Blog

Sušenie je jeden z najjednoduchších a energeticky najšetrnejších (ak využívame slnko) spôsobov spracovania byliniek. Pri základnom spôsobe sušenia potrebujeme iba prírodu – bylinky, slnko a vzduch. Tento spôsob ich uchovávania je každému dostupný a je aj najlacnejší. Navyše sušením byliniek si vieme spríjemniť príbytok, potešiť zmysly a liečiť sa aj počas vdychovania ich vône.
Na sušenie odporúčam využívať všetky tzv. suché bylinky – levanduľu, rozmarín, tymian, šalviu, teda nie tie, ktoré majú už na pohľad a na dotyk vysoký podiel vody a sú dužinaté (ruža skalná, Aloe vera). Proces sušenia sa tým značne predĺži.
Ak je samotné sušenie šetrné, teda prebieha pri teplote do 38 ˚C, v bylinkách sa zachová množstvo liečivých účinkov. V prípade niektorých byliniek sa dokonca ich vôňa sušením zintenzívni, keďže sa voda odparí a z bylinky sa stáva koncentrovaná droga.

Je to najprirodzenejší, ale vzhľadom na počasie nevyspytateľný spôsob sušenia byliniek, môže nám trvať dlhšie. Ako však hovorievam: „Na dobré sa dlho čaká.“ Bylinky sušíme na dobre vetraných miestach, najlepšie v tieni, bez priameho slnka, ktoré by nám spôsobilo prílišné odparovanie aromatických silíc. Sušiť môžeme na vodorovných plochách. Vtedy stačí plech vystlaný bielym papierom (napr. papier na pečenie).

Bylinky nikdy nesušíme na farebnom alebo novinovom papieri, aby sa tlačiarenská farba nedostala do byliniek.

Pod papier môžeme dať mriežku, vzduch vtedy prúdi aj zospodu a urýchľuje proces sušenia. Pri sušení vonku nezabudnime dať na plochu s bylinkami závažie, v opačnom prípade o bylinky prídeme pri prvom zafúkaní vetra. Používam aj sieťku vyrobenú zo záclony, na bylinky sa tak nedostanú muchy a iný hmyz.
Bylinky pri sušení voľne rozložíme. Môžeme sušiť celé trsy aj s kvetmi alebo jednotlivé lístky oberieme a sušíme ich jednotlivo. Dajú sa aj natrhať alebo nakrájať (záleží na druhu bylinky). Základom je zamedziť vlhkosti a vrstveniu byliniek.
Bylinky nemiešame dokopy, aby sme si nepripravili robotu navyše pri ich triedení pred uskladnením a aby sa nepomiešali typické vône jednotlivých bylín.
Ak máme doma všetky vodorovné plochy na sušenie plné, čo sa mne stáva veľmi často, bylinky môžeme sušiť aj vo viazaničkách zavesené na šnúre. Susedia sa pri pohľade na našu šnúru na bielizeň vždy usmievajú. Ostatní majú totiž na sušiaku bielizeň a ja bylinky. Pri sušení vo viazaničkách hrozí riziko, že na mieste viazania nie je dostatočné prúdenie vzduchu, a to môže spôsobiť plesnivenie. Snažme sa preto kontaktnú plochu na stonke úplne očistiť od lístkov a pod šnúrkou nechať iba samotnú stonku.
V chladnejšom a vlhkom počasí môžeme využiť aj sušenie na radiátore, kachľovej peci alebo pri krbe.

Okrem spomínaného prirodzeného sušenia sa bylinky dajú sušiť aj v sušičke na ovocie a zeleninu, kde môžeme dosiahnuť vysušenie už za niekoľko hodín. Volíme vždy nízke teploty (pred kúpou sušičky sa uistíme, či možno nastavovať teplotu a či mriežky, na ktorých sú rozložené bylinky, nie sú z plastu). Výhodou je, že sa nemusíme spoliehať na letné slnko a sušíme za akéhokoľvek počasia. Inteligentné sušičky dokonca sledujú vlhkosť sušených plodín, a tak sa nestane, že niektoré druhy budú presušené, kým iné ešte vlhké.
Bylinky nesušíme nikdy v sušičke spolu s ovocím alebo so zeleninou, intenzívna aróma byliniek by prešla aj do ostatných plodov (iba ak by to bolo naším zámerom). Podobne ako bylinky suším aj bylinkové vňate – kôpor, ligurček, petržlenovú vňať. Keď používam na varenie koreňovú zeleninu z domáceho zdroja, vňať nechám vysušiť a pripravím si tak zásobu na zimu.

Ak sušíte týmto spôsobom, tak jedine pri pootvorených dvierkach, do ktorých vložíte varešku, aby mohla unikať vlhkosť. Dodržiavame teplotu maximálne do 40 ˚C.
 

Korene ako jedinú časť bylín pred sušením dôkladne umyjeme (ak je to potrebné, aj vyčistíme kefkou), rozrežeme napoly a sušíme štandardným spôsobom ako zvyšok bylinky. Korene možno zomlieť na mäsovom mlynčeku a usušiť pomletú drvinu, čo je rýchlejšie a vyhneme sa tak plesniveniu. Korene je potrebné pri sušení obracať.
 

---

S obľubou suším najmä kvety – levanduľu, lupene ruží či kvety echinacey a harmančeka, ktoré sú vďaka svojim vlastnostiam nielen liečivé, ale po zaliatí vodou vyzerajú v šálke alebo džbáne efektne a ich krásou sa môžeme potešiť v každom ročnom období.
Čas sušenia byliniek závisí, samozrejme, od ich štruktúry a druhu, preto je ťažké presne stanoviť, koľko to potrvá. Zaručene sa však sušenie podarilo, ak sú bylinky krehké a viete ich rozdrviť medzi prstami. Či sú bylinky dostatočne suché, môžeme overiť aj tak, že ich vložíme do uzavretej sklenenej nádoby – ak sa sklo počas niekoľkých hodín nezarosí, bylinky sú dostatočne usušené.

Je to priestorovo úsporné riešenie a nie je naň potrebná žiadna ďalšia energia, ako napr. na mrazenie. Aby usušené bylinky neabsorbovali vlhkosť, je vhodné umiestniť ich v uzatvárateľných nádobách v tmavších a chladnejších priestoroch, a ak je to možné, bez priameho slnečného svetla. V starých apatiekach boli bylinky uskladnené v malých priehradkách v drevených komodách. Myslite na to aj pri kupovaní byliniek. Sušené byliny v priesvitnom celofáne síce vyzerajú efektne, ale vplyvom svetla môžu strácať niektoré zo svojich aromatických látok. Pri kúpe si zvoľte radšej vákuovo balené bylinky v nepriehľadných obaloch, hoci by to znamenalo pár centov navyše. Ak chcete bylinky darovať, resp. ich na kratší čas premiestniť, postačia vám aj kvalitné bylinkové vrecká z pravej bavlny.