Blog

Denisa Kučeru (25) zo Serede (okr. Galanta) na vozík pripútala pred 12 rokmi rakovina. Jeho láska k športu však pretrvala. Približne dva roky sa venuje StreetWorkoutu a kalistenike, teda cvičeniu s vlastnou váhou. Pred rokom urobil video o cvičení, ktoré na americkom webe video neuveriteľných 3 milióny ľudí. My sa častokrát vyhovárame, že sa nám nechce cvičiť, pričom Denis má obmedzené možnosti a bez pohybu si nevie predstaviť život. On nemá výhovorky, nemaj ich ani ty. ;-)

Volám sa Denis, som zo Serede a keď som mal 12 rokov, tak mi diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín. Chemoterapia je veľmi agresívna a nevyspytateľná liečba. No a práve, keď to vyzeralo, že môj stav sa zlepšuje, prišla rana, ktorú som nečakal. V priebehu týždňa som prestal ovládať dolné končatiny, chvíľu nato prišli ďalšie komplikácie - dostal som dvojnásobnú otravu krvi s mesačným odstupom. Kvôli nej som na jeden deň oslepol a takmer zomrel.
Z nemocnice som sa vrátil ako 13-ročný a 28-kilový, ťažko som hýbal už aj rukami. Mama ma chodila niekoľkokrát v noci otáčať, aby som nemal preležaniny, keďže som nemal silu sa ani pohnúť. Neskôr som podstúpil niekoľko rehabilitácií a nabral som silu - ako fyzickú, tak aj psychickú. Zo začiatku som vozík nevnímal veľmi pozitívne a bol som z toho deprimovaný, ale nakoniec som sa cez to preniesol.
Niečo mi to zobralo, ale veľa mi to aj dalo. Je to férová výmena. Na svet som sa začal pozerať úplne inak. Všímam si ľudí okolo seba, že sú často negatívni a pritom im nič nechýba. Uvedomil som si, že šťastný môžem byť aj z mála a treba si vážiť to, čo máme, lebo v momente, keď začneme byť negatívni, tak sa nemáme kam posúvať  ďalej.

 

Miloval som šport od malička. Plával som a bicykloval som. Všetko sa zmenilo po chorobe, ale šport ma nikdy neprestal baviť. Mama sa bála, aby som si nezhoršil svoj zdravotný stav, ale nič také sa nedeje.
Venujem sa StreetWorkoutu a kalistenike, teda cvikom s vlastnou váhou. Cvičím na hrazde, bradlách a kruhoch. Zapájam hlavne chrbát a ruky. Pri tých cvikoch dokážem precvičiť všetko, je to veľmi prospešné môjmu zdraviu, lebo ma prestal bolievať chrbát. Cvičím tak 3-4 krát do týždňa.
Doteraz som chodil na mestské ihrisko, no už som si prerobil obývačku, aby som mohol cvičiť aj doma. Cvičím aj so zdravými chlapcami a patrím do tímu Kalistenika Sereď. Chlapci ma vnímali veľmi dobre a to ma motivovalo. Neodsudzovali ma, práve naopak. Začali mi pomáhať a radiť. Často sa porovnávame a bez problémov konkurujem aj zdravým. Vo veľa veciach dokážem byť aj lepší.
Natočil som aj video, ako cvičím a aby som motivoval ľudí. Posunul som ho americkej firme, ktorá sa venuje rozširovaniu videí talentovaných ľudí a na ich stránke malo moje video 2 milióny vzhliadnutí za deň, 3 milióny za týždeň, 100 tisíc reakcií a 25 tisíc zdieľaní.

 

Asi nie. Keby mám doma sedieť len za počítačom, tak sa asi zbláznim. Šport a hrazdy sú moja sloboda, tam nie sú pre mňa žiadne bariéry.

 

Chodím s kamarátmi von, venujem sa priateľke a s mamou chodíme na výlety. Taký bežný život mladého človeka.

 

Niekto ma ľutuje, ale myslím si, že mnohých ľudí to aj inšpiruje. Keď som začínal cvičiť a povedal som niekomu, že cvičím StreetWorkout, tak sa uškŕňali, ale keď videli video, hneď zmenili názor.

 

Keď je zle, môže byť aj horšie a keď je dobre, môže byť aj lepšie. A ďalšie znie - Nos svoje tragédie ako brnenie, ktoré ťa chráni, nie ako putá, ktoré ťa obmedzujú.

Denis patrí medzi 21 účastníkov akcie Nezastaviteľní, ktorú organizuje Birell. Toto nie je sponzorovaný článok, ale jeho obsah nás tak chytil za srdce, že sme ho chceli pre Teba zverejniť. Myslíme si, že keď budeš mať ťažší deň a nebudeš vedieť nájsť motiváciu, aby si sa hýbala, môže byť práve jeho príbeh cenným zdrojom inšpirácie. Súhlasíš? :-)
 
Nájdi si aj ty aspoň 20-30 minút denne a hýb sa. Či to bude pri joge, Pilatese alebo dynamickejších cvičeniach ako HIIT, Toninig Interval, či formovačke Sexy Body a ďalších cvičeniach je na tebe. ;-)

 
Aj tieto príbehy by ťa mohli motivovať:
Ninku nezastavila ani Crohnova choroba, tiež si vie nájsť čas na cvičenie
Ani diagnóza histamínová intolerancia neznamená, že prestaneš normálne žiť a zabudneš na pohyb
Ani skoré ranné vstávanie (pred 5-tou) ju nezastavilo a maká na svojej postave, po práci si pripravuje jedlo na druhý deň