Blog

Pyca ani predstavovať netreba. Určite ho poznáš ako večne pozitívne naladeného moderátora so špecifickým zmyslom pre humor. Čoraz častejšie sa však predstavuje aj vo svojej druhej úlohe - ako nadšený kuchár, ktorý vydal už 2 knihy s vlastnými receptami. Už 21 rokov je vegetarián, takže v nich nájdeš len bezmäsité pokrmy, a ako inak, na zdravý spôsob. Čo ho na varení tak zaujalo, kde berie inšpiráciu a ako sa udržiava v zdraví? Čítaj ďalej :-).

Pyco, vyzeráš skvele a vyzeráš, že ani nestarneš. Ako sa udržiavaš v zdraví?
Pokiaľ ide o stravu, hľadám, študujem, počúvam, skúšam. Snažím sa držať v pohode, čo je klišé, ktoré nemám rád vždy ako ho vyslovím, ale inak to nejde. Život nám neraz prináša tragické, nešťastné, náročné situácie, ktoré ihneď akoby pohltia všetko pekné. To sú obdobia, ktoré je asi najdôležitejšie vedieť zvládať, pretože psychika je prepojená nádoba s fyzickým zdravím. No a, samozrejme, preventívne prehliadky všetkého druhu, tie sú nesmierne dôležité.
V máji tohto roka to bolo 21 rokov, čo si sa stal vegetariánom. Ako toto rozhodnutie zmenilo alebo ovplyvnilo tvoj život?
Pre mňa zásadne ani veľmi nie, pretože to bolo prirodzené rozhodnutie. Keď však počúvam, ako zvláštne je to vnímané okolím, tak to počítam a pripomínam si výročie. Každým rokom však ustupujú otázky „prečo?“, „a čo potom ješ?“ alebo „nie si chorý?“. To sa však vždy pýtajú len ľudia, ktorí varia len sporadicky dokola desať-dvadsať jedál za rok alebo nevaria vôbec, prípadne si myslia, že vegetarián je človek ktorý ortodoxne všetkých presviedča, že vie niečo viac.

Vydal si dve knihy. Moje jedlo bolo tvojim snom a jej hlavnou inšpiráciou bolo cestovanie. Moje jedlo 2 nenechalo na seba dlho čakať a v nej si už viac kombinoval ingrediencie, koreniny a myslel si i na účinok a vplyv jednotlivých prísad na organizmus. A ako sám hovoríš, mal si odvahu viac experimentovať. Na čo sa môžeme tešiť v tej tretej?
Na to by som vám veľmi rád odpovedal, len neviem ako, pretože intenzívne rozvíjam dva rôzne koncepty. Prvá kniha bola zbierkou toho, čo mám rád, takže som ponúkol čitateľovi aj svoje verzie medzinárodných, no u nás menej pripravovaných jedál. Druhý diel mi dodal odvahu experimentovať s vlastnými nápadmi. A to čo príde neskôr bude mať koncept a dej, avšak nemôžem zatiaľ nič viac prezradiť, nechajte sa prosím prekvapiť.
Kto je pre teba inšpiráciou, zdrojom nových informácií a múdrostí ohľadne jedla, kombinácií potravín a korenín, či zdravotných účinkov jednotlivých potravín?
Je to život sám, pretože čím viac čítam, cestujem, ochutnávam a spoznávam nových ľudí, aj môj záber sa rozširuje. Veľa sa vždy dozviem od Silvie Horeckej Pleškovej, ktorá vedie workshopy, má skvelý blog „Terapia Jedlom“ a je najlepšou odborníčkou na zdravú stravu, s akou som sa vôbec u nás stretol, pretože som mal tú časť viackrát s ňou pracovať. Sledujem trendy vo svete, takisto, keď cestujem, aktívne spoznávam ľudí, ktorí milujú varenie a fúzie, nápady, inšpirácie prichádzajú potom automaticky.

 
Si skvelým moderátorom, kuchárom, robíš, čo ťa baví, fotografuješ, cestuješ, ale pri tom všetkom pomáhaš i druhým...bezpochyby si osobnosťou a inšpiráciou pre mnohých z nás. Čo všetko tomu predchádzalo? Komu alebo čomu za to vďačíš?
Neviem, čo vám na toto povedať. Bez ohľadu na to, čím by som sa živil, mám isté pohnútky pomôcť tam, kde cítim, že je to potrebné alebo kde v rámci možností viem, môžem. Vyrástol som s presvedčením, že ak sa všetci pokúsime byť užitoční pre iných, jedného dňa budeme blízko situácie, v ktorej nikto nebude nepotrebný. A o to predsa ide.
Máš popri svojej práci, pracovnom cestovaní a nasadení, písaní a všetkom ostatnom aj čas pre seba? Ako tráviš svoj voľný čas? Rád športuješ?
Samozrejme, že mám, naučil som sa ho vytvárať. Pubertu a rannú dospelosť som delil medzi školu a rádio. Keď mi po rokoch organizmus dal pár krát najavo, že chcieť a môcť sú dve celkom odlišné planéty, ubral som. Na pracovné ponuky hovorím najčastejšie nie, potrebujem pár dní pre seba, keď vypne nielen telefón, ale aj telo a hlava. Problémy s chrbticou ma síce odlúčili od viacerých športov, ale naučili ma relaxovať, strečovať a držať sa v kondícii.
Zo skúseností vieme, že väčšina ľudí chodí na obed na menu do reštaurácií s odôvodnením, že nemajú čas variť, nechce sa im, alebo nemajú chuť baliť si jedlo do krabičiek a nosiť do práce. Ty sa naopak reštauráciám vyhýbaš a varíš si jedlo doma. Prečo? Ako to vôbec stíhaš?
To sa nedá paušálne hodnotiť, kto môže, chce alebo dokáže. Kým niekto pracuje v pravidelnom režime, iní chodia do práce na smeny, ďalší pracujeme nárazovo. Takže môžete porovnávať hádam len dvoch pracujúcich rovnakým tempom. Moji kolegovia vo väčšine obľubujú pracovné obedy a kávy. Ja zase nie, pretože rád varím a keď je čas, radšej si sadnem vonku večer na pohár vína. Netreba z toho robiť vedu.

 
Myslíš si, že to čo dnes zjeme ovplyvní to, ako sa budeme cítiť o 10 – 20 rokov?
Určite áno. Na to predsa nepotrebujeme doktorát. Sme ako potrubie. Ak budete do záchoda liať 20 rokov len čistú vodu, potrubie bude vyzerať inak, ako keď tam denne nasypete niečo iné. Teraz nemyslím, že treba len piť vodu, kumšt je prísť na to, čo je pre naše telo to najlepšie, najprospešnejšie a najvitálnejšie. O tom sa vedú spory už celé veky.
Čo pre teba znamená MOJE JEDLO, odhliadnuc od toho, že sa tak volajú obidve tvoje knihy?
Život a radosť.

Dokonca sa obálka tvojej druhej knihy dostala až do amerického  Ohaia a bola súčasťou tohtoročnej výstavy “A MOVEABLE FEAST” - presnejšie “MOJE JEDLO 2” otváralo aj zatváralo diskusnú prezentáciu o umelcoch, ktorí naprieč stáročiami použili jedlo a potraviny ako výrazový prostriedok. Prekvapilo ťa to? Čo to pre teba ako autora knihy znamená?
Bol som vytešený ako malý chlapec! Znamená to pre mňa veľkú poctu, pretože samotná prednášateľka, autorka workshopov a publikácií, si ma pracne vyhľadala na internete, viedli sme rozsiahlejšiu komunikáciu a pýtala si povolenie a fotografiu. To nezvykne ani slovenský novinár. Okrem toho ma až prehnane americky chválila, nebol som pre ňu moderátor z obrazovky, ale autor vegetariánskej kuchárky, takže mi naozaj urobila veľkú radosť.
Čo by si odkázal našim čitateľom? Mnohí z nich práve teraz prechádzajú tým, čím si ty prechádzal pred 21 rokmi, nemyslím tentokrát vegetariánstvo, ale to, že svojim rozhodnutím ovplyvnia svoj ďalší život, môžu sa cítiť lepšie, byť zdravší a šťastnejší...
K vareniu sa nedá nútiť. Ale ak v ňom človek nájde záľubu a radosť, je to ideálna životná skúsenosť, v ktorej sa môžete zlepšovať až do konca života. A verte tomu, že si ho tým možno aj trochu predĺžite. Alebo sa aspoň dobre najete.

 
Ďakujeme krásne za inšpirujúci rozhovor a prajeme veľa čitateľov, ktorí si tvoje jedlá zamilujú :-).
 
Rozhovory s ďalšími inšpiratívnymi ľuďmi:
Adela Banášová: "Do auta si nedovolíme natankovať zlé palivo, ale do tela áno."
Silvia Horecká: Ako sa stravovať, aby jedlo neškodilo?
Ivan Mach: 15 odpovedí na najčastejšie otázky o chudnutí