Choroba prišla náhle a zaútočila nekompromisne tam, kde to bolelo najviac.
Pamätáte sa na bezstarostné detské časy? Na dni, kedy ste s kamarátmi bláznili vonku a hrali sa na skrývačku? Len zaspomínajte. Kopec detí a len jeden zloduch. Štart! Rozbehnete sa do neznáma, zrýchli sa vám dych, krúžite po okolí a stále pátrate po postačujúcej skrýši, ktorá vás zachráni. Čas sa kráti a vy ste stále bez ochranného štítu. Srdce bije na poplach, tep sa zvyšuje. No našťastie, vám inštinkt správne napovie a vy sa ukryjete. Vydýchnete si, konečne bezpečie.
Lenže, čo ak je zloduch prefíkanejší ako vy. Využije vašej neznalosti a dolapí vás. Náhle. Bez oznámenia, bez výstrahy a bez nijakej prípravy na vašu obranu. Presne takto ma ovládla moja choroba – celiakia. Vyhliadla si ma už, keď som bola v maminom brušku. Snažila som sa pred ňou utiecť vyše desať rokov, bohužiaľ, neúspešne.
Ako desaťročné dievčatko som trávila viac času poznávaním nových tvárí doktorov ako mojich rovesníkov. Za každou návštevou ambulancie sa skrývala ďalšia nová diagnóza. Anémia, skoro žiadne železo v tele. Pokročilé odvápnenie panvy. Podľa predpokladov doktorov moje extra nízke hodnoty vápnika ma mali posadiť na invalidný vozík. Moje telo nedokázalo rásť, nedokázalo prijímať všetky živiny z potravy. Dôvod? Moje tenké črevo bolo v dezolátnom stave. Posledné, rozhodujúce, vyšetrenie potvrdilo koniec 3. štádia a nábeh na 4. štádium. V tej dobe som nemala ani poňatie, čo to slovo znamená a čo to bude znamenať pre moju budúcnosť...
Jeden večer som si povedala, že si vygooglim, čo zač je tá moja nová choroba. Čítanie odborných viet a slov, ktoré mi hovorili doktori, začali do seba zapadať. Pokračovala som v čítaní ďalej, až som sa dostala ku poslednej vete. A tam som spoznala môjho „zloducha“ zo skrývačky. Rakovina. Podľa slov doktorov začiatok môjho rýchleho konca, ktorý čochvíľa môže u mňa prepuknúť. A môj jediný liek, ktorý ma mal zachrániť a ponúknuť mi vstupenku do ďalších rokov života? Striktné a dôsledné dodržiavanie bezlepkovej diéty.
Mnoho ľudí sa rozhodne vydať na cestu (hocijakej) DIÉTY s očakávaním príchodu požadovaných výsledkov v čo najkratšom čase. Najlepšie, bez nejakých výraznejších obmedzení v stravovaní, bez zvýšenia pohybovej činnosti a bez zmeny seba samého, bez zmeny myslenia. Človek má tendenciu „chytiť sa“ kratšej cesty, kde ho nečakajú žiadne náročné prekážky. Hľadá rôzne spôsoby ako sa vyhnúť boju s vlastným zloduchom (či už v podobe stravovania, cvičenia, alebo iných vecí...). Dôležité je položiť si otázku, prečo utekáme od šance pobiť sa so zloduchom? Pretože sa rozhodujeme podľa pudu sebazáchovy. Nechceme si ubližovať v podobe novej zmeny, ktorá sa nezaobíde ani bez zmeny návykov, spôsobu myslenia a prijatia novej životnej filozofie. Celý tento proces si vyžaduje neoblomnú vôľu a jasné rozhodnutie, že podstúpime psychickú aj fyzickú bolesť, na to, aby sme sa zmenili k lepšiemu.
Niektorí ľudia majú možnosť výberu, či sa rozhodnú diétovať alebo nie. Ja som, bohužiaľ, na výber nemala. Bola som postavená pred hotovú vec. Ak chcem pokračovať ďalej, musím sa zmieriť s iným životným štýlom, jedlom a stravovacími návykmi.
Po prvej návšteve lekárne so zámerom na kúpu bezlepkových produktov som prišla domov celá zhrozená. Pamätám si, že pred deviatimi rokmi sa dal sortiment hotových produktov pre celiatikov spočítať na jednej dlani, a čo je ešte horšie, nedal sa vôbec konzumovať. Zistila som, že mám iba dve možnosti. Buď si chuťové poháriky prispôsobím na sortiment z lekárne alebo začnem variť. Jednoznačná voľba. Moju revoltu som zahájila v kuchyni. Začiatky experimentovania s rozličnými múkami a snaha vykúzliť, čo najjedlejšie pokrmy, boli ťažké. Žiadna pomoc v podobe kuchárok, internetu alebo overených rád starých mám vtedy neexistovala. Len ja, moja fantázia a poučenie sa z predchádzajúcich chýb. Nevzdávala som sa, lebo som jedlo milovala a verila som, že jedného dňa celiakia prestane byť mojou prekážkou.
Zmenila som spôsob myslenia a prijala som môj hendikep s otvorenou náručou. Pochopila som, že ak začnem variť s láskou a porozumením, prečo je diéta pre telo dôležitá, odvďačí sa mi. O pár mesiacov neskôr som mala dostatok živín na „rekonštrukciu“ tenkého čreva. Diagnóza invalidného vozíka sa zamietla a ja som konečne začala rásť do ružova. Doslova. Bledá pokožka sa vďaka dostatku železa očervenela a vrátila mi úsmev na tvár a pozitívnu myseľ. O pár rokov neskôr mi dôsledné dodržiavanie diéty ponúklo zdravé telo schopné aktívne športovať a získať medaile z trailových bežeckých súťaží ako Spartan race, Rugged race, Tatry running tour...Avšak, čo bolo pre mňa najväčším víťazstvom? Vôľa a trpezlivosť, ktorú som nadobudla počas deviatich rokov života s mojim „zloduchom-celiakiou“.
Vďaka správnej diéte dokážete zhodiť nadbytočné kilá a dosiahnuť postavu, po ktorej ste vždy túžili. Lenže pokiaľ sa rozhodnete zmeniť diétu na životný štýl, potom vám ponúkne omnoho viac ako len peknú postavu. Zdravý životný štýl v podobe správneho stravovania vám zmení uhol pohľadu na život. Získate silu a vôľu, ktorú môžete aplikovať v športe na dosiahnutie osobných rekordov, v škole na zdokonalenie sa v obľúbených predmetov, a nakoniec aj v láske k sebe samému a k ostatným.
Prajem vám nech ste na začiatku (hocijakej) diéty statočnými bojovníkmi. Nevzdávajte sa. Naopak, hľadajte motiváciu, vytvárajte vlastné recepty a skúšajte kombináciu rôznych surovín. Vychutnávajte si premenu, ktorej ste súčasťou.
Máte možnosť výberu, vyberajte správne, vyberte si plnohodnotný ŽIVOT.
Vaša Betka (z Fit-way.sk)
Ďalšie články, ktoré vám povedia o celiakii viac:
Celiakia a ako s ňou v pohode fungovať
Som závislá od jedál bez lepku a cítim sa super
Príbeh matky, ktorý ťa chytí za srdce
Som zakladateľka online ženského magazínu Ženuškáreň, prostredníctvom ktorého ponúkam inšpiráciu a motiváciu ako žiť lepšie, zdravšie a kvalitnejšie. Napísala som knihu pre ženy Tvoja kniha do kabelky. Spolupodieľala som sa aj na tvorbe bestsellerov Z fitka do kuchyne, Fitness diár, Fitness kalendár. Žiť zdravo pre mňa znamená prijať samú seba so všetkými nedokonalosťami, nájsť rovnováhu a byť šťastná.