“V tme môžem byť oveľa viac sám so sebou”, tvrdí Patrik po viacdňovom pobyte v ústraní

Ako často prekonávaš svoje strachy a ideš za hranice svojich možností? Patrik sa minulý rok rozhodol svoj dlhoročný strach prekonať a absolvovať viacdňový pobyt v úplnej tme. Prekonanie strachu priamo spojil s hľadaním seba samého, ako aj s vyriešením medziľudských vzťahov. Prekonal Patrik svoj strach? Poďme zistiť viac. :-)

Patrik, čo by sme o tebe mali vedieť? Ako by čitateľom priblížil svoju osobu bližšie?

V prvom rade ti chcem poďakovať za možnosť poskytnúť tento rozhovor, ktorý možno pomôže niekomu pri rozhodovaní, či okúsiť pobyt v tme alebo im napovie, že by to nebola cesta pre nich. :-)

uzkostTakže, moje meno je Patrik, mám 34 rokov a pochádzam z obce Zákamenné na Orave. Moje záľuby sú: príroda, zvieratá, čítanie kníh, pozeranie filmov.

Ciele: zmena formy stravovania, prejsť na pránickú výživu :-) (ak sa podarí). Mám skúsenosti za posledné roky s pôstmi a otužovaním, ktorým sa chcem venovať aj naďalej.

Obľúbený citát: „Viem, že nič neviem“ – lebo vždy je čomu sa učiť.

 

Čo ťa priviedlo k originálnej myšlienke absolvovať viacdňový pobyt v ústraní, v tme? Išlo o vyriešenie vzťahov z minulosti, hľadanie seba samého alebo zmyslu života, či išlo o istý druh relaxu? Alebo si chcel jednoducho skúsiť niečo nové nepoznané?

Môj pobyt v tme bol trochu rozdielny od iných a to tým, že som sa bál tmy už od detstva. Po rokoch som sa nakoniec rozhodol podstúpiť takúto radikálnejšiu zmenu a ísť rovno do tmy. :-)

Okrem toho, ako spomínaš, bolo v tom zahrnuté aj riešenie vzťahov (niektoré sa po pobyte zlepšili, naopak niektoré som začal vnímať ako zhoršené, dúfam, že to je len dočasný proces) a taktiež hľadanie seba samého, keďže posledné roky mám pocit, že sa stále hľadám.

Pobyt mi tiež ukázal, ktorým veciam sa mám venovať a tiež tie, ktorým sa už mám radšej vyhýbať, keďže ma len brzdia vo veciach v ktorých chcem napredovať.

 

Vedel by si nám podrobnejšie opísať priebeh tvojho pobytu? Ako si býval, čo si jedol a iné pikošky?

Na pobyt som nastúpil minulý rok 19. mája, takže to už bolo krásne počasie a príjemné teploty. V chatke bola príjemná teplota, takže počas celého pobytu som mal  na sebe len spodné prádlo. Čo sa týka stravovania, pobyt som si spojil aj so živou stravou, keďže za posledné roky prechádzam zmenou stravovania: vegetarián – vegán, chcel som si vyskúšať aj živú RAW stravu a práve tento pobyt mi prišiel ako celkom vhodný na zrealizovanie. Zaujímavosťou je, že po pobyte pokračujem na živej strave, aj keď prvotný cieľ bol vyskúšať ju len počas pobytu a na živú stravu prejsť niekedy v budúcnosti.

Celkovo som bol v tme 7 dní (6 nocí), a pobyt som absolvoval v Zaježovej, kde prevádzkuje dva domčeky pre ústranie v tme Živica v rámci areálu Vzdelávacieho centra Zaježová. Ja som bol v slamenno–hlinenom domčeku a k dispozícií majú ešte aj drevený domček. Z domu som si priniesol v podstate len oblečenie, ktoré som nakoniec aj tak nepotreboval. :-)

Počas pobytu som nemal som sebou ani žiaden zápisník alebo ďalšie veci na prípadné rozptýlenie.

dovolenka na slovensku

 

Hovorí sa, že ľudia počas ústrania v tme zažijú najlepší spánok v živote. Je to naozaj pravda alebo ide len o individuálnu skúsenosť?

Čo sa týka mojej skúsenosti so spánkom počas pobytu v tme, zhrnul by som to tak, že prvé dni som spal viac, to potvrdí asi väčšina ľudí, ktorí absolvovali pobyt v tme. A ďalšie dni postupne potreba spánku mizla. Časom sa to preklenulo a niekedy som nevedel, či vlastne spím alebo som „hore“. Pre mňa osobne to nebol najlepší spánok v živote.

 

Priniesol do tvojho života pobyt to, čo si hľadal? Čím pobyt obohatil tvoj život?

Ako som spomínal vyššie, v prvom rade som si chcel pobytom vyriešiť strach z tmy, ktorý sa pobytom podarilo vyriešiť. Okrem toho to bola pre mňa skúsenosť, ktorá má určite posunula aj v mojom ďalšom živote, a to tým smerom, že sa veci dali do pohybu a bol som nútený sa viac „rozhýbať“, lebo niektoré veci v mojom živote som dlho neriešil.

 

Aký je to pocit byť na mieste, bez „miesta, svetla a času“? Aké myšlienky sa ti odohrávali v hlave najčastejšie?

Ešte pred príchodom na pobyt som si myslel, že to určite nevydržím takúto dobu. K tomu sa ešte pridala informácia, že v druhej chatke bol človek, ktorý vlastne po nejakých 3 dňoch musel vyjsť na svetlo a asi po 4 dňoch nakoniec chatku opustil, s tým že sa v ňom prebudil pocit strachu z tmy, aj keď na pobyt nastupoval s tým, že nič také nevnímal. To mi teda na začiatok moc pozitív nepridalo. :-D

Po nástupe do chatky, asi po prvých 2 hodinách (odhadom), keďže počas pobytu som nevedel koľko je hodín a aká doba uplynula, mi prišla prvá myšlienka nudy a s tým spojený pocit, čo tu ja budem robiť tých 6 dní, že to je strašne dlhá doba. Jednoducho to boli prvé momenty, kedy som si uvedomil, že človek vonku sa stále niečoho „chytá“ (či už si zapne telku, sleduje mobil, pracuje, číta a pod.).

Tu ale nebolo nič, k čomu by sa človek mohol uchýliť a bol tak nútený sa konfrontovať so svojimi myšlienkami, pocitmi a s nimi pracovať. O myšlienkach a pocitoch sa vyjadrím ešte nižšie. Veľakrát mi prišli aj myšlienky, čo musia zažívať napr. väzni, ktorí sú na samotkách, a to podstatne dlhšie obdobie a nedobrovoľne, keďže ja som šiel na pobyt dobrovoľne a mohol som kedykoľvek vyjsť na svetlo, alebo sa zbaliť a ísť domov.

pobyt v tme

 

Bolo niečo, čo ti počas ústrania v tme chýbalo, napríklad ľudia, čítanie kníh, pozeranie na hodinky a vnímanie času, internet a denné novinky, rodina, svetlo, aktívny pohyb, mobil a iné?

Keď tak rozmýšľam, tak zo svetských vecí ani nie. Čo mi začalo chýbať bolo nakoniec svetlo a posledný deň som sa tešil, keď už opäť uvidím slnko. Nakoniec po východe z chatky von bolo zamračené a pršalo, ale aj tak to bol super pocit vidieť svet „novými očami“.

zajezova

 

Prišla na teba počas pobytu aj panika a úzkostné stavy, ktoré vyvolala tma a ticho?

Áno. Na štvrtý a piaty deň pobytu prišli úzkostné stavy, kedy som mal pocit, že už je toho na mňa moc a boli tam aj myšlienky typu vyjsť von na svetlo, či pocit odísť predčasne z pobytu. Nebolo to nič príjemné, ale o to viac mi to dodalo síl a možno aj viac sebavedomia do života.

 

Ako si sa pripravil na moment zhasnutia svetla na 7 dní a 6 nocí? Dostal si nejaké rady?

V podstate som sa nijak nepripravoval. Do chatky ma uviedla sprievodkyňa Katka, ktorá mi dala nejaké organizačné pokyny spojené s vybavením a priestorom. Následne sme mali krátky rozhovor, kde sa ma opýtala na nejaké veci o mne, prečo som sa rozhodol ísť na pobyt a podobné veci a vlastne tento samotný rozhovor už prebiehal za tmy.

Sprievodcovia ma okrem toho navštevovali raz denne s tým, že mi doniesli stravu na ďalší deň a mohol som prípadne s nimi diskutovať o mojich pocitoch, myšlienkach a zážitkoch počas pobytu.

Ako som spomínal vyššie, z pobytu som mohol kedykoľvek odísť alebo si prípadne zapnúť svetlo, ak by som mal pocit, že už to nezvládam. Poradili mi teda, že ak by k niečomu takému prišlo, aby som hneď nepanikáril, ale snažil sa upokojiť rozdýchať to a že zvyčajne tieto pocity odídu.

zaježová

 

Ako reagovalo tvoje telo a myseľ v okamihu opustenia tmy na svetlo? Čo si si pomyslel, ako si to vnútorne cítil?

Na svetlo som si musel zvykať postupne. Neodporúča sa hneď vyjsť na svetlo, ale pomaly si púšťať svetlo do chatky a keď je človek pripravený, môže vyjsť úplne von. Ja som vyšiel zhruba po 30 minútach, niekto údajne aj po 2-3 hodinách, záleží od človeka.

Môj východ z chatky bol za dažďa, ale aj tak to bola príjemná skúsenosť, nakoľko všetko som to v prvých momentoch videl oveľa detailnejšie ako predtým (lístky na stromoch, dažďové kvapky, trávu a pod.). Cítil som takú väčšiu prepojenosť s prírodou, následne aj s ľuďmi a to trvalo intenzívne asi tak ďalšie 2-3 hodiny.

Je to osobná skúsenosť a ťažko sa to vysvetľuje, najlepšie keď si to človek sám odžije. :-) Pre mňa osobne to bola určite príjemná skúsenosť.

 

Myslíš, že by si v budúcnosti mohol absolvovať podobný pobyt v tme? Aký je hlavný dôvod?

Uvidí sa, akým smerom sa budem uberať a podľa toho sa to prípadne znova usporiada, ak to bude mať byť. Teraz sa aktuálne zameriavam na iné veci, ale je možné, že v budúcnosti by som šiel, aj keď asi už na dlhšiu dobu (10 -14 dní).

Hlavný dôvod, prečo by som opäť šiel je ten, že v tme môžem byť oveľa viac sám so sebou a so všetkými svojimi myšlienkami, problémami a podobne. Je to tak oveľa intenzívnejšie, ako v „bežnom svete“, kde je plno rušivých faktorov a človek tak rôzne problémy prehliada, alebo ich potláča, hoci si to vôbec neuvedomuje. V tme sa častokrát vyjavia aj vecí a udalosti, na ktoré už človek dávno zabudol, no tie ho často formovali, veľakrát sú to zážitky spojené s detstvom.

pocit úzkosti

Patrik ďakujeme za zaujímavé slová. :-)

 

Mohlo by ťa zaujímať aj:

Meditácia na vnútorný úsmev + joga cviky na zlepšenie nálady

Chceš byť viac spokojná? Autentická? Radostná? Napojená na svoj život? Pozri pár kľúčov k spokojnosti

Čo je to Mindfulness Jóga, pre koho je určená a ako sa cvičí?

Petra Ryšková

Redaktorka vo Fitshaker
Som nadšencom zdravého životného štýlu a rada hľadám nové inšpirácie a teórie z tejto oblasti, ktoré hneď skúšam aplikovať v "praxi" - v kuchyni, cvičení, nákupoch... Najlepšie sa cítim v prírode (prechádzky so psom, behanie, bicyklovanie), kde sa vždy nadopujem pozitívnou energiou.
Petra Ryšková

Článok bol pridaný dňa 30/01/2019 a zaradený do kategórie: Sebarozvoj a motiváciaVšeobecné   |   Autor: Petra Ryšková

Komentáre