Blog

Ako často prekonávaš svoje strachy a ideš za hranice svojich možností? Patrik sa minulý rok rozhodol svoj dlhoročný strach prekonať a absolvovať viacdňový pobyt v úplnej tme. Prekonanie strachu priamo spojil s hľadaním seba samého, ako aj s vyriešením medziľudských vzťahov. Prekonal Patrik svoj strach? Poďme zistiť viac. :-)

V prvom rade ti chcem poďakovať za možnosť poskytnúť tento rozhovor, ktorý možno pomôže niekomu pri rozhodovaní, či okúsiť pobyt v tme alebo im napovie, že by to nebola cesta pre nich. :-)

Takže, moje meno je Patrik, mám 34 rokov a pochádzam z obce Zákamenné na Orave. Moje záľuby sú: príroda, zvieratá, čítanie kníh, pozeranie filmov.
Ciele: zmena formy stravovania, prejsť na pránickú výživu :-) (ak sa podarí). Mám skúsenosti za posledné roky s pôstmi a otužovaním, ktorým sa chcem venovať aj naďalej.
Obľúbený citát: „Viem, že nič neviem“ - lebo vždy je čomu sa učiť.

Môj pobyt v tme bol trochu rozdielny od iných a to tým, že som sa bál tmy už od detstva. Po rokoch som sa nakoniec rozhodol podstúpiť takúto radikálnejšiu zmenu a ísť rovno do tmy. :-)
Okrem toho, ako spomínaš, bolo v tom zahrnuté aj riešenie vzťahov (niektoré sa po pobyte zlepšili, naopak niektoré som začal vnímať ako zhoršené, dúfam, že to je len dočasný proces) a taktiež hľadanie seba samého, keďže posledné roky mám pocit, že sa stále hľadám.
Pobyt mi tiež ukázal, ktorým veciam sa mám venovať a tiež tie, ktorým sa už mám radšej vyhýbať, keďže ma len brzdia vo veciach v ktorých chcem napredovať.
 

Čo sa týka mojej skúsenosti so spánkom počas pobytu v tme, zhrnul by som to tak, že prvé dni som spal viac, to potvrdí asi väčšina ľudí, ktorí absolvovali pobyt v tme. A ďalšie dni postupne potreba spánku mizla. Časom sa to preklenulo a niekedy som nevedel, či vlastne spím alebo som „hore“. Pre mňa osobne to nebol najlepší spánok v živote.
 

Ako som spomínal vyššie, v prvom rade som si chcel pobytom vyriešiť strach z tmy, ktorý sa pobytom podarilo vyriešiť. Okrem toho to bola pre mňa skúsenosť, ktorá má určite posunula aj v mojom ďalšom živote, a to tým smerom, že sa veci dali do pohybu a bol som nútený sa viac „rozhýbať“, lebo niektoré veci v mojom živote som dlho neriešil.
 

Ešte pred príchodom na pobyt som si myslel, že to určite nevydržím takúto dobu. K tomu sa ešte pridala informácia, že v druhej chatke bol človek, ktorý vlastne po nejakých 3 dňoch musel vyjsť na svetlo a asi po 4 dňoch nakoniec chatku opustil, s tým že sa v ňom prebudil pocit strachu z tmy, aj keď na pobyt nastupoval s tým, že nič také nevnímal. To mi teda na začiatok moc pozitív nepridalo. :-D
Po nástupe do chatky, asi po prvých 2 hodinách (odhadom), keďže počas pobytu som nevedel koľko je hodín a aká doba uplynula, mi prišla prvá myšlienka nudy a s tým spojený pocit, čo tu ja budem robiť tých 6 dní, že to je strašne dlhá doba. Jednoducho to boli prvé momenty, kedy som si uvedomil, že človek vonku sa stále niečoho „chytá“ (či už si zapne telku, sleduje mobil, pracuje, číta a pod.).
Tu ale nebolo nič, k čomu by sa človek mohol uchýliť a bol tak nútený sa konfrontovať so svojimi myšlienkami, pocitmi a s nimi pracovať. O myšlienkach a pocitoch sa vyjadrím ešte nižšie. Veľakrát mi prišli aj myšlienky, čo musia zažívať napr. väzni, ktorí sú na samotkách, a to podstatne dlhšie obdobie a nedobrovoľne, keďže ja som šiel na pobyt dobrovoľne a mohol som kedykoľvek vyjsť na svetlo, alebo sa zbaliť a ísť domov.

Keď tak rozmýšľam, tak zo svetských vecí ani nie. Čo mi začalo chýbať bolo nakoniec svetlo a posledný deň som sa tešil, keď už opäť uvidím slnko. Nakoniec po východe z chatky von bolo zamračené a pršalo, ale aj tak to bol super pocit vidieť svet „novými očami“.

Áno. Na štvrtý a piaty deň pobytu prišli úzkostné stavy, kedy som mal pocit, že už je toho na mňa moc a boli tam aj myšlienky typu vyjsť von na svetlo, či pocit odísť predčasne z pobytu. Nebolo to nič príjemné, ale o to viac mi to dodalo síl a možno aj viac sebavedomia do života.
 

V podstate som sa nijak nepripravoval. Do chatky ma uviedla sprievodkyňa Katka, ktorá mi dala nejaké organizačné pokyny spojené s vybavením a priestorom. Následne sme mali krátky rozhovor, kde sa ma opýtala na nejaké veci o mne, prečo som sa rozhodol ísť na pobyt a podobné veci a vlastne tento samotný rozhovor už prebiehal za tmy.
Sprievodcovia ma okrem toho navštevovali raz denne s tým, že mi doniesli stravu na ďalší deň a mohol som prípadne s nimi diskutovať o mojich pocitoch, myšlienkach a zážitkoch počas pobytu.
Ako som spomínal vyššie, z pobytu som mohol kedykoľvek odísť alebo si prípadne zapnúť svetlo, ak by som mal pocit, že už to nezvládam. Poradili mi teda, že ak by k niečomu takému prišlo, aby som hneď nepanikáril, ale snažil sa upokojiť rozdýchať to a že zvyčajne tieto pocity odídu.

Na svetlo som si musel zvykať postupne. Neodporúča sa hneď vyjsť na svetlo, ale pomaly si púšťať svetlo do chatky a keď je človek pripravený, môže vyjsť úplne von. Ja som vyšiel zhruba po 30 minútach, niekto údajne aj po 2-3 hodinách, záleží od človeka.
Môj východ z chatky bol za dažďa, ale aj tak to bola príjemná skúsenosť, nakoľko všetko som to v prvých momentoch videl oveľa detailnejšie ako predtým (lístky na stromoch, dažďové kvapky, trávu a pod.). Cítil som takú väčšiu prepojenosť s prírodou, následne aj s ľuďmi a to trvalo intenzívne asi tak ďalšie 2-3 hodiny.
Je to osobná skúsenosť a ťažko sa to vysvetľuje, najlepšie keď si to človek sám odžije. :-) Pre mňa osobne to bola určite príjemná skúsenosť.
 

Uvidí sa, akým smerom sa budem uberať a podľa toho sa to prípadne znova usporiada, ak to bude mať byť. Teraz sa aktuálne zameriavam na iné veci, ale je možné, že v budúcnosti by som šiel, aj keď asi už na dlhšiu dobu (10 -14 dní).
Hlavný dôvod, prečo by som opäť šiel je ten, že v tme môžem byť oveľa viac sám so sebou a so všetkými svojimi myšlienkami, problémami a podobne. Je to tak oveľa intenzívnejšie, ako v „bežnom svete“, kde je plno rušivých faktorov a človek tak rôzne problémy prehliada, alebo ich potláča, hoci si to vôbec neuvedomuje. V tme sa častokrát vyjavia aj vecí a udalosti, na ktoré už človek dávno zabudol, no tie ho často formovali, veľakrát sú to zážitky spojené s detstvom.