Zdravie z vlastnej záhrady – Rozhovor s Hankou Sekulovou, odborníčkou na permakultúru

Vraví sa: zdravie si za peniaze nekúpiš. Asi by sa o tom dalo polemizovať, no faktom je, že nič sa nikdy nevyrovná zelenine a ovociu, ktoré si dokážeme dopestovať doma vo svojej záhrade. V dnešných časoch to platí dvojnásobne. I keď sa svetom šíri vlna BIO potravín, je náročné odhadnúť ich skutočnú kvalitu. Permakultúra je životný štýl, ktorý je však nespochybniteľný, a Hanka Sekulová je žena, ktorá mu zasvätila svoj život. Viac o tom, čo presne permakultúra znamená, ako sa žije v súlade s prírodou i to, či sa dá byť potravinovo nezávislý, sa dozvieš v tomto inšpiratívnom rozhovore.

Zdravie vypestované s láskou – aj to je permakultúra

1. Hanka, čo permakultúra vlastne znamená?

Je to jedným slovom udržateľnosť. Trvalá udržateľnosť.

Samotný názov pochádza z anglického slova „permaculture“, čo je skratka pôvodného výrazu „permanent agriculture“ a v preklade znamená permanentné, teda stále, samoobnoviteľné, trvalo udržateľné pestovanie alebo hospodárenie (agriculture = poľnohospodárstvo), neskôr rozšírené na celý životný štýl (culture), teda trvalo udržateľný, obnoviteľný život.
Pokiaľ to chceme preniesť na pestovanie, tak laicky povedané: je to spôsob pestovania, ktorý je udržateľný, teda sa dokáže sám recyklovať − obnovovať, bez zásadného vonkajšieho zásahu. Keby sme to ešte chceli zjednodušiť, tak nám z toho vychádza niečo, čo si dokáže žiť svojím životom a z roka na rok sa samé postaviť na nohy. A ešte bonus navyše − nakŕmi nás to. Samozrejme, je to povedané vo veľmi zjednodušenej forme, pretože na túto tému by sa dalo rozprávať veľmi dlho a veľa :-).

permakultúra a zdravie

2. V poslednom období sa tento pojem začína čoraz viac dostávať do povedomia ľudí – aj vďaka Vám. Ako dlho trval Váš „boj o presadenie“ tejto témy?

Je nás veľa, ktorí búšime do toho, že systém, ako funguje teraz náš svet je úplne neudržateľný. A tiež je nás veľa, ktorí ukazujeme aj iné spôsoby a cesty. Udržateľnejšie alebo vedúce k udržateľnosti. Každý svojim spôsobom a každý v rámci svojich možností. V súlade s prírodou, pretože ona najlepšie vie, ako fungovať udržateľne, pokiaľ jej v tom nebráni človek svojimi činnosťami.
Ja osobne som sa rokmi naučila, že nie boj, ale vlastný príklad je ten najlepší spôsob ako ukázať druhým, že veci sa dajú robiť aj inak.  Takže nič som nasilu nepresadzovala :-).  Len som začala od seba a výsledky a postupy som ukázala ďalej. Ja som vo všeobecnosti praktik s vnútorným vnímaním okolia a nezvyknem rozdávať teoretické rady, pokiaľ ich nemám vlastnoručne overené.  Ak sa mi niečo zapáči, tak to najskôr vyskúšam. O mojich skúšaniach, pokusoch a výsledkoch som napísala knihy Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhradyV tieto dni je na pultoch moja nová kniha s názvom Inými Očami, v ktorej sa zamýšľam nad širšími súvislosťami udržateľnosti a neudržateľnosti. Aj táto kniha je napísaná na základe vlastných skúseností.

zdravie Hanka

3. Venujete sa aj navrhovaniu prírodných, jedlých a zároveň liečivých permakultúrnych záhrad a tiež vediete kurzy. Majú o takýto typ záhradky ľudia záujem?

Čím ďalej, tým viac si ľudia začali uvedomovať, že v sterilných okrasných záhradkách nie je príroda, nie je tam život. A že je to v podstate neprirodzené, mať pred domom povysádzanú “mŕtvu” planinu, ktorá navyše na to, aby zostala taká čistá a poupratovaná, potrebuje kvantum chemických prípravkov a ľudskej práce. Ďalší fakt, ktorý prispel k tomu, že sa ľudia začali vracať k prírode (a tým aj k svojej podstate) je ten, že vzrastá povedomie o tom, čo s nami robí to množstvo chemických jedov, ktoré sú v (p)otravinách a nielen v nich. Vidím, ako sa o týchto veciach začalo viac verejne hovoriť , a ako si aj vďaka lepším možnostiam šírenia informácií začali ľudia zakladať alebo premieňať svoje záhradky tak, aby si na nich mohli sami vypestovať zdravé plody, bez použitia agresívnej chémie.  Čím ďalej, tým viac ľudí sa rozhodlo, že dovolia prírode, aby sa nasťahovala do ich blízkosti, do ich záhrad.
Okrem toho, že ukazujem ľuďom, ako funguje naša vlastná záhrada, ktorá je založená na prírodných princípoch, je jedlá a zároveň liečivá, snažím to druhých hlavne naučiť. Aby si každý dokázal ten svoj priestor navrhnúť aspoň v základných prvkoch, pretože už vtedy sa vytvára vzťah. Vzťah záhrady, teda priestoru a jej všetkých obyvateľov. Prírodné záhrady sú totiž hlavne o vzťahu, ktorý je tiež liečivý. Lieči prírodu okolo nás, aj v nás, pretože sme jej neoddeliteľnou súčasťou.

zdravie z bylin

4. Dá sa vytvoriť permazáhrada u každého z nás? Alebo je to podmienené veľkosťou priestoru či inými premennými?

Podľa toho, čo od svojho priestoru očakávate :-).  Ja mám svoj vlastný systém, ktorý je poskladaný z viacerých, veľmi úzko súvisiacich.  Venujem sa prírodným (systém), jedlým (systém), liečivým (systém) záhradám, s prvkami permakultúry, teda udržateľnosti (ďalší systém). Všetky uvedené som si spojila do jedného.  Čiže sú to záhrady/priestory prírodné, navrhnuté tak, ako keby ich tvorila sama príroda, akurát sú vyberané zámerne jedlé, liečivé a inak úžitkové rastliny. Samozrejme s permakultúrnymi prvkami. Myslí sa pritom na opeľovače, divo žijúce aj domestikované zvieratá, ako súčasť prírodného ekosystému.
Každý priestor, ako aj jeho obyvatelia sú silne individálne, nedá sa to zovšeobecňovať. Ale aj na menšom kúsku sa dá vytvoriť menší priestor, napríklad aj na balkóne, či terase v meste sa dajú pestovať bylinky, paradajky, papriky, uhorky, jahody, ríbezle, a iné nenáročnejšie jedlé rastliny. Skombinované do menšieho mikrospoločenstva.
Aj pred panelákmi v mestách sa dajú vytvoriť bylinkové skalky alebo bylinkové špirály, vyvýšené záhony na pestovanie. Aj v parkoch sa dajú zasadiť namiesto okrasných stromov a kríkov jedlé a úžitkové. Existuje dokonca aj pojem “Permakultúra v meste” alebo zasa iný veľmi úzko súvisiaci pojem “Jedlé mesto”. Samozrejme, čím máme k dispozícii väčší priestor, záhradu, pozemok, pole, tým máme viac možností :-).

zdravie a permakultúra

5. Sú nejaké pravidlá, ktoré by ste nám odporučili v prípade, že chceme pestovať domácu zeleninku, no máme k dispozícii iba balkón?

Na balkónové pestovanie už bolo napísaných niekoľko publikácií a ja sa aj z tohoto pokračujúceho trendu veľmi teším.  Konečne máme šancu vysvetliť a ukázať našim deťom aj v mestách, že napríklad také paradajky nerastú na pultoch v supermarketoch, ale ukázať im ako plody, ktoré dostávajú na tanier naozaj vznikajú. Balkónové pestovanie jedlých a liečivých rastlín vie pekne obohatiť domáci jedálniček. Pridanou hodnotou je radosť z tvorenia a vlastného pestovania. Ja som pred niekoľkými rokmi, dnes už dospelému synovi, ktorý býva s priateľkou v Bratislave v paneláku, urobila na balkón niekoľko jedlých systémov. Potrebujete samozavlažovacie kvetináče alebo hlbšie veľké kvetináče.  To aby ste nemuseli neustále strážiť polievanie, a v zime zasa premrznutie. Ja som použila nasledovné kombinácie: ríbezľa, jahodník mesačný (mesačná jahoda), pažítky. Ďalší veľký kvetináč bol maliníky, mäta pieporná, medovka. Do samostatného kvetináča išiel mix rôznych šalátov, redkvičky.  Ďalší obsahoval hrášok a ťahavé divé paradajky.
Možností je veľa, treba skúšať :-).

zdravie a včely

6. Máte dve deti. Jedno už dospelé. Májú rovnaký vzťah k pestovaniu a pôde ako vy? Pomáhajú v záhrade?

Syn, ako som už napísala je dávno samostatná “jednotka”, takže chodí k nám do záhrady už iba na návštevy. Hlavne pomáha pri oberaní a jedení :-). Syn je známy grafický dizajnér a robil grafické stvárnenie všetkých mojich kníh, rada mu upečiem na nedeľný obed dobroty z našej zázračnej rajskej záhrady. Dcérka pomáha v rámci svojich časových možností a schopností. Keď treba pomáhajú všetci.

7. Jeseň nám už celkom pokročila. Aké práce v záhrade na Vás ešte čakajú?

V tomto období, keď píšem odpovede na otázky, sa už záhrada a príroda v nej ukladajú na zimný spánok, čomu prispôsobujeme činnosti.  Bolo treba zazimovať včeliu rodinku, ježkov, jazierko.  Pooberala som posledné figy (áno, dobre čítate, figy začiatkom novembra), minikiwi, šípky, mišpule nemecké, rakytník. Na zmiešaných záhonoch zostali ešte kapustoviny, pór a topinambury.
Priebežne zhrabávam popadané listy. Robím to však tak, ako to robí s listami príroda v lese. Popadané listy pohrabem na kopu okolo kmeňov jednotlivých stromov. Urobím našim stromom takú listovú záhradnú perinu. Listy sa cez zimu rozložia, pôdu pekne pohnoja a pomôžu vytvárať životodarný humus. Na jar z veľkej periny zostane už iba malá deka, cez ktorú rastlinky krásne prerastú. A navyše netreba hnojiť žiadnymi externými zdrojmi.  Veď ako to robí les? Nechá popadané lístie rozložiť a má zároveň “jarné raňajky” :-). Prikrmujeme vtáčiky, na jar sa nám za našu starostlivosť odvďačia krásnym spevom a pomocou v záhrade.

zdravie záhrada

8. Máte nejaký overený recept na posilnenie imunity?

Najlepšie nám posilní imunitu pozitívne myslenie a zdravá životospráva. Tiež je veľmi dôležité (aspoň u nás to funguje), znížiť množstvo chémických jedov z nášho okolia a ich dosah na naše telo. Preto sa snažíme veľa potravín si dopestovať alebo ukuchtiť, prípadne ich nakupujeme z overených zdrojov. Keď predsa len potrebujeme ešte pomôcť, tak máme doma zásobu liečivých rastlín z našej záhrady a prípravkov z nich vyrobených. Nepozeráme televízne programy, nečítame mainstreamové médiá, majú totiž schopnosť a dar vytiahnuť z tela energiu, ktorú potrebujeme. Radšej sa hýbeme a okysličujeme svoje telá v záhrade alebo prechádzkami v lese. Cvičíme aj inými spôsobmi, každý z nás doma podľa toho, ako to vnútorne cíti. Kombinácia všetkých týchto faktorov a postupov funguje (teda aspoň u nás), pretože sme už niekoľko rokov nepotrebovali našu oficiálnu zdravotnícku starostlivosť… klop, klop. Zobrali sme zodpovednosť za svoje zdravie do vlastných rúk a výsledky sa dostavili :-). Imunitu máme oveľa silnejšiu, ako pred niekoľkými rokmi.

9. Existujú vôbec potraviny, ktoré nakupujete v obchode?

Ale áno, občas si kúpime s dcérkou Miškou čokoládu (vyberáme bez palmového oleja s označením UTZ).  Tú ešte zatiaľ nevieme vyrobiť doma v uspokojivej kvalite :-). Žartujem, áno, občas si niečo kúpime, nedá sa byť sebestačný z menšej záhrady, ale dôkladne čítame zloženia na obaloch. Radšej kúpime drahší produkt. Napríklad kupujeme múku na domáce chlebíky a pečivo, ktoré pečiem. Alebo občas na oživenie jogurtovej kultúry pre naše domáce jogurty kúpim čisto biely zvolenský jogurt. Syry síce robím doma tiež, ale tvrdé parmezánové alebo ementál kupujem. Máme už niekoľko stálych vecí, ktoré zvykneme kupovať. Ale aj sme sa poobzerali časom po zdroji čerstvo nadojeného mlieka, miestnych pestovateľoch zeleniny (nemáme v záhrade veľa koreňovej), ovocia. Dnes si už ľudia medzi sebou zdieľajú aj prebytky, treba len hľadať. Možnosti sú a vznikajú nové.

zdravie z permakultúry

10. Kupujete si v zime letnú zeleninu ako napr. paradajky, papriku? Človek si totiž zvykol mať ich celoročne, no po letnej chuti ani chýru ani slychu.

Kedysi sme kupovali, ale pravda je taká, že čím ďalej o týchto veciach a účinkoch viem, tým viac sa snažím stravovať sezónne a z miestnych surovín. Teda na jar jesť to, čo práve narástlo, v lete a na jeseň jesť to, čo sa práve urodilo a v zime jesť to, čo sme uskladnili alebo zavarili alebo zamrazili prirodzeným spôsobom. Ako prvé dávame prednosť našim plodom zo záhrady, potom hľadáme z miestnych zdrojov. Tiež sme si okrem iného, ako mnoho iných ľudí všimli, že paradajky v zime sú bez vône, chuti a životnej energie. Týka sa to aj iných druhov a ďalším “bonusom” je, že sú plné transportnej chémie, rastovej chémie, anorganických hnojív, veľakrát dorobenej farby striekaním, alebo v plynnej atmosfére. Ak sa tvárime, že jeme zeleninu kvôli živinám pre naše telo, tak takáto zelenina alebo jahoda v zime, nám tieto živiny nedodá. Naopak, zamorí nás chemickými jedmi. No, ale toto je už pomerne známa vec, nemusím teraz pôsobiť ako antichemický fanatik :-).

11. Čo by sme u Vás v komore hľadali márne?

Myši, pretože máme doma mačky :-). Zasa žartujem. Márne by ste hľadali rôzne polotovary. Všetko doma robíme z prvotných surovín.  Teda aj palacinkové cesto, halušky, chlebíky, koláče.

zdravie z kvásku

12. Viem, že svojej rodine radi vyvárate a vypekáte dobroty. Máte obľúbený recept, s ktorým by ste sa s nami rada podelila?

Všetky moje recepty sú obľúbené, doma robím iba tie, ktoré máme najradšej. Niektoré takéto moje recepty som popísala v mojich knihách a teraz mám rozpísanú knihu obe s receptami a tipmi do kuchyne a domácnosti.

Rada však poskytnem recept, ktorý používam najčastejšie. Každý týždeň. Nie je nad domáci chlebík, ktorý si upečiete podľa svojej chuti, rozvonia vám celý byt či dom a ešte je aj zdravý. Ak to raz skúsite, „prepadnete tomu“:-). Napiecť si doma chlieb a pri ďalších pokusoch experimentovať s verziami, pridať raz kokos, inokedy mak…na nezaplatenie.

 

Recept na domáci zdravý celozrnný kváskový chlebík, špaldovo-ražný:

Veľmi dôležitý pre úspech celého pečenia je kvalitný kvások,  ktorý vieme ľahko získať z kváskovej mapy, čo je výmenná iniciatíva majiteľov kváskov.

zdravie z kvásku2

Čo budeme potrebovať?

  • 300 g rozkvaseného ražného kvásku
  • 300 g múky (100 g hladkej celozrnnej ražnej + 200 g špaldovej)
  • 12 g soli (používam morskú alebo himalájsku)
  • 5 g rasce (mletá aj celá na polovicu)
  • 250 ml vlažnej vody

Ako budeme postupovať?

Vždy si z kvásku odoberiem na lyžičku do malej fľašky na budúce pečenie. Takto vydrží týždeň. Stále ho takto s každým pečením obnovujem.
V recepte 300 g rozkvaseného kvásku znamená naša lyžička kvásku z chladničky + 150 g vody + 150 g múky (používam ražnú hladkú celozrnnú)

1. “Nakŕmený” kvások nechám asi 12 hodín na kuchynskej doske narásť. Z večera, do rána.

2. Ráno následne zmiešam múku, soľ, rascu, vodu a narastený kvások. Používam kuchynského robota, miešam asi 15 minút na pomerne tekuté cesto. Musí byť hustejšie ako palacinkové.

3. Tekutú placku položím na pomúčenú dosku a prekladám špaldovou múkou miesením ručne tak, aby cesto ešte nabralo múku. Povrch má byť hladký a matný.

4. Bochníček/bochníčky (ja robievam z dvojnásobného množstva), vytvarujem do valčekov alebo kolies a uložím do ošatiek zakryté odpočívať.

5. Keď cesto v košíku zdvojnásobilo objem (môže to trvať 5-6 hodín), šupnem bochníky do rúry vyhriatej na 250 stupňov Celzia a pečiem asi 30 minút.

6. “Na dno rúry dávam plech naplnený vodou, aby sa chlebík na začiatku trochu zaparil. Po prvých 5 minútach vyvetrám paru otvorením a zamávaním dvierkami na rúre.

7. Chlieb je hotový, keď po zaklepaní vydáva dutý zvuk.

Chlebík treba nechať vychladnúť, narezať a ochutnať až po vychladnutí, lebo by sa zaparil. Je to výborná a silne návyková pochúťka, ktorá má veľa pridaných vlastností a schopností oproti chlebíkom z droždia. Výroba síce trvá dlhšie, ale výsledok naozaj stojí za to :-).

Dobrú chuť :-).

Hanka a Miška

Hanka a jej rodina je dôkazom toho, že ak rešpektujeme prírodu a jej zákony, odvďačí sa nám zdravím a krásnou úrodou. Zdravie zo svojej záhradky, čo i len maličkej – balkónovej, môžeme mať všetci, tak využime túto skvelú šancu, ktorú nám príroda dáva. Ak ťa zaujali Hankine hodnotné odpovede, a chcela by si vlastnú permazáhradu, využi jej rady na stránke www.prirodne-zahrady.sk alebo sa rovno zúčastni na jej kurzoch– neoľutuješ! :-)

 

Hanka ďakujem krásne za rozhovor!

 

Ďalšie inšpiratívne rozhovory nájdeš tu:

Ako sa stravovať, aby bolo jedlo našim liekom? Rozhovor s Heňou Peškovičovou

Veľký článok o orechových maslách. Ako vybrať správne? Rozhovor s Dušanom Plichtom

“Sladkosti bez výčitiek? Áno, existujú.” Rozhovor s Tinou Zlatoš Turnerovou

Tatiana Šimončičová

Šéfredaktorka vo Fitshaker
Vždy som inklinovala k športu a zdravej, ľahkej strave. Som milovníčkou behu a pilatesu, ktoré mi prinášajú obrovskú radosť a zároveň čas, kedy sa venujem iba sama sebe. Po tom, ako som sa stalo mamou, je pre mňa zdravé a rýchle varenie alfou a omegou. Fitshaker mi v tom vždy pomáhal a teraz, keď som jeho súčasťou, sa teším, že budem pomáhať aj ja vám, novými receptami a tipmi.
Tatiana Šimončičová

Článok bol pridaný dňa 23/11/2016 a zaradený do kategórie: OstatnéReceptyVšeobecnéZdravie   |   Autor: Tatiana Šimončičová

Komentáre