Ako úspešne zdolať najdlhšiu turistickú trasu na Slovensku? Návod nám prezradí akčná Zuzka

Zuzka je mladá a akčná žena, ktorá sa pred pár rokmi dozvedela o Ceste hrdinov SNP. Myšlienka absolvovania najdrsnejšej turistickej trasy na Slovensku ju natoľko zaujala a motivovala, že začala s postupnými prípravami. O tom, ako sa Zuzke podarilo úspešne prísť do cieľa a aké prekážky jej prišli do cesty sa môžeš dozvedieť nižšie. Želáme všetkým príjemné čítanie plné pravej slovenskej inšpirácie. :-)

Zuzi, na úvod by som ťa poprosila, aby si sa nám trochu predstavila a tiež trasu hrdinov SNP. Kde, kým a v ktorom roku vznikla, odkiaľ a kam vedie táto významná trasa?

Ako otázka napovedá, volám sa Zuzana a tento rok, koncom leta, sa mi podarilo prejsť Cestu hrdinov SNP. Je to najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny (Dukliansky priesmyk) až na západ po Bradlo. Odtiaľ pokračuje na Devín ako Štefánikova magistrála.

Cesta hrdinov SNP prechádza väčšinu významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945 sovietskou armádou. Celá magistrála je značená červeným turistickým značením E8. Celková dĺžka je cca 750 km a v priemere sa zvláda za 25 – 28 dní. Ide o najdlhšiu turistickú trasu na Slovensku.

nízke tatry
Nízke Tatry

 

Ako, kedy a za akých okolností vznikla táto úžasná myšlienka absolvovať cestu hrdinov SNP? Čím ťa oslovila práve táto trasa?

Zhruba tri roky dozadu som sa dostala do partie ľudí, ktorí radi a často chodili do lesa. A nielen cez deň, ale aj v noci. :-) Keďže ako dieťa som chodievala na skauting a tiež na výlety s rodičmi, veľmi rada som sa k tomu vrátila. Lebo na pár rokov som zabudla, aké príjemné je prechádzať sa v prírode. Pohltila ma práca a na výlety nebol čas.

A zopár z týchto kamarátov mi rozprávalo o ceste SNP. Netušila som, čo to je, ani kade to vedie, takže som začala študovať a pohrávať sa s myšlienkou, že čo keby som aj ja jedného dňa…? Ale na reálne plánovanie som sa odvážila až potom, čo som absolvovala niekoľko „serióznych“ túr s ťažkým batohom na chrbte.

Musím sa priznať, že mi ani tak nešlo o to, vzdať hold hrdinom Slovenského národného povstania :-), skôr som chcela prejsť Slovensko.

Hnevalo ma, keď ľudia rozprávali o miestach, ktoré sa nachádzali v krajine, kde žijem a netušila som, kde vlastne sú.

Ešte mám určite medzery, ale aspoň už viem, kde je Skalisko, Hiadeľské sedlo alebo, dajme tomu, Kozí chrbát.

hrad zborov
Hrad Zborov

 

Čo predchádzalo samotnej akcii v súvislosti s prípravami? Malo to celé rýchly priebeh (myšlienka – zbaliť sa do ruksaku – vyraziť do akcie) alebo išlo o dlhodobejšie prípravy a plánovanie s postupným získavaním dostupných informácií, serióznym balením, vyhľadávaním trasy a aplikácií na mape a pod.?

Čiastočne som už asi odpovedala v predchádzajúcej otázke. Ja som o tom vlastne niekoľko rokov rozmýšľala. Vedela som, že ísť hneď nemôžem, keďže som nemala nachodených dostatočne veľa kilometrov. Takže to beriem tak, že všetky výlety za tie dva-tri roky boli vlastne fyzická príprava.

Počula som aj o ľuďoch – väčšinou šlo o chalanov, ktorí sa zo dňa na deň zbalili a vyrazili. Ale myslím, že v takýchto prípadoch sa zabudne spomenúť, že sú to aktívni turisti. Myslím, že sa nedá zbaliť a „len tak“ vyraziť. Vlastne dá, ale počula som, že je aj veľa ľudí, ktorí trasu nedokončili. Možno práve kvôli podcenenej príprave.

Ja rátam, že som sa pripravovala zhruba pol roka. Nehovorím, že každý deň, ale postupne. Plánovanie, nákupy, stretnutia s kamarátmi, ktorí to prešli. Dokonca som bola aj u dvoch fyzioterapeutov, aby ma napravili. :-) Nechcela som, aby ma seklo niekde v polovici cesty.

čo si zbaliť na turistiku
Cca 1/4 vecí poslala Zuzka nakoniec naspäť domov

 

Išla si do celého projektu sama, alebo vás bolo viacej s rovnakým cieľom?

Na začiatku som sa dohodla s kamarátkou Peťou. S ňou sme to celé aj plánovali. Naša výprava mala byť v zložení – dve baby a dva psi. Aj sme tak vyštartovali a vydržalo nám to týždeň. Potom si Petin pes zničil labky a nakoniec musela aj Peťa cestu ukončiť, lebo sa jej členky naplnili vodou. Asi z preťaženia.

cesta hrdinov SNP
Zuzka s kamarátkou Peťou

 

Koľko kilometrov ste prešli a za aký dlhý časový úsek? Išlo všetko podľa vopred daného plánu? 

Trasa má okolo 750 kilometrov a my sme mali naplánované, že denne prejdeme v priemere 28 km. Niektorí deň viac, niektorí menej, závisí to aj od prevýšenia. Trasu sme poriadne plánovali, keďže sme nemali stan, takže sme mali vypísané miesta, kde sme mohli prespať –  prístrešky, ubytovne alebo chaty.

Ale jasné, že človek si niečo naplánuje, ale na mieste treba riešiť počasie, únavu a rôzne iné prekážky, ktoré súčasťou plánu neboli.

turistika

 

Potrebujeme k absolvovaniu trasy drahé turistické vybavenie a špeciálne pomôcky?

To je relatívne. Kvalitná výstroj je určite potrebná. Mám tým na mysli najmä dobre sediaci ruksak, kvalitné a rozchodené turistické topánky a tiež spacák. Mali sme tiež merino tričká a ponožky, tie som testovala prvýkrát a je to super vec.

Najšpeciálnejšie mi prišli turistické paličky. :-) Počas výletu som ich milovala. Dali sa využiť mnohými spôsobmi – na udržiavanie rovnováhy, ako pomoc pri výstupe do kopca, na sekanie pŕhľavy alebo na stavanie prístrešku.

Inak to netreba s výstrojom preháňať, čím menej, tým lepšie.

turistické paličky
Do hôr bez turistických palíc nechoď!

 

Zuzka, ešte by ma bližšie zaujímalo, ako ste to mali so stravovaním a ubytovaním?

Mali sme s Peťou na začiatku dohodu, že tam, kde sa bude dať najesť v reštaurácií alebo na chate, tak sa najeme. S varením v prírode som nemala až také skúsenosti, ale nakoniec som to zvládla. Takže sme to kombinovali rôzne. Jedli sme veľa banánov, sladkostí, varili sme si cestoviny, strukoviny, sáčkové polievky a chlieb s hocičím.

A čo sa týka ubytovania, rátala som to a zhruba polovicu času sme spali vonku (prístrešky, stan, útulne) a druhú polovicu na chatách alebo u kamarátov. Mala som šťastie, že môj náhradný parťák, ktorý vystriedal Peťu, priniesol stan. Bolo to potom jednoduchšie, lebo kam sme v ten deň vládali prísť, tam sme postavili stan a spali.

stan
Občas vyzeralo spanie aj takto

 

Vraj ide o najdrsnejšiu trasu na Slovensku. Je to pravda? Išlo viac o fyzicky alebo psychicky náročnejšiu skúsenosť? Čo považuješ za najťažší moment celej expedície? Mala si chuť to celé vzdať?

Našťastie som o tom pred začiatkom nevedela. Že je to najdrsnejšia trasa. Až po návrate som sa dozvedela, že je to dosť náročné, aj napríklad v porovnaní s púťou Santiago de Compostella. Kvôli prevýšeniu, kvôli veľkej členitosti terénu a tiež pozdĺž Slovenska nevítajú pútnikov na každom rohu s pripravenými posteľami a jedlom, ako je to v Španielsku.

Zvláštne, že mne to nepripadalo až také fyzicky a psychicky náročné. Asi preto, že fyzicky som bola pripravená a čo sa týka psychiky, skrátka som bola rozhodnutá to prejsť. Takže najťažší moment bol pre mňa vtedy, keď mi vypadla parťáčka a ja som nevedela, či budem môcť pokračovať. Tá bezmocnosť pri čakaní, či sa niekto pripojí. Lebo sama som nechcela ísť.

Nakoniec ma „zachránili“ traja chalani, ktorí sa ku mne postupne pripojili a vďaka nim som to celé dokončila.

kamp
Skupina sa rozrástla

 

Cestu si zvládla na výbornú. Je však niečo, čo by si po druhýkrát urobila predsa len inak?

Asi by som lepšie zvažovala s kým vyraziť. Myslím tým, či je ten človek dobre pripravený. S Peťou býva sranda, takže o hádky som sa nebála, ale nohy ju zradili.

Zobrala by som si už určite stan a išla v iný mesiac. Jún mi po viacerých úvahách príde ideálny. My sme šli na prelome augusta a septembra a na horách už bola zima, v poslednej fáze nám veľa pršalo.

kozí chrbát
Niekedy to s počasím vyzeralo všelijako

 

Určite ste všetci spolu zažili neuveriteľne veľa krásnych zážitkov a získali užitočné informácie. Ktorá zo spomienok sa ti vryla do pamäte najviac? 

Bol to jeden večer na Štefánikovej chate. Stretli sme sa tam piati, ktorí sme šli Cestu SNP a nemohli sme v ten deň kvôli počasiu pokračovať. Už sme mali niečo za sebou, takže sme si rozprávali zážitky z miest, ktoré sme dovtedy prešli, trochu sa opili (inak počas cesty na to veľmi nebol čas a vlastne ani chuť) a prežili taký ten klasický príjemný chatový večer.

A potom výstup na Kráľovu hoľu. Pre mňa to bolo nezabudnuteľné miesto. Vyšlo nám počasie, svietilo slnko, fúkal vetrisko a pred nami bol hrebeň Nízkych Tatier. Ešte teraz mám zimomriavky.

kráľova hoľa
Na Kráľovej holi

 

Na záver by sme boli vďační, ak by si nám dala zopár dobrých rád pre budúcich absolventov tejto náročnej cesty.

Hmmmm, poriadne sa pripraviť – absolvovať pár výletov s plne naloženým ruksakom, vydať sa na cestu s niekým, s kým si rozumiete a keď je všetko dobre naplánované, už sa len nechať unášať výletom. Potom sa všetky udalosti usporiadajú tak, aby vám to vyšlo, ľudia vám pomôžu a prídu skvelé zážitky. :-)

relax

Zuzka, veľmi Ti ďakujeme za tvoj čas a za úžasné informácie, ktoré sme sa mohli dozvedieť. A želáme veľa ďalších zvládnutých kilometrov. :-)

Ak by si si chcela pozrieť všetky fotky z cesty SNP, ktoré na svojej ceste nafotila Zuzka, pozri jej album na Facebooku.

 

Zuzka sa vydala na fyzicky a psychicky veľmi náročnú trasu a užívala si popritom aj samotnú cestu, nie iba cieľ. Ak chceš kráčať aj ty po ceste za zdravším JA a hľadáš ideálneho spoločníka, pozri náš Fitness diár® 2020:

zdravie

 

 

Hľadáš ďalšie inšpirácie na výlety? Pozri aj:

Ako zdolať Gerlachovský štít

Tipy na výlet na stredom a severnom Slovensku

Petra Ryšková

Redaktorka vo Fitshaker
Som nadšencom zdravého životného štýlu a rada hľadám nové inšpirácie a teórie z tejto oblasti, ktoré hneď skúšam aplikovať v "praxi" - v kuchyni, cvičení, nákupoch... Najlepšie sa cítim v prírode (prechádzky so psom, behanie, bicyklovanie), kde sa vždy nadopujem pozitívnou energiou.
Petra Ryšková

Článok bol pridaný dňa 27/10/2017 a zaradený do kategórie: Všeobecné   |   Autor: Petra Ryšková

Komentáre