by sme s touto pravdou kráčali všetci, vyzeralo by to v našich životoch i na zemi diametrálne inak, ako je to vo všedných zabehaných dňoch ľudstva. V mnohých z nás už len zmienka o čase z rôznych dôvodov vyvolá dávku nepohody či nepokoja, najmä preto, lebo sme sa viacerí utvrdili v tom, že sa nedá mať ho pod kontrolou. Mimochodom, vedela si, že v 18. storočí sa dokonca kyvadlo v hodinách (druh zotrvačníka) nazývalo slovom NEPOKOJ? Nuž, má to niečo do seba...

Prvotne vznikol pojem času a hodín na to, aby nám slúžili a zjednodušovali život, no postupne sa pre nás čas stal akýmsi diktátorom. Často sa naň hneváme ako na neprístojného šéfa, že nám nebolo dopriatych viac hodín a deň je už na konci, alebo, naopak, že je príčinou, keď niektoré neželané momenty trvajú tak zničujúco dlho. Obvinenia, nadávky, frflanie, nespokojnosť prúdia k niečomu, čo tu vlastne ani nie je. Alebo?
Dosiaľ sa žiadni vedci ani filozofi nezhodli na tom, čo ten ČAS pre nás vlastne znamená. Neexistuje žiadna presná poučka, žiadny „ukotvujúci“ zmysel. Jediné, čo vnímame, je, že plynie, a z fyziky vieme, že sa dá merať, pretože značí isté trvanie deja či obdobie, keď uplynie určitý interval medzi dvoma dejmi.

 

Najmä v súvislosti so situáciami, v ktorých sa nachádza. No áno, je to môj pohľad na vec, ale už si to určite zistila aj ty. Vezmi si ako príklad situáciu,

• keď si na svojom komfortnom mieste s obľúbenou knihou v ruke či s filmom, seriálom alebo krásnym výhľadom pred sebou a nie je tu žiadna udalosť, ktorou by si bola časovo obmedzená. Len ty a relax. Možno ticho či ponorenie sa do deja príbehu. Ako vtedy plynie čas?


• Keď si bola zaľúbená a ocitla si sa v opojení prvej pusy, čas vtedy letel alebo na chvíľu postál len pri vás dvoch?


• V škole počas testu, keď si bola ovplyvnená toľkými faktormi a ešte aj časovým limitom, ako sa vtedy rinul ten stanovený čas?

 

Doprajme si menšie „zastavenie sa v čase“.
Aj keď si práve myslíš, že na toto teraz nemáš čas, sú dve možnosti – bleskovo bez efektu prečítať tento článok, pretože ako obvykle už nemáš čas a tvoja myseľ hľadá väčšiu senzáciu, ako ponoriť sa do nejakej témy, alebo sa môžeš presvedčiť o tom, že si pár minút dokážeš nájsť. V tom prípade sa jednoducho pohodlne usaď a skús sa len tak na chvíľu zamyslieť.

Dopraj si pár minút, svet ti zatiaľ iste nespadne na hlavu :-).

• Ako pre teba plynie čas?


• Čo pre teba znamená?


• Vedela by si aspoň jeden deň úplne prestať kontrolovať hodiny?


• Čo by sa stalo?


• Keď si predstavíš čas ako osobu, ako by vyzerala? Čo by mala oblečené? Bola by to osoba alebo vec? Čo alebo koho ti pripomína?


• Odovzdaj času nejaký svoj odkaz, ktorý máš na srdci a hodí sa len preň.


• Keby si mala každý deň o hodinu dlhšie, čo by si robila/nerobila?


• Keby si mala každý deň o hodinu menej, čo by si robila/nerobila?


• Vieš odhadnúť, koľko je práve hodín? (Rýchlo zatvor oči, ak máš hodiny na displeji mobilu, do ktorého pozeráš, alebo na stene pred sebou.) Toto môžeš skúsiť kedykoľvek cez deň, keď sa ideš práve pozrieť na hodiny, je to pekný cvik intuície.


• Ako sa cítiš?

Skús neposudzovať žiadnu svoju myšlienku ani predstavu.

 

Poviem ti, čo som dosiahla/nadobudla/naučila sa ja takýmto meditovaním o čase:

• Som s ním väčšia kamarátka (bola som totižto veľká „nestíhačka“, časová „stresáčka“).


• Počas dňa sa často rozhodujem, či je naplánovaná aktivita, činnosť, úloha pre mňa dôležitá alebo nie, či sa mi chce ňou teraz zaoberať alebo ju urobím neskôr (niekedy ju odložím, ale vrátim sa k nej, keď to tak cítim, pretože už si z času nerobím veliteľa, ktorý by určoval, koľko vecí musí byť za deň stihnutých).


• Keď mám pocit, že je niečoho priveľa, radšej počúvnem svoje telo, ktoré na mňa volá – „haló, zastav sa už“.


• Ak mi nejakú činnosť prekazí iná neodkladná vec, nevytváram v sebe hnev a spýtam sa sama seba, čo je pre mňa podstatné a čo uprednostním alebo k čomu sa dá vrátiť. (Krásny príklad pre šoférov: „Zdvihnem zvoniaci mobil, alebo nie? Vyberiem si život, pokoj alebo tlak času, lebo ‚musím‘ zdvihnúť ten telefón?“)


• Naučila som sa, že cesta výhovoriek neexistuje. Ak som niečo zabudla odovzdať, zaplatiť, urobiť, dokončiť v niekým určenom čase, pokorne sa ospravedlním, dodám pravdivé vysvetlenie, ak je potrebné, a zodpovedám si za to, je mi to pre budúcnosť poučením.


• Ešte stále sa učím narábať s časom a vnímať ho inak, než som bola klasicky naučená. Slová musím a mala by som nahrádzam slovíčkami potrebujem, chcem, zvažujem, myslím si, cítim.

Aj tak sa mi ešte z času na čas podarí vyjsť von na prechádzku alebo nejakú spoločenskú udalosť či stretnutie úplne vyhodená zo svojho stredu, pretože mám niekam prísť v určitom čase , a aj keď som sa chystala IBA 10 minút (bola by som odprisahala), hodiny to neúprosne razili po svojej dráhe presných 30 :-D! A tak sa pasujem s nervozitou, hnevom, že som pre „šéfinka“ menom jasne určený čas nevyhovujúca, nedochvíľna, mám asi svoj vlastný formát času...
(Vieš o tom, že opakujúce sa zhluky identických číslic ukazujúce čas, na ktorý sa v istom momente pozrieš, môžu byť pre teba znamením? Na webe toho o tom nájdeš viac. Ak sa ti tieto „náhody“ často opakujú a pozeráš sa na hodiny, keď je napríklad presných 12.12 h či 11.11 h a podobne, určite si o tom niekde prečítaj viac.)

 

Jeden veľký fakt a tým je, že čas je nenávratný. Nikdy sa ešte nikomu nepodarilo vrátiť sa späť ani len o minútu a zmeniť svoje rozhodnutie, svoju náladu, svoj čin, svoj postoj k veci a podobne.
A predsa je len jeden krásny spôsob, ako sa tak trochu vrátiť späť a niečo zmeniť.
Podelím sa oň s vami :-). Je to môj tip, na základe mojich skúseností.
Nie každý človek už skúsil v živote meditovať, môžeme to nazvať aj rozjímať, zahĺbiť sa... Významov je viac, možno zvýrazním – nájsť vnútorný pokoj a ponoriť sa do seba. A meditovať sa dá naozaj o všetkom, čo ti len napadne. Pre mňa je to životný štýl, liečba, bližšie spojenie so svojím ja, ale aj štúdium.

1. Ak ťa teda z nejakých dôvodov vnútorne kvári udalosť, ktorá sa odohrala v minulosti, a prijímaš fakt, že dokážeš byť odborníkom, liečiteľom sama pre seba, prvým krokom je, že sa sama seba spýtaš, čo sa ti na nej nepáčilo, čo je to, čo ťa znepokojuje? Je to niekoho správanie? Vyrieknuté slová? Emócia? Nepekný čin?


2. Stačí sa na pár minút ponoriť do ticha v pohodlnej pozícii (v obľúbenom kresle, na posteli...), chvíľu vnímať svoj dych ako to najkrajšie spojenie s tou najvyššou podstatou.


3. Vizualizuj si nejaké svoje obľúbené či vysnívané pokojné miesto, kde sa cítiš v bezpečí, potom úprimne oslov v mysli vec, ktorú chceš vyriešiť, napraviť a stretnúť sa s tým zoči-voči.


4. V tej pokojnej predstave si ju prizvi k sebe. (Zavolaj k sebe človeka, ktorému si v hádke niečo vykričala, požiadaj o odpustenie alebo venuj odpustenie niekomu, kto ti niečo spôsobil. Môžete sa objať, chytiť za ruku, pozrieť sa do očí, niečo si povedať, pokiaľ to sama chceš.) Liečivé účinky má nielen odpustenie, ale aj poďakovanie všetkým zúčastneným vrátane teba, na to nezabudni.


5. Trochu uspíš ego a budeš vedieť konať s láskou a porozumením.

Takto sa dá trochu vrátiť späť alebo skôr napraviť niečo na energetickej úrovni, čo prináša výsledky a zmeny aj v realite, pretože vesmír vždy počúva a všetci sme predsa navzájom silne prepojení.

 

Práve to, že nemá ohraničený priestor, ide si svoje :-D, je všade a je každú sekundu nový, takpovediac vymenený. Prináša zrodenie od milisekundy až po život. Ponúka nám milión možností s niečím začať aj skončiť, niečo urobiť inak, niečo nové vytvoriť, učiť sa, rásť.
Pre jedinú vec by sme ho mohli vnímať so zdvihnutým prstom − daroval nám uvedomenie, že svoj život sme sem prišli žiť len na OBMEDZENÝ ČAS.
 
Na záver pre mňa veľmi vedomé a múdre vyjadrenie o čase od výnimočného a pritom takého obyčajného muža:
„Projekt času je jeden z tých projektov, ktorý nám bráni byť v prítomnosti, byť v pokoji. Keby sme nepoznali projekt času, tak by sme boli prítomní a boli by sme v pohode. Vnímali by sme to, aké je počasie, aká je nálada, a podľa toho by sme sa správali. Lenže my sme uverili na projekt času, tak máme diáre, plán, kalendár; vieme, čo bude zajtra, pozajtra, popozajtra, o týždeň, plánujeme ekonomiku na rok, na dva, na päť rokov dopredu. Žijeme v projekte času a ten je v rozpore so životom ako takým, s pokojom, s vnímavosťou, pretože ťa odvracia od vnútornej vnímavosti. On zameriava pozornosť mimo prítomnosti...“
Jaroslav Dušek (Celé video na