Správna odpoveď znie- klíčky. Vyrastú dokonca i v našej panelákovej kuchynke :-). A čo je na nich úžasné? Dozrejú behom troch až piatich dní, nevyžadujú pôdu ani slnečné lúče a navyše ich nutričnou hodnotou sa približujú k mäsu. Ako si ich vypestovať a prečo ich pridávať k jedlám? Nech sa páči, číta ďalej ;-)
Klíčenie je proces pri ktorom zo semienka vyrastie klíčok a naštartujú sa metabolické pochody, ktorých cieľom je navýšiť obsah živín. Práve toto klíčenie spôsobuje, že semená, strukoviny, obilniny, orechy, ktoré dáme naklíčiť sú pre nás ľahšie stráviteľné a veľmi výživné. Dôvodom je, že pri klíčení sa škrob štiepy na jednoduché cukry, bielkoviny na aminokyseliny a tuky na voľné mastné kyseliny. Najviac pri klíčení narastá množstvo esenciálnych aminokyselín (aminokyseliny, ktoré si telo nevie vyrobiť a musí ich preto získavať z potravy) a násobí sa obsah vitamínov hlavne vitamínu C, E a B komplexu (napr. 30 g brokolicových klíčkov obsahuje rovnaké množstvo antioxidantov ako tri ružičky brokolice...).
Na klíčenie je dobré si zakúpiť kvalitné semienka, obilniny, strukoviny či oriešky, ktoré nám poskytnú obrovský potenciál. Je to veľmi zaujímavé, pretože z jedného malilinkého semienka pri použití vody, správnej teploty (izbovej) a času dostaneme mnohonásobne viac živín potrebných na fungovanie organizmu. Vedecké štúdie poukazujú na to, že klíčky sú bohatým zdrojom na železo. Dôležité pre naše ženské pokolenie, ktoré často trpí chudokrvnosťou a taktiež pre vegánov, u ktorých sa považuje práve železo za veľmi deficitné.
Nakličovať môžeme viacero semienok obilnín, strukovín, orieškov, či dokonca niektoré druhy ryže (ja osobne som ryžu ešte neskúšala). Je však potrebné dať si pozor, aby neboli určené na výsev – lebo je možné, že boli chemicky ošetrené!
Pri naklíčovaní môžeme používať špeciálne nádobky na klíčenie: (niekoľkoposchodové) keramické, či špeciálne umelohmotné, špeciálne sklenené fľašky s dierkovaným vrchnákom. Ale ak nemáme, je potrebné mať aspoň väčšie sitko, či tanierik s navlhčenou vatou, alebo len tanierik, na ktorom budeme nakličované zrnká preplachovať.
Zrnká si namočíme večer a necháme ich napr. do druhého dňa močiť vo vode. Potom vodu zlejeme, prepláchneme a necháme na sitku (tanieriku) klíčiť. Kontrolujeme, aby boli zrnká vlhké, ale nie dlhodobo vo vode, či naopak, aby nevyschli, a aby teplota nebola príliš vysoká a ani nízka.
U každého druhu je iná doba klíčenia, preto je najdôležitejšie, kontrolovať zrnká pohľadom. Ostatné je na nás, či chceme klíčky dlhšie alebo kratšie. Kratšie klíčky sú najlepšie pri napr. šošovici, cícere, u pohánky, hrachu (aby vyklíčil, musíte si kúpiť celý hrášok, nie hrášok, ktorý je polený) dlhšie klíčky – dokonca až malilinké lístky sú vynikajúce u žeruchy, semienok reďkovky, brokolice, alfaly (lucerna), horčice (pri týchto druhoch sa využívajú len výhonky, ktoré si po vyklíčení nastriháte – semienka sa nekozumujú), pri strukovinách, obilninách a orechoch sa konzumuje samozrejme aj zrnko.
Druh semienka |
Doba namáčania |
Doba klíčenia |
Fazuľka adzuki |
8 hodín |
3 – 5 dní |
Fazuľka mungo |
12 hodín |
2 – 5 dní |
Cícer |
12 hodín |
3 – 5 dní |
Šošovica |
8 hodín |
1 – 2 dni |
Hrach |
12 hodín |
2 – 3 dni |
Pšenica |
12 hodín |
2 – 4 dni |
Jačmeň |
12 hodín |
2 – 4 dni |
Ovos |
8 hodín |
2 – 4 dni |
Raž |
12 hodín |
2 – 4 dni |
Špalda |
12 hodín |
2 – 4 dni |
Kamut |
8 hodín |
2 – 4 dni |
Alfala |
8 hodín |
3 – 5 dní |
Žerucha |
6 hodín |
3 – 5 dní |
Horčičné semienko |
6 hodín |
3 – 5 dní |
Semienko reďkovky |
6 hodín |
3 – 5 dní |
Semienko brokolice |
8 hodín |
3 – 5 dní |
Semienko rukoly |
6 hodín |
3 – 5 dní |
Pohánka |
15 až 30 minút |
2 – 3 dni |
Ryža |
12 – 15 hodín |
3 – 5 dní |
Slnečnicové semienko |
2 hodiny |
2 – 3 dni |
Dyňové semienko |
1 – 4 hodiny |
2 – 3 dni |
Sezamové semienko |
8 hodín |
1 – 2 dni |
Mandle |
8 – 12 hodín |
1 – 2 dni |
Arašidy |
12 hodín |
2 – 4 dni |
Aké je vlastne využitie klíčkov ?
Je skutočne pestré – to môžem naozaj potvrdiť. Naklíčené zrnká môžeme použiť všade tam, kde ich používame nenaklíčené – najdôležitejšie je, aby sme ich používali za surova, nie po dlhej tepelnej úprave. Napríklad do šalátov, môžeme si nimi posypať polievku, chlebík s masielkom, či akúkoľvek nátierku, do praženice z domácich vajíčok, do domácich cereálií, jogurtov... naozaj je veľa spôsobov a všetko je len na vás... :-).
A na koniec len pár slovíčok o niektorých klíčkoch, čo obsahujú a aký majú význam v našej výžive :)
Alfala
Vysoký obsah bielkovín a aminokyselín, čím dodá človeku dôležité látky, ktoré ľudský organizmus potrebuje. Ďalej vitamíny C, B, D a E, z minerálov je to železo, vápnik, kremík, horčík a síru – vďaka tejto kombinácii sa doporučuje tehotným ženám, detičkám od troch rokov, ale tiež pri tráviacich či žalúdočných problémoch.
Žerucha
Obsahuje vitamín C a vysoké množstvo minerálnych látok, hlavne vápnik, železo, fosfor, ale i cenný chlorofyl. Veľký význam sa jej prikladá i v prírodnej liečbe vďaka svojim čistiacim účinkom a ozdravnému vplyvu na organizmus.
Cícer (Rímsky hrach)
Obsahuje štvrtinu bielkoví, aminokyseliny, sacharidy a kvalitné tuky. Z vitamínov je to A, B, C, z minerálov hlavne horčík, vápnik, železo, zinok, fosfor draslík a mangán – klíčením sa nutričná hodnota cíceru ešte zvyšuje.
Šošovica
Obsahuje vysoké množstvo železa a kyseliny listovej (vynikajúce pre tehotné ženy) a má nízky glykemický index (diabetici). Ďalej je to meď, jód, mangán, selén, zinok a samozrejme komplex vitamínov B.
Hrach
Klíčky hrachu obsahujú všetkých 8 aminokyselín, vitamíny skupiny A, B a Céčko. Ich prínos pre ľudský organizmus zvyšujú práve enzymatické procesy pri klíčení. Ďalej je to vysoký obsah bielkovín, horčíka, železa, vápniku, zinku, medi či kyseliny listovej. Hrach je nedocenenou, ale veľmi výživnou potravinou. Naklíčený pečený hrach sa kedysi predával na uliciach. A teraz si ho môžeme vyskúšať i my – čo poviete? :-)
Mungo
Mungo rýchlo klíči a je veľmi chutné, – môžem povedať, že ja mám tieto klíčky najradšej :-). Majú chuť mladého hrášku – vynikajúce sú zrýchla opražené na sucho alebo s plátkom masielka – naozaj odporúčam. Okrem toho sú plné vitamínov z rady B, obsahujú vysoké množstvo bielkovín a minerálnych látok (železo, vápnik, horčík a draslík).
Jačmeň
Klíčky jačmeňa majú podobné vlastnosti ako prášok z mladého jačmeňa, ktoré sa predávajú za niekoľko nie málo eur. Jačmeň má nielen výborné dietetické vlastnosti, ale pri klíčení sa v ňom aktivujú enzýmy , ktoré pôsobia proti starnutiu organizmu. Obsahuje tiež všetky aminokyseliny a pre zaujímavosť – obsahuje 11 x viac vápniku ako mlieko, 7 x viac vitamínu C ako pomaranč a 5 x viac železa ako špenát.
Špalda
Je stará odroda pšenice, ktorá má orieškovú chuť (je naozaj veľmi chutná – či už uvarená, napr. s tekvicovým olejom, ale i naklíčená). Má zaujímavý obsah vitamínov a minerálov – hlavne vitamíny skupiny B ( s najväčším zastúpením B 17 ), tiež horčíka a vápnika. Je lepšie stráviteľná ako bežná pšenica.
Slnečnicové semienka
Zdravé semienka slnečnice obsahujú až štvrtinu bielkovín, vrátane všetkých aminokyselín, nenasýtených mastných kyselín, vitamínov rady B a široké spektrum minerálov a stopových prvkov ako sú železo, horčík, jód, vápnik, draslík, meď, fosfor, mangán, fluór...
Dyňové semienka
Tieto semienka a ich klíčky majú najväčší obsah nenasýtených mastných kyselín, ďalej obsahujú bielkoviny a vitamíny A, B, a dôležité minerály ako je zinok, železo, horčík a fosfor. Semienka klíčia približne 2 až 3 dni, aby nezhorkli. Sú výborné do šalátov a doporučujú sa pri rekonvalescencii, starším ľuďom (no nielen im...), či tehotným ženám.
Pohánka
Nie je pravou obilninou, ale tiež obsahuje dôležité látky ako sacharidy, bielkoviny, vitamíny hlavne skupiny B a minerálne látky ako horčík, draslík, železo, zinok, vápnik, fosfor, jód sodík a kobalt... ale je známa hlavne kvôli obsahu rutínu, ktorý priaznivo pôsobí na naše cievy a obehovú sústavu. Pohánkové klíčky sú vynikajúce i pre ľudí, ktorí sa stravujú bezlepkovo.
Hľadáš inšpiráciu kde práve naklíčené klíčky využiť? Nech sa páči
recept na špaldové cestoviny s klíčkami.
Úspešné nakličovanie prajeme! :-)Zdroje:Kniha - Živá kuchyně, cesta ke zdraví, Wignall Judita, 2011
Radost ze zdravých dětí, MUDr. Strnadelová, Zerzán, 2013
Časopis - Bio&Natur, číslo 17, jaro 2013
Prebiehajúci kurz – Poradce pro výživu a suplementaci, pán Jelínek