Biely cukor je jed! Použi radšej kokosový cukor

O tom, že nám biely cukor spôsobuje rôzne choroby (od cukrovky, cez rakovinu, nadváhu až po mnoho ďalších) už niet žiadnych pochýb. Čo však robiť, ak Tvoje chuťové bunky bez sladkého nedokážu žiť? Prečítaj si náš veľký článok o jednej z najrozumnejších alternatív sladenia- o cukre z kokosových kvetov. Vyrába sa organickým spôsobom, má nízky glykemický index a čo je skvelé- aj úžasnú chuť. Aké sú jeho ďalšie benefity, ako ho používať, ako spoznať kvalitný (a aj veľa ďalších otázok) sme sa spýtali Mareka Ďatka – senior coconut’s rippera (odborníka na kokosové oleje a produkty z kokosov). Prajeme sladké kokosové čítanie…

Na trhu je mnoho alternatív za biely cukor. Hnedý cukor, melasa, javorový sirup, sirup z agáve, med, stévia a dokonca aj cukor z kokosových kvetov. Čím teda sladiť, ak človek miluje sladké a chce pre svoje telo len to najlepšie?

Všetky vymenované sladidlá majú určite svoje pre a proti. Chuť ako taká je subjektívna vec každého človeka a ťažko sa dá aplikovať pre všetkých. Ja si netrúfnem odporúčať len jedno. V zásade u mňa platí, že ja sa osobne snažím vyhľadávať také zdroje „sladkastosti“, ktoré sú čo najviac prirodzené (ovocie, hlavne datle a mango) alebo sú vyrobené čo najviac jednoducho/ prirodzene a sú pre mňa prospešnejšie (z pohľadu obsiahnutých živín alebo ďalších atribútov). A tu mi najlepšie vychádza kokosový cukor.

Avšak dám si aj med, ktorý ak je fakt kvalitný, tak je to maškrta. Ja som však typ človeka, ktorý žije bez prídavných sladidiel (v čaji, v káve, pri príprave jedál atď.). Preto neviem úplne dostatočne posúdiť výhodnosť, či nevýhodnosť napr. javorového sirupu, agáve, melasy atď., pretože ich nemám zaradené v jedálničku. Sú tu však aj ľudia, ktorí nemôžu sladiť hocičím a kvôli svojmu zdravotnému stavu si musia dávať väčší pozor, po čom siahnu. Tam sa to tiež nedá generalizovať, a preto osobne zastávam názor, že sladiť čo najmenej a zafixovať si dávkovanie niečoho sladkého len ako príležitostné dopriatie si danej chuti a nie ako nutnosť pri príprave jedál, či nápojov.

Zamerajme sa na spomínaný cukor z kokosových kvetov. Odkiaľ sa u nás vzal?

Kde sa vzal, tu sa vzal – loďou ho priviezli :-). Neviem povedať, kto ho priniesol ako prvý, ale kokosový cukor sa na Slovensku začal, podľa mojich vedomostí a pamätí, objavovať okolo roku 2011 (v US okolo 2007). Popularitu získaval hlavne z pohľadu využiteľnosti pre diabetikov a následne ako vplyv trhu začal určovať trendy v oblasti zdravšieho sladenia. No a kokosový cukor má v tejto oblasti svoje opodstatnené miesto.

Významne tomu určite napomáha aj trend posledných rokov v oblasti zdravej stravy ako takej – celkovo sa ľudia začínajú viac zaujímať o seba, zdravie, efektívnosť,či neefektívnosť danej potravy atď. Ja to vnímam ako nástup „novej epochy“ – vo viacerých oblastiach života sa dejú významné zmeny, nastupujú nové trendy (strava, bývanie, spôsob života, hodnoty atď.).

kvet
Takto vyzerajú kvety, z ktorých sa vyrába kokosový cukor

Prečo ho už nepoužívame dávno?

Viete si predstaviť koľko rôznych plodín, ovocia, zeleniny, produktov sa nachádza vo vzdialených kútoch sveta a tu možno nie sú vôbec dostupné alebo len vo veľmi nízkej miere. Nástup nových produktov môže byť zapríčinené náhodami, účelom, dohodami atď…Osobne si myslím, že keby prišiel na trh už dávnejšie, tak by jeho presadzovanie bolo omnoho ťažšie, prípadne by to mohlo vyústiť aj do jeho stiahnutia z trhu kvôli nezáujmu – ktovie.

Doba za posledných cca 15-20 rokov priala iným trendom v oblasti stravovania – v 90-tych rokoch (keď to vezmeme teritoriálne z pohľadu Slovenska), tak ľudia bažili po všetkom novom (čo bolo dovtedy aj nedostupné, či zakázané). Na trh sa dostávali veľké obchodné reťazce, s príchodom ktorých sa zaplavil trh všetkým možným, čo tzv. „Západ“ ponúkal (samozrejme v patričnej „východo-európskej kvalitatívnej triede :-) ). No a pokiaľ si dobre pamätám nehľadelo sa moc na zdravotnú prospešnosť.

Prišli fastfoody (prvé bagetárne, gofry, pizze, hamburgere…), ľudia chceli všetko toto plus nízku cenu. Vyhovelo sa im, nejakú dobu to fungovalo, ale za posledné roky vidno, že už to nastupujúcej novej generácii nie je až tak po chuti a rovnako sa k inému pohľadu na stravovanie prikláňajú aj starší ľudia. Z takého globálneho pohľadu môžem spomenúť napr. Tesco a ich momentálne prepierané ekonomické problémy – jednoducho daný biznis model už asi nefunguje (príp. nebude fungovať v takom rozsahu).

Ľudia začínajú inklinovať k tzv. „anti-hypermarketovosti“ a tiež nastupuje významný trend nakupovania potravín cez internet, kde sa búrajú vízie straty času v preplnených obchodoch, čakania v dlhých radoch, nákupu aj toho, čo sme vlastne nechceli a podobne. No a toto je práve doba (z môjho pohľadu), ktorá praje takým „špecialitkám“ ako je kokosový cukor, kokosový olej, kokosová voda, kokosová múka a množstvu iných potravinových alternatív k tomu, čo bolo doteraz bežné/konvenčné. V tejto dobe ľudia otvorenejšie príjmu rôzne fakty o nových produktoch. Lebo chcú vedieť viac, chcú ochutnať nové, chcú sa presvedčiť, že sa dá stravovať aj inak. Aj kvôli tomuto sa domnievam, že je úplne v poriadku, že tento produkt prišiel na trh až v túto dobu .

Aký je rozdiel vo výrobe bieleho cukru a výrobe cukru z kokosových kvetov?

Kľúčovým rozdielom je hlavne fakt, že kokosový cukor sa nevyrába rafináciou, ale prakticky 2-krokovým procesom. Ďalším, pre mňa, príjemným faktom je aj to, že je obrovský rozdiel v tzv. „uhlíkovej stope“, ktorá je zanechaná pri výrobe „rafiňáku“ a „nerafiňáku“. Teda akou mierou pôsobí vyrobené 1kg cukru na životné prostredie (fabriky, stroje, komíny, nafta atď.). Nehovoriac o tom, že rafinácia je vlastne chemický proces. Z môjho pohľadu ide teda o syntetický produkt.

Aké sú hlavné benefity cukru z kokosových kvetov?

Medzi hlavné benefity kokosového cukru patrí jeho nízky glykemický index (35) a výrazné vyšší obsah rôznych cenných látok oproti iným sladidlám (viď. tabuľka).

aktual2

Kde je ho najlepšie využívať? Do koláčov, kávy, alebo aj na prisladenie raňajkovej kaše? Alebo je lepšie nepoužívať iba jeden druh sladidla, ale používať napr. aj med, alebo javorový sirup?

Zjednodušene povedané – všade tam, kde ste zvyknutí sladiť. Kokosový cukor treba chápať ako prírodnú alternatívu sladidiel, ktorá sa vyrába oveľa šetrnejším spôsobom. Výhodou tiež je jeho nízky glykemický index (35), čiže je vhodný aj pre diabetikov. Avšak netreba to s ním preháňať. Mne napríklad imponuje jeho vyššia miera sladivosti, vďaka čomu stačí na docielenie určitej sladkosti pokrmu pridať ho oveľa menej ako bežného sladidla. Z môjho pohľadu by ľudia mali začať meniť zvyky súčasného status quo v oblasti sladenia potravín – naučiť sa využívať organické zdroje sladkej chuti a nie pchať „za lyžičku“ do všetkého od nápojov po hlavných chod.

Ako chutí kávička s takýmto cukrom? Je chuť identická oproti bielemu, resp. hnedému cukru?

Ťažká otázka pre mňa, keďže ja si do kávy nepridávam nič (ani cukor, ani mlieko – len kokosový olej) :-). Avšak ľudia, ktorí si ho pridávajú do nápojov, sú väčšinou očarení z tejto chuti, pretože je to niečo iné. Jeho zaujímavá chuť sa prenáša aj do spomínanej kávy (príp. čaju) – teda tak som počul :-).

kava

Cukor z kokosových kvetov má nízky glykemický index. Čo to znamená pre naše telo?

Potraviny sa delia, z pohľadu glykemického indexu do troch skupín:

  • Nízky GI (menej ako 55)
  • Stredný GI (56 – 69)
  • Vysoký GI (viac ako 70)

Ide v podstate o určenie – ako rýchlo sa cukor z danej potraviny vstrebáva v tele. Čím rýchlejšie, tým horšie, pretože vtedy sa zvýši hladiny glukózy veľmi rýchlo (súčasne s tým aj inzulín) a následne veľmi skoro sa dostavuje pocit hladu, čo nás núti opäť jesť. No a ak nespotrebujeme rýchlo dodanú glukózu, tak je nepotrebná, nespracuje sa a uloží sa vo forme tuku v tele. Keď máme potravinu s nízkym glykemickým indexom, tak to má opačný efekt a energia sa uvoľňuje postupne, čiže máme dlhšie pocit sýtosti. Glukóza a inzulín nekolíšu tak markantne, že to môže byť nebezpečné a organizmus nechytá, ako ja hovorím „sacharo-šlehy“ :-).

Čo sa týka počtu kalórií? Ako je na tom tento cukor oproti iným druhom cukrov?

V počte kalórii nie sú až také veľké rozdiely – predsa len ide o sacharidy. Keby mal cukor veľmi nízky obsah kalórií, tak by sme ho museli konzumovať až-až :-), čo však nie je cieľom…

 Ako ho nahrádzať za klasický cukor, resp. hnedý? V tom istom pomere, alebo v inom? Je sladší, alebo práve naopak oproti iným druhom cukru?

Moje odporúčanie je cca 1:3 oproti bežným cukrom (trstine a bielemu „rafiňáku“). Kokosový cukor má totiž takú originálnu karamelickú chuť, ktorú pri iných cukroch neucítite (podľa mňa), čím sa znásobuje jeho „sladkastosť“. Ja si dám napr. kávovú lyžičku kokosového cukru sem- tam len tak a som úplne v pohode. Tým, že má nízky glykemický index, tak nechytím takú tú „sacharidovú šlehu“, čo si pamätám ešte z čias klasického bieleho cukru a glukóza je uvoľňovaná postupne do krvi, čím sa mi postupne dodáva energia.

Pre mňa ako dosť aktívneho človeka, ktorý stále niečo rieši (manuálna vs. intelektuálna záťaž) je to veľký benefit, pretože nemám čas a nechce sa mi premárniť hodiny tým, že stále musím vyhľadávať cukry a energiu na fungovanie počas dňa. Na obed napr.: šalát, tempeh, tekvicový olej, posypať kokosovým cukrom – potom zapiť kokosovou vodou a do večera som úplne v klídku bez pocitu hladu a hlavne s ľahkým trávením (čo je pre mňa ďalší nenahraditeľný benefit). Minule som tak rozmýšľal, že pre mňa by bolo klasické stravovanie a lá smažáky, zemiaky, koláče, segedínske guláše, všelijaké prívarky a neviem čo ešte, okrem nezdravosti aj veľmi neefektívne a nepraktické, z pohľadu trávenia stravy a tým pádom spomalenia mojich aktivít počas dňa.

fitshaker blog kokosovy cukor

Ako spoznať kvalitný cukor z kokosových kvetov? Líšia sa jednotlivé značky v kvalite?

Toto je veľmi dobrá otázka a určite je potrebné spomenúť jeden z najrozšírenejších „špekulantských ťahov“ niektorých obchodníkov, ktorí miešajú kokosový cukor s palmovým (príp. bežným trstinovým). Kokosový cukor a palmový cukor sú totiž dva rôzne cukry. Kým kokosový cukor sa získava z miazgy kvetov „kokosovej palmy“, tak palmový sa získava buď z palmy „Palmyra“ alebo napr. aj z „Datlovej palmy“. Chuťovo, textúrou a podľa mňa aj kvalitou sú síce odlišné, ale laik to vôbec nemusí rozpoznať a takýmto postupom je zákazník vedome zavádzaný – takže pozor na to. Odhadujem, že vďaka progresu popularity sa vydá štandardizácia, ktorá bude jasne definovať „dojmy, chute a pojmy“ :-). Pri nových produktoch sa však takéto špekulácie dejú, a preto je istejšie nakupovať kokosový cukor u zabehnutých a osvedčených značiek.

No, ale späť ku jeho kvalite ako takej – hlavným viditeľným atribútom kvality kokosového cukru je jeho farba. Najkvalitnejšie „kokosové cukráky“ by mali mať farbu medzi tmavožltou až bledohnedou. Čím je tmavší, tak to podľa všetkého značí jeho prepaľovanie buď pri evaporovaní alebo pri sušení, čo mu uberá na kvalite (to ako keby ste si robili hrianku a nechali ju zhorieť). Aj preto mám radšej RAW stravu, lebo pri nej mi nemôže nič zhorieť :-).

Potom sa kvalita môže líšiť aj od rôznych „pestovateľských atribútov“, ako napr.:

  • Počasie pri „sklizni“ (suché vs. mokré obdobie),
  • Úrodnosť palmy,
  • Vek a druh palmy,
  • Skúsenosti farmárov s výrobou kokosového cukru,
    a iné.

Prečo je cenovo drahší oproti hnedým cukrom?

Okrem toho, že je kokosový cukor v našich končinách relatívne novinkou – čiže nedováža sa v takých veľkých množstvách ako iné cukre, je hlavným dôvodom vyššej ceny už jeho samotná výroba. I keď ide o (trošku nadnesene povedané) jednoduchý proces spracovania, vyžaduje si úplnú ľudskú prácu, nehovoriac o tom, že na získanie kokosovej miazgy z kokosových kvetov je potrebné disponovať rozsiahlymi plantážami kokosových paliem, ktoré sa pestujú priamo kvôli výrobe kokosového cukru alebo nektáru.

Jedným z dôvodov vyššej ceny môže byť momentálne aj jeho nastupujúci a výrazný progres, čo si uvedomujú aj farmári (resp. tamojšie združenia plantáží). Nachádza sa tu viacero „premenných“, ktoré sa ako celok podieľajú na vyššej cene, no vytvárajú nám produkt, ktorý je čisto organický (ak teda nejde o nejaké „fejkové“ podradné značky).

Avšak podobne ako som spomínal pri kokosovom oleji – jednotková cena (v tomto prípade 1kg kokosového cukru) nekorešponduje s dĺžkou a možnosťami využitia tohto cukru oproti tým konvenčným. Kokosový cukor vďaka jeho výrazne sladkej karamelovej chuti netreba používať v takej miere ako bežný cukor a môže vám nahradiť kopu iných sladkých potravín, vďaka čomu nemusíte míňať peniaze na ne. Nehovoriac o jeho výživovom bonuse pre organizmus a jeho využiteľnosti aj pre diabetikov. I keď sa ja osobne zaoberám jeho predajom, tak určite nebudem hlásať, že nech ho ľudia konzumujú na kilá – sú to predsa len sacharidy a mali by sme s nimi hlavne len potešovať chuťové bunky, nie aby sa z nich stali nevyhnutné súčasti našej potravy.

Je možné kúpiť aj cukor z kokosových kvetov v RAW kvalite?

Nie je to možné (aspoň teda o takom neviem), pretože z miazgy kokosových kvetov sa nechá evaporovať (odpariť) voda pri teplote vyššej ako 38 stupňov Celzia.

Je určite vhodné povedať, že aj napriek tomu, že cukor z kokosových kvetov je zdravšou variantov cukru, netreba to s ním preháňať, však?

Samozrejme, že to netreba s ním preháňať – podľa mňa všetkého veľa škodí. Každá jedna potravina v sebe ukrýva nejaký výživový mix, ktorý je len časťou mozaiky ku zdravej strave a treba k tomu pristupovať zodpovedne. Mne napríklad 1kg kokosového cukru vydrží niekoľko mesiacov (ja však necukrím prakticky vôbec nič). Konzumujem ho, keď mám chuť na sladké alebo na jemné dochutenie šalátu, alebo niečoho iného. Okrem neho potom používam už len „datle medjoul“ a čokoládu s vysokým obsahom kakaa. Na to však podľa mňa cukor ako taký je – zahnať chuť na sladké (resp. si ju dopriať). No bezbrehé napchávanie sa cukrom kedykoľvek nie je dobré.

Zhrnutie na záver o cukroch:

Sladká chuť je naprogramovaná v našich chuťových pohárikoch a patrí medzi tie najobľúbenejšie zo všetkých chutí. Ja beriem ako pozitívum, že si v dnešnej dobe môže človek vybrať z viacerých možností sladenia a kokosový cukor je ako doplnok do jedál a nápojov podľa mňa najmenej škodlivá alternatíva dostupná momentálne na trhu, ktorá je hlavne vyrábaná úplne šetrnou a organickou metódou – hlavne žiadna rafinácia, čo je perfektné. Keď sa k tomu pridá jeho fakt skvelá chuť a nízky glykemický index, tak má u mňa zelenú. Vďaka jeho vyššej cene je človek nepriamo motivovaný, aby cukril menej a viac uvážlivo a na sladenie prípadne využíval, ako ich ja nazývam – dezerty prírody, t.j. všade prítomné ovocie. Nech ti teda chutí a možno aj tieto Vianoce vyskúšaj pomaškrtiť úplne nové „medovníky/kokosovníky“ alebo „muffiny/kokoffiny“ s novou exotickou chuťou :-).

shutterstock_23829634 _upravene

Páči sa Ti náš článok? Daj ho zdieľať a rozšír tieto hodnotné informácie aj medzi Tvojich kamarátov a známych. Možno im zachrániš zdravie.

Otázky kládla: Lucia Švaral

Odpovedal: Marek Ďatko – Kulau Slovensko sa zaoberá distribúciou a predajom 100% BIO kokosových produktov, mladých kokosových orechov a exotickým kokosovým cateringom.

Zdroje fotiek: flickr.com (Creative Commons only) a zakúpené zo shutterstock.com

Lucia Švaral

Spoluzakladateľka, inštruktorka a redaktorka vo Fitshaker
Som inštruktorkou rôznych skupinových cvičení, trénerkou a výživovou poradkyňou. Rada trávim hodiny nielen v telocvični, ale aj na čerstvom vzduchu a v kuchyni. Prostredníctvom mojich článkov by som ťa chcela "chytiť za ruku" a ukázať ti zdravšiu a lepšiu cestičku, po ktorej môžeš ísť. Budeš sa na nej cítiť fantasticky. Sľubujem :-).
Lucia Švaral

Článok bol pridaný dňa 07/11/2014 a zaradený do kategórie: Zdravie   |   Autor: Lucia Švaral

Komentáre