Upchatý nos, kôpka servítok na stole, škriabanie v hrdle....nie, nechystáme sa práve robiť žiadnu reklamu na najnovší liek, či šumivý prášok na prechladnutie. Máme pre teba niečo oveľa lepšie! Chutnú domácu "medicínu", ktorú používali už dávno naši predkovia. Doplníte tak množstvo vitamínov a to ani papriky, či rajčinky bez chuti zo supermarketu nemusíme do seba tlačiť. V tomto článku budeme tlačiť niečo iné. Kapustu do pohára. Na posilnenie imunitného systému, zníženiu tráviacich ťažkostí a dokonca aj ako prevenciu proti rakovine! Že ako na to? Čítajte ďalej :-).
Nie je to nič nové, práve naopak. Kvasenie (fermentácia) patrí k najstarším spôsobom konzervácie potravín. Už naši predkovia to dobre poznali - pre nich to bol najjednoduchší a najlepší spôsob skladovania zeleniny. Kvasenie je veľmi lacný spôsob, ktorý prebieha procesom mliečneho kvasenia (tzv. laktofermentáciou). Mliečne kvasenie vyvolávajú užitočné baktérie, ktoré rozkladajú sacharidy zeleniny. Taktiež produkujú kyselinu mliečnu, ktorá dodáva charakteristickú arómu, chuť a je prirodzený konzervačný prostriedok.
Nakladanie zeleniny chráni potraviny pred hnilobnými baktériami – pričom obsah vitamínov sa zvyšuje! Pri kvasení sa oddeľujú vitamíny a minerály od vlákniny a tým sú pre náš organizmus ľahšie vstrebateľné a vláknina sa stáva stráviteľnejšou. Živiny z takto nakvasenej zeleniny podporujú rozvoj užitočnej mikroflóry v črevách (významným zdrojom imunity je sliznica v črevnom systéme). Preto je pre naše zdravie nevyhnutné, aby sme mali v črevách tie „správne” probiotické kultúry. Ak ich máme, funguje náš imunitný systém, máme nižší cholesterol, nemáme zažívacie ťažkosti a dokonca sa dokážeme lepšie brániť stresu a niektorým druhom rakoviny. Pri kvasení totiž vznikajú aj izotiokyanáty, ktoré majú silné protirakovinné účinky (... choroby sa začínajú v črevách, ale to len na okraj).
Nie je to nič nové, práve naopak. Kvasenie (fermentácia) patrí k najstarším spôsobom konzervácie potravín. Už naši predkovia to dobre poznali - pre nich to bol najjednoduchší a najlepší spôsob skladovania zeleniny. Kvasenie je veľmi lacný spôsob, ktorý prebieha procesom mliečneho kvasenia (tzv. laktofermentáciou). Mliečne kvasenie vyvolávajú užitočné baktérie, ktoré rozkladajú sacharidy zeleniny. Taktiež produkujú kyselinu mliečnu, ktorá dodáva charakteristickú arómu, chuť a je prirodzený konzervačný prostriedok.
Nakladanie zeleniny chráni potraviny pred hnilobnými baktériami – pričom obsah vitamínov sa zvyšuje! Pri kvasení sa oddeľujú vitamíny a minerály od vlákniny a tým sú pre náš organizmus ľahšie vstrebateľné a vláknina sa stáva stráviteľnejšou. Živiny z takto nakvasenej zeleniny podporujú rozvoj užitočnej mikroflóry v črevách (významným zdrojom imunity je sliznica v črevnom systéme). Preto je pre naše zdravie nevyhnutné, aby sme mali v črevách tie „správne” probiotické kultúry. Ak ich máme, funguje náš imunitný systém, máme nižší cholesterol, nemáme zažívacie ťažkosti a dokonca sa dokážeme lepšie brániť stresu a niektorým druhom rakoviny. Pri kvasení totiž vznikajú aj izotiokyanáty, ktoré majú silné protirakovinné účinky (... choroby sa začínajú v črevách, ale to len na okraj).
Fermentovaná zelenina je vynikajúcim zdrojom už spomínaných užitočných baktérií, nazývaných aj „probiotiká“ (obsahuje prirodzenú formu Lactobacilla), dôležitých enzýmov. Má tiež antibiotické poslanie, pretože bráni rastu škodlivých mikróbov v črevách. Obsahuje množstvo vitamínov, v niektorých prípadoch viac ako pôvodná surová zelenina! Ako príklad môžem uviesť, nám všetkým známu, doma natlačenú kapustu, ktorá obsahuje oveľa viac vitamínu C, ako kapusta v surovom stave. Dajte si tú námahu a natlačte si ju doma sami. Veď teraz na trhoch nájdete množstvo predajcov, ktorí ponúkajú už aj nasekanú kapustu, ktorú stačí len priniesť domov a natlačiť do súdka (najlepšie kupovať u predajcov, ktorých máte už osvedčených, ktorých poznáte... ja mám najbližšie ku staručkým babičkám a deduškom :-) ).
Chcela by som ešte upozorniť, že dnes nakladané potraviny, bežne dostupné v obchodoch, z priemyselnej výroby, sa nevyrábajú fermentáciou, ale úplne inými postupmi. Využíva sa ocot (ktorý je pre náš organizmus ťažšie stráviteľný), chemické konzervanty a množstvo iných prídavných látok a nakoniec sa ešte pasterizujú... čím sa "zabije i to posledné živé a zdravé", preto ak si kupuješ takéto "moderné výrobky" tak už vieš, že nemajú žiadnu výživovú, životodarnú kvalitu zdravej zeleniny, vyrobenej doma mliečnym kvasením..
Poznáme 3 druhy kvasenia:
Každý tento druh kvasenia obsahuje iný druh, iné množstvo prospešných látok, vitamínov a minerálov. Podľa makrobiotiky dlhodobé a krátkodobé kvasenie sa odporúča na zimné obdobia a rýchle kvasenie skôr v lete. Ale je to samozrejme individuálne, každému vyhovuje niečo iné. Je dôležité učiť sa počúvať vlastné telo :-). Podľa tradičnej čínskej medicíny kvasená zelenina podporuje správnu funkciu pečene, napomáha k tráveniu bielkovín a tukov, aktivuje funkciu čriev a podporuje vylučovanie toxických látok z tela.
Ale už radšej prejdem k samotnej príprave. Tešíš sa ? :-)
Recept na klasický pickles:
- krátkodobé kvasenie (3-5 dní, závisí od teploty). Uvádzam suroviny, ktoré najradšej a najčastejšie používam ja.
Budeme potrebovať:
Ako budeme postupovať ?
1. Z kapusty odstránime vrchné listy. Ak máme kupovanú, môžeme odstrániť viac listov a samozrejme hlúbik (tak sa zbavíme až 80 % škodlivín, ktoré kapusta získala počas jej rastu). Ak máte domácu, stačia len vrchné listy. 2-3 lístky kapusty si odložíme, použijeme neskôr.
2. Nastrúhame ju na strúhadle, dáme do misy a hneď posolíme a premiešame.
3. Nastrúhame si cviklu, cibuľu a nakoniec na najmenšom strúhadle cesnak a chren. Pridáme ku kapuste a premiešame.
4. Pripravíme si sklenenú (keramickú) nádobu. Existujú aj špeciálne nádoby na takéto kvasenie – volajú sa kvašáky (ak by ťa chytila domáca výroba a chceš mať i profesionálny kvašáčik, tak odporúčam stránky, ktoré nájdeš na konci článku :-)). Ja mám zatiaľ len sklenenú nádobu.
5. Kapustu postupne rukou tlačíme do nádoby, tak aby bola ponorená vo vlastnej šťave. Ak kapusta nepustila dostatok šťavy, môže to byť i tým, že bolo pridané málo soli. Ale to nevadí, rozpustíme 1 lyžičku soli v 2 dcl vody a vlejeme to do kapusty.
6. Využijeme odložené lístky kapusty, ktorými zakryjete natlačenú kapustu.
7. Nakoniec kapustu zaťažíme. Ja si dám do zaváraninového pohára vodu a tým to zaťažím.
8. Prikryjem čistou utierkou a môže začať kvasenie – 2 až 5 dní (kvasenie neprebieha pri teplote nižšej ako 18 °C).
Poznáme 3 druhy kvasenia:
- rýchle (z rána do večera),
- krátkodobé (2 – 5 dní)
- dlhodobé kvasenie (naša tlačená kapusta, 2 – 3 týždne).
Každý tento druh kvasenia obsahuje iný druh, iné množstvo prospešných látok, vitamínov a minerálov. Podľa makrobiotiky dlhodobé a krátkodobé kvasenie sa odporúča na zimné obdobia a rýchle kvasenie skôr v lete. Ale je to samozrejme individuálne, každému vyhovuje niečo iné. Je dôležité učiť sa počúvať vlastné telo :-). Podľa tradičnej čínskej medicíny kvasená zelenina podporuje správnu funkciu pečene, napomáha k tráveniu bielkovín a tukov, aktivuje funkciu čriev a podporuje vylučovanie toxických látok z tela.
Ale už radšej prejdem k samotnej príprave. Tešíš sa ? :-)
Recept na klasický pickles:
- krátkodobé kvasenie (3-5 dní, závisí od teploty). Uvádzam suroviny, ktoré najradšej a najčastejšie používam ja.
Budeme potrebovať:
- 1 hlávku kapusty,
- 1 - 2 ks cvikly,
- 1 ¼ chrenu (ak máte radi pikantné, môžete si pridať i viac),
- 2 - 3 cibule (bielu alebo červenú),
- 3 - 4 strúčiky cesnaku,
- 2 lyžičky himalájskej / morskej soli (nie obyčajnú kuchynskú, jodidovanú)...ak je málo slané, prisoľ si podľa chuti.
Ako budeme postupovať ?
1. Z kapusty odstránime vrchné listy. Ak máme kupovanú, môžeme odstrániť viac listov a samozrejme hlúbik (tak sa zbavíme až 80 % škodlivín, ktoré kapusta získala počas jej rastu). Ak máte domácu, stačia len vrchné listy. 2-3 lístky kapusty si odložíme, použijeme neskôr.
2. Nastrúhame ju na strúhadle, dáme do misy a hneď posolíme a premiešame.
3. Nastrúhame si cviklu, cibuľu a nakoniec na najmenšom strúhadle cesnak a chren. Pridáme ku kapuste a premiešame.
4. Pripravíme si sklenenú (keramickú) nádobu. Existujú aj špeciálne nádoby na takéto kvasenie – volajú sa kvašáky (ak by ťa chytila domáca výroba a chceš mať i profesionálny kvašáčik, tak odporúčam stránky, ktoré nájdeš na konci článku :-)). Ja mám zatiaľ len sklenenú nádobu.
5. Kapustu postupne rukou tlačíme do nádoby, tak aby bola ponorená vo vlastnej šťave. Ak kapusta nepustila dostatok šťavy, môže to byť i tým, že bolo pridané málo soli. Ale to nevadí, rozpustíme 1 lyžičku soli v 2 dcl vody a vlejeme to do kapusty.
6. Využijeme odložené lístky kapusty, ktorými zakryjete natlačenú kapustu.
7. Nakoniec kapustu zaťažíme. Ja si dám do zaváraninového pohára vodu a tým to zaťažím.
8. Prikryjem čistou utierkou a môže začať kvasenie – 2 až 5 dní (kvasenie neprebieha pri teplote nižšej ako 18 °C).
Rady na záver:
Prvá rada: Na povrchu sa môže vytvoriť taký povlak, alebo pena. Snaž sa to odstrániť, alebo si urob výluh z klinčekov (klinčeky majú protibakteriálne a protiplesňové účinky).
Je to jednoduché:
Druhá rada: Počas kvasenia môžeš niekoľkokrát ochutnávať zeleninu – ale budeš to i cítiť :-). Keď zelenina dosiahne požadovanú kyslosť , nádobu si ulož do chladničky, alebo ak si to robil/a vo veľkej sklenenej nádobe, tak si pickles prelož do menších sklenených pohárov. NIKDY však nie do plastových, pretože kvasená zelenina pracuje i v chladničke!
V chladničke nám vydrží i niekoľko týždňov, to ja však nepoznám... u nás sa veľmi rýchlo spotrebuje. Môžem povedať, že ju robím skoro každý týždeň :-).
Tretia rada: Existuje ešte veľa iných receptov na pickles s rôznou kombináciou zeleniny, vodné pickles i detské pickles (určite bude zaujímať mamičky... je bez soli a pridávajú sa doň probiotiká, pretože bez soli nezačne správny proces kvasenia).
Štvrtá rada: Kvasená zelenina pôsobí najlepšie, keď ju budeš jesť často a v menších porciách. Najlepšie po jedle, pretože ak ju jeme počas jedla, bráni rozkladu škrobu v ústnej dutine a ten je potom pre nás ťažšie stráviteľný. Vedz, že prvá fáza trávenia škrobu sa začína už v ústnej dutine pomocou enzýmu amyláza.
Ak Ťa tento článok zaujal a si zvedavý/-á na ďalšie recepty pokojne mi napíš prostredníctvom Fitshaker-a. Rada odpíšem a podelím sa s mojimi skúsenosťami :-).
Dobrú chuť a "dokvasenia"!
Zdroj:
Bioabecedář a Biokuchářka Hanky Zemanové, Hana Zemanová, Smart Press 2011, 2012
Moderná Makrobiotika, Simon G. Brown, Ikar, 2005
Živá Kuchynĕ, cesta ke zdraví, Judita Wignal, Synergie Publishing, 2011
Syndróm trávenia a psychológie, Dr. Natasha Campbell-McBride, Vydavateľstvo Európa, 2010
http://www.greenmedinfo.com/substance/fermented-foods-and-beverages
http://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2012/03/18/mcbride-and-barringer-interview.aspx
http://www.naturalnews.com/033659_sauerkraut_health_benefits.html#ixzz3JDKw1gWB
Kurz prípravy kvasenej zeleniny – Malokarpatské osvetové stredisko Modra – 13.11.2014.
Zdroj na KVAŠÁKY:
http://www.sashe.sk/handmade?od=najpacivejsich-rok&hladat=kva%C5%A1%C3%A1k
http://www.fler.cz/zbozi?where=all&search=minikva%C5%A1%C3%A1k
http://www.fler.cz/prodane-zbozi?uid=17546
http://pani-dyne.cz/e-shop/Detail-Produktu.aspx?VyrobekID=165
http://www.keramikag.sk/obchod/cid/55/category/nadoba-na-kvasenie.xhtml
Zdroj fotiek: flickr.com(Creative Commons only)
Prvá rada: Na povrchu sa môže vytvoriť taký povlak, alebo pena. Snaž sa to odstrániť, alebo si urob výluh z klinčekov (klinčeky majú protibakteriálne a protiplesňové účinky).
Je to jednoduché:
- 10 klinčekov na 3 dcl vody,
- variť cca 1 – 1 ½ hodinky,
- potom pridať 2-3 lyžičky ku kvaseniu.
Druhá rada: Počas kvasenia môžeš niekoľkokrát ochutnávať zeleninu – ale budeš to i cítiť :-). Keď zelenina dosiahne požadovanú kyslosť , nádobu si ulož do chladničky, alebo ak si to robil/a vo veľkej sklenenej nádobe, tak si pickles prelož do menších sklenených pohárov. NIKDY však nie do plastových, pretože kvasená zelenina pracuje i v chladničke!
V chladničke nám vydrží i niekoľko týždňov, to ja však nepoznám... u nás sa veľmi rýchlo spotrebuje. Môžem povedať, že ju robím skoro každý týždeň :-).
Tretia rada: Existuje ešte veľa iných receptov na pickles s rôznou kombináciou zeleniny, vodné pickles i detské pickles (určite bude zaujímať mamičky... je bez soli a pridávajú sa doň probiotiká, pretože bez soli nezačne správny proces kvasenia).
Štvrtá rada: Kvasená zelenina pôsobí najlepšie, keď ju budeš jesť často a v menších porciách. Najlepšie po jedle, pretože ak ju jeme počas jedla, bráni rozkladu škrobu v ústnej dutine a ten je potom pre nás ťažšie stráviteľný. Vedz, že prvá fáza trávenia škrobu sa začína už v ústnej dutine pomocou enzýmu amyláza.
Ak Ťa tento článok zaujal a si zvedavý/-á na ďalšie recepty pokojne mi napíš prostredníctvom Fitshaker-a. Rada odpíšem a podelím sa s mojimi skúsenosťami :-).
Dobrú chuť a "dokvasenia"!
Zdroj:
Bioabecedář a Biokuchářka Hanky Zemanové, Hana Zemanová, Smart Press 2011, 2012
Moderná Makrobiotika, Simon G. Brown, Ikar, 2005
Živá Kuchynĕ, cesta ke zdraví, Judita Wignal, Synergie Publishing, 2011
Syndróm trávenia a psychológie, Dr. Natasha Campbell-McBride, Vydavateľstvo Európa, 2010
http://www.greenmedinfo.com/substance/fermented-foods-and-beverages
http://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2012/03/18/mcbride-and-barringer-interview.aspx
http://www.naturalnews.com/033659_sauerkraut_health_benefits.html#ixzz3JDKw1gWB
Kurz prípravy kvasenej zeleniny – Malokarpatské osvetové stredisko Modra – 13.11.2014.
Zdroj na KVAŠÁKY:
http://www.sashe.sk/handmade?od=najpacivejsich-rok&hladat=kva%C5%A1%C3%A1k
http://www.fler.cz/zbozi?where=all&search=minikva%C5%A1%C3%A1k
http://www.fler.cz/prodane-zbozi?uid=17546
http://pani-dyne.cz/e-shop/Detail-Produktu.aspx?VyrobekID=165
http://www.keramikag.sk/obchod/cid/55/category/nadoba-na-kvasenie.xhtml
Zdroj fotiek: flickr.com(Creative Commons only)
Lucia Jurčová
Redaktor vo Fitshaker
Som nadšencom zdravej výživy, pohybu, byliniek, všetkého, čo si človek môže doma sám uvariť, upiecť, dokonca i vyrobiť a všetkého čo s tým súvisí. Rada sa budem s čitateľmi blogu Fitshakera deliť o informácie, ktoré mne osobne pomohli a ďalej pomáhajú orientovať sa na ceste za zdravím a prírode bližším, šetrnejším spôsobom života.
Kategórie
Páči sa ti náš článok? Zdieľaj ho na sociálnych sieťach.