Blog

Majka, do skupiny ste napísali veľmi pekný príspevok, ako vás zmenila výzva. Nielen čo sa týka schudnutých kíl, ale hlavne nastavenia mysle.

Počas tejto výzvy prišiel taký „aha moment“, keď som si uvedomila, akú veľkú úlohu zohráva v mojom živote jedlo. Vedela som, že jedlom a sladkým kompenzujem stres, ťažkosti a frustrácie. Ale teraz som zistila, že ja jedlom riešim aj veľa iných denných momentov – napr. vypĺňanie krátkeho voľného času, chvíľ, keď som sa cítila tak trochu vo vzduchoprázdne a nevedela, že čo si počať, alebo času, keď som musela sedieť v práci za PC a mala práve chvíľu voľna... Jedlom som riešila vnútorný nepokoj a stavy, keď som nevedela, čo so sebou, keď som cítila prázdnotu, keď som sa cítila v nepohodlí, ale aj keď mi bolo dobre. Jedlo bolo pre mňa tým najjednoduchším spôsobom, ako vyriešiť danú situáciu, alebo to bol taký svetlý bod, na ktorý som sa tešila a koncentrovala naň svoju pozornosť. A padlo rozhodnutie, že to tak nechcem. Môj mozog s tým napodiv úplne bez odvrávania súhlasil, hoci tým preň vznikli nové výzvy. A tak jedlo síce zostalo stále dôležité a stále som mu venovala veľa pozornosti (plánovanie, príprava), prináša mi uspokojenie a radosť, ale nie je riešením na všetko. Už netlačím očami hodinovú ručičku, aby konečne nastal čas na ďalší chod 😄.

A čo to konkrétne znamenalo v bežnom živote? Že ráno po zobudení moje prvé myšlienky nepatria jedlu, že moje telo nevstáva s potrebou sa najesť alebo dať si kávu, aby pocítilo spokojnosť a mohlo začať fungovať. Vie, že jedlo aj káva budú cca 2 hodiny po zobudení, a teda na ten čas bude musieť vymyslieť inú aktivitu, ktorá ho uspokojí. Že keď má napr. len pol hodiny, a teda nič veľké sa nedá začať, môže ju využiť na rýchle zacvičenie si. Tiež som zistila, že cvičenie celkom funguje aj ako riešenie tých situácií, keď neviem, čo so sebou, keď ma chytajú depky...

Moje raňajky už boli skoro ako Pavlovov reflex – po príchode do práce, zapnutí PC a skontrolovaní mailov prišla priam extatická chvíľa, že raňajkýýý 😄. Telo ani myseľ už nie sú takto nastavené a naviazané na raňajky, a keď na ne príde čas, berú to ako fakt a, samozrejme, ich vychutnajú, ale nie je to už bytostná potreba. Učím sa vedome nachádzať aktivity, ktorými vypĺňam čas, a neprepadať najjednoduchšej činnosti – jedeniu. Keď príde pocit smútku alebo frustrácie, snažím sa s tými pocitmi pracovať, nielen to potlačiť nejakým dobrým jedlom. Vo všeobecnosti sa to asi dá povedať jednou vetou – jedlo je dôležitou súčasťou môjho života, ale nie je to všemocné riešenie na všetko. Vedome vynakladám námahu na skutočné riešenie situácií.

A druhá veľká zmena, ktorá sa počas výzvy udiala vo vzťahu k jedlu, je, že som začala toto fungovanie vnímať nie ako nejaký proces chudnutia, ale ako životný štýl. Raz niektorá žienka na FB v skupine spomenula, ako mama rieši jej chudnutie. Moja je taká istá. Tiež som už čakala otázku, dokedy chcem ešte chudnúť. Preto som si pripravila odpoveď, že ja nechudnem, že je to môj životný štýl. A prišlo to v krátkom čase 😄. Keď som to vyslovila, uvedomila som si, že to tak naozaj vnímam. Aj napriek tomu, že boli chvíle, keď som zo zúfalstva zjedla všetko sladké, čo bolo v mojom okolí, alebo keď som si dala jeden večer s manželom „pohár prázdnych kalórií“, nemala som výčitky svedomia. Tak ako prijímam svoju nedokonalosť v iných súčastiach života, prijímam ju aj v tomto. Snažím sa aj v strave nachádzať cestu, ktorou nielen chcem, ale aj dokážem kráčať a fungovať tak dlhodobo.

O tom, že to aj môj mozog vidí reálne, svedčí fakt, že jedného dňa počas výzvy ma zrazu prepadla myšlienka vyhodiť všetko odložené oblečenie 😄. Tiež som zistila, že kalorické tabuľky vôbec nie sú taká veda a že to je s nimi vlastne celkom jednoduché, pričom doteraz boli pre mňa komplikovaným strašiakom. Ale beriem to tak, že všetko má svoj čas a treba si nájsť to, čo bude práve teraz fungovať.

Niekedy dááávno v mladosti boli pohyb a aktivita súčasťou môjho života. Ale vekom som spohodlnela. A v posledných rokoch som sa do cvičenia nevedela dokopať. Aj som si pred rokom kúpila permanentku na 10 cvičení, dala som 2. Napriek tomu, že to bolo úžasné, viac som sa tam nedostala. Na začiatku výzvy bolo v niektorom videu spomenuté, že pravidelné opakovanie nejakej činnosti vytvorí návyk. Doteraz si pamätám, že som si sama pre seba povedala, že toto sa s cvičením u mňa asi nestane 😄. Ale zistila som, že to naozaj funguje. Mne sa to cvičenie zapáčilo. Veľmi mi vyhovuje, že trvá 30 minút, lebo to bolo pre mňa tak akurát zvládnuteľné. A vďaka tomu som našla odvahu a vybrala sa na skupinové hodinové cvičenie, ktoré zrazu prestalo byť strašiakom.

Za všetko asi hovorí fakt, že minulý víkend na výlete s kamoškami som sa v sobotu ráno zobudila, všetci ešte spali a moje telo sa priam bytostne pýtalo ísť von k jazeru a zacvičiť si. Bola z toho úžasná ranná hodinová rýchlochôdza okolo jazera. A úžasný pocit z toho. Vyšlo to tak, že ďalší víkend sme boli zase na rodinnom pobyte, kde bol bežiaci pás, a mne nedalo relaxovať večer len tak s knihou bez toho, aby som naň na pol hodiny nešla 😄. Po veeeeľmi dlhom čase som zažila počas výzvy dokonca aj endorfíny po cvičení, na ktorých existenciu som asi ani neverila. Nedávno, v jeden pondelok, som sa od rána v práci cítila veľmi zvláštne, rozhodene a o 14. hod. som už mala zjedené všetko, čo som mala so sebou na celý deň. Po hodine vnútorného boja, či vybehnem do malého fitnescentra, čo tam máme, alebo nie, lebo nemám s kým ísť a určite tam niekto bude, som sa nakoniec vybrala tam a nie do obchodu. Svoje depky som vychodila na páse a vycvičila pri videu z daného dňa 😊. A už som asi len krôčik od toho, že aspoň jednu cestu do alebo z práce budem chodiť peši, napriek tomu, že doteraz som to vnímala tak, že si to kvôli času nemôžem dovoliť.

Takže môžem potvrdiť, že pravidelným opakovaním sa asi naozaj dokážu vytvoriť

návyk a potreba 😉.

Váhový úbytok za ten čas mi nepríde až taký veľký, cca 4 kg, ale aj v tomto som sa počas výzvy posunula do iného vnímania čísla na váhe. Nie je pre mňa dôležitá samotná váha, ale sledujem tuky a svaly. A hoci raz sa stalo, že váha klesla, nepotešilo ma to, lebo aj svaly sa zmenšili. Sledovanie tuku a svalov mi veľmi pomáhalo počas celej výzvy, lebo mi akoby ukazovalo, čo zlepšiť, zmeniť, upraviť... A kondícia sa zlepšila výrazne, je to výborný pocit. Vnímam, že aj držanie tela je úplne iné.

Áno, pribudli a hrozne sa z toho teším. V jeden deň mi muž tesne pred cvičením priniesol balíček s novými legínami. Samozrejme, hneď som si ich musela pozrieť. Doteraz si pamätám, s akou radosťou som išla vtedy cvičiť, lebo vďaka cvičeniu som si ich mohla obliecť. A práve po tom cvičení v motivačnom tipe vyskočilo to o odmeňovaní sa. Ja som len mohla súhlasiť, že áno, funguje to. Počas výzvy som mala ešte jeden motivačný bod. Cca v jej strede som sa stretla s jedným kamarátom, s ktorým som sa naposledy videla niekedy pred Vianocami, a on mi len tak z ničoho nič povedal: „Neviem, čo robíš, ale robíš to dobre.“ Toto ma potom sprevádzalo ako také motivačné motto po zvyšok výzvy.

Odkedy som vo videu počula, že vo vyššom veku je potrebné silové cvičenie, je mi sympatickejšie ako HIIT alebo kardio, aj som si uložila dosť videí do obľúbených, ale zatiaľ idem do radu, ktoré nájdem v kalendári. Presný čas na cvičenie nemám, ale väčšinou to je večer. Mám plán, že keď sa oteplí, ráno si privstanem a dám cvičenie vonku. Ale neviem, či budem mať hneď po zobudení dostatok sily, no pri západe slnka sa určite tiež fajn cvičí.

Na začiatku výzvy mi zostalo niekoľko neodcvičených dní. Ale po tom, čo sa cvičenie stalo akousi súčasťou môjho života, sa mi už tie biele miesta nepáčili... No a keďže mám rada systematickosť, cvičenia som dobiehala neskôr. Našťastie boli dva voľné dni v týždni, takže sa to dalo dobehnúť, aj keď stále ešte nezvládam dve polhodinové cvičenia za sebou. Cítim, že každodenné cvičenie 7 dní v týždni by moje telo nezvládlo, tých 5 dní je tak akurát, ale každý deň mám nejaký aktívny pohyb.

No tým, že väčšie veci už išli preč a tie nové, ktoré teraz pribudli do môjho šatníka, sa mi veľmi páčia, pohyb a zdravá strava už musia byť súčasťou natrvalo 😄. Zároveň sa mi tento životný štýl momentálne veľmi páči a cítim sa veľmi dobre, takže verím, že aj takto o rok skonštatujem, že je to naozaj super a robí ma to šťastnou.

Takto jednoducho môžeš zmeniť svoj životný štýl aj ty! Vymeň svoje nezdravé aktivity za zdravšie alternatívy a opakuj ich stále dookola. Ani si nevšimneš, ako sa z úlohy stane tvoj každodenný návyk a ty sa posunieš o krok bližšie k zdravému životnému štýlu!