Blog

Veľakrát som si povedala, že nie som dobrá mama. Až kým som si neuvedomila, že som najlepšia mama pre svoje dieťa. Počas 2 rokov, čo máme doma Alžbetku, som sa naučila viac ako za všetky tie roky v škole dokopy. A každým dňom si znova a znova uvedomujem, že práve deti v sebe ukrývajú návod na pravý zmysel života. Že práve oni vedia, čo je naozaj dôležité. Som ešte len na začiatku našej parádnej spoločnej cesty, no mám zopár postrehov, s ktorými sa možno ako mamy stotožníte. Som zvedavá, ak sa podelíte v komentoch, či ste na tom podobne ako ja. :-)

Tiež ste zvyknuté sa stále niekam náhliť, lebo máte pocit, že vám niečo unikne, ak si nepohnete? Ja som si zvykla robiť plány, čo potrebujem cez deň stihnúť, tak som fungovala v takom zrýchlenom móde, myslím ako väčšina mamičiek. No, ale moja dcérka mi nejako nechcela asistovať. Keď som sa najviac ponáhľala, odmietala spolupracovať. Zistila som, že sa vlastne ponáhľam aj vtedy, keď sa nikam neponáhľam. Že chcem ísť do obchodu, ale či tam prídem o deviatej alebo desiatej je vlastne úplne jedno. Alebo máme stretko s kamoškou a jej drobcom (rozumej životne dôležitý babský pokec 2 mamičiek :-D), ktoré aj tak pol hodinku meškajú, takže vlastne sa niet kam ponáhľať.
Tak jednoducho vtedy, keď na sebe spozorujem, že sa ponáhľam a nemám opodstatnený dôvod, zaradím spiatočku a nechám dieťa v pokoji sa dohrať. Ja sa medzitým upokojím, predýcham a zmierim s meškaním.
Všimla si si, koľko majú toho deti cez deň na práci? A že to všetko v pohodičke stíhajú? Jasné, nemusia žehliť, prať a variť pre celú rodinu, ale aj tak... tie ich úlohy sú možno rovnako dôležité. Dajme im priestor, vytvoríme ho tým aj pre seba a bude sa nám žiť vo väčšej harmónii. Teda aspoň väčšinou. :-)

 

Uvedomila som si, že odkedy je dcérka schopná sa rozhodovať, nie je harmonogram dňa výlučne len na mne. Že o ňom jednoducho už rozhodujeme spoločne. Že si už nemôžem naplánovať na jedno doobedie 3 aktivity, ktoré ju nebavia a čakať, že všetko v pohode dáme. Lebo nedáme. Tak si vyberiem tú aktivitu (napr. nákup alebo úrad) len jednu a zvyšok doobedia strávime tak, aby bolo spokojné dieťa. Tááákže, už len tým, že nemám prehnané očakávania, nie som sklamaná, že mi nejaký plán nevyjde a dieťa nie je nervózne a umrnčané.
Som presvedčená o tom, že kľúčom dobrého vzťahu medzi mamou a dieťaťom je vzájomný rešpekt a úcta. Že vysvetľovaním toho dosiahneme oveľa viac ako krikom. Aj keď, samozrejme, niekedy je to sakra ťažké. Ale takú školu „byť lepším človekom a spoznať sa v tej najčistejšej podobe“, akú nám dá vlastné dieťa, inde nenájdeme. Prijmime svoje poslanie a vyťažme z tejto roly maximum. Nepochybne to bude parádna jazda. :-)

 

Ja viem, strašné klišé. Dnes chce každý žiť v prítomnom okamihu, ale pritom sa necháva oklamať ilúziou sociálnych sietí, ktorá nám predstavuje virtuálnu dokonalosť. No všímate si deti? Veď oni naozaj nepoznajú žiadne „potom“ a žiadne „vtedy“. Zaujíma ich len tento jediný moment, a preto si ho užívajú naplno. Asi to už nikdy nebudeme schopní napodobniť, ale keď sa k tejto situácii vieme len priblížiť, je to také skvelé.
Preto veľa pozorujem svoje dieťa, snažím sa pozrieť do jeho čarovného sveta, tešiť sa z tých drobností, ktoré mu robia radosť a vcítiť sa do jeho kože, keď ho niečo trápi. Čupnúť si, keď niečo sleduje a vidieť svet jeho očami. Byť tam s ním vedome, vždy, keď je to len možné. Preto, keď chodíme von si viac všímam okolie. Nikdy predtým som tak nebola fascinovaná jeseňou, ako tento rok. Vlastne toto obdobie som nemala rada, ale teraz, keď spoločne objavujeme všetky možné otvory v stromoch, študujeme štruktúru dreva, privoniavame ku kvetom a trháme si listy...všetko je zrazu také živé, krásne, skutočné.
Bývala som veľmi nevšímavá a ľahostajná k prostrediu, v ktorom žijem a až teraz som sa naučila vychutnávať si také drobnosti, ako vôňa čerstvej kávy alebo chodenie po šuchotajúcich listoch. Veď práve maličkosti tvoria mozaiku celého nášho dňa a dni potom celý náš život. A tie „obyčajnosti“ sú často tým neobyčajným, čo by bolo škoda nevidieť.

 

Ach, ako veľmi platí staré známe: šťastná mama rovná sa šťastné dieťa. Naozaj, keď som ja v pohode, neberiem si toho na seba viac ako som schopná uniesť, dokážem sa dostatočne venovať drobcovi a všetci sme (väčšinou) šťastní. Lebo pre mňa skôr platí šťastné dieťa rovná sa šťastná mama. :-D
Veľakrát, keď sa s drobcom nedá vydržať, stále sa mi zdá, že je naschvál protivná a robí všetko preto, aby ma vytočila, zistím, že som to ja, ktorá som už dávno s nervami v koncoch. Že som zase v tom začarovanom kruhu nestíhania, z ktorého sa viem vymotať len vtedy, keď sa zastavím. Taký krásny kolotoč. :-)
A to dieťa je dokonalým zrkadlom môjho vnútra. Stačí len malé zamyslenie, zmena správania a všetko zase môže byť v poriadku. Odpovede na otázku ako sa cítim, nájdem vždy u svojho dieťaťa. Celkom strašidelné, ale pravdivé.

 

Kedysi som sa celkom rada nudila. Nesnažila som si vypĺňať celý svoj voľný čas aktivitami a nebola som prehnane akčný človek. Materstvo ma však naučilo vyberať si a robiť len to dôležité, a stíham toho toľko, čo asi nikdy vo svojom živote. Nemám priestor na prokrastináciu a riešenie zbytočností. Namiesto toho si svoj voľný čas (ten, kedy Alžbetka spí) vypĺňam len prácou, ktorá má pre mňa skutočne zmysel.
Naučila som sa odmietať, keď niečo robiť nechcem a nesnažím sa o dokonalosť. Lebo je mi jasné, že nič také ako „supermatka“ neexistuje. Nie je možné, aby sme mali dokonale čistý byt, parádne naštartovanú kariéru, úžasne spokojnú rodinu, 100 % času venovali dieťaťu a ešte si v pohode zbehli na manikúru a ku kaderníkovi. Vieme byť ale najlepšie mamy, aké môžeme. A to sme vtedy, keď sa cítime dobre. Keď sme samé so sebou šťastné, sme milované a máme vytvorené zázemie, kde sa cítime bezpečne. Vtedy ide aj výchova o čosi ľahšie.

Tak nech je pre nás materstvo tou najlepšou školou, deti učiteľmi a my žiakmi, ktorí radi prekonávajú aj tie ťažšie lekcie. Potom život nikdy nebude nuda a my ho prejdeme s tými najlepšími výsledkami. :-)
 
Ak si maminka alebo budúca maminka a bavia ťa takéto príspevky, oveľa viac ich nájdeš aj na našom Instagrame:

 
Mohlo by ťa zaujímať aj:
O tom, ako môže vyzerať výchova dieťaťa, s ohľadom na montessori filozofiu
Ako na prvé príkrmy? Kedy začať? Ako spoznať alergiu? Kedy začať podávať mäso?
Ako vyberať stravu pre deti? Môžu cukor a soľ? Ako spoznať dobré chrumky?