Blog

Ak čítaš tento článok, pravdepodobne plánuješ pustiť sa, alebo sa to už stalo, do zmeny životného štýlu, ktorá zahŕňa tak cvičenie, ako aj stravovanie. Asi si si už prečítala rôzne články, rady, tipy a triky, ako upraviť svoj jedálniček tak, aby poskytoval živiny a dostatok energie nielen na bežné úkony, ale aj zvýšenú fyzickú aktivitu. Pre niektoré ženy to možno neznamená žiadnu veľkú zmenu, mnohé však začnú variť inak ako doteraz. Ak si zistila, že na všetky tie super vyzerajúce recepty budeš potrebovať kopec nových surovín, je možné, že to bude chcieť jeden veľký nákup. A tu sa zastavme.

Tak ako všetko, aj zmena v stravovaní si vyžaduje istý čas na to, aby sa z nej stal návyk. Pri varení to platí dvojnásobne – občas trvá naozaj dlho, kým všetko odskúšame, zistíme, čo nám chutí a funguje. Počas tohto „skúškového obdobia“ riziko vyhadzovania potravín aj samotných surovín extrémne narastá.

„A to vadí? Veď na smetisku sa tie potraviny predsa rozložia,“ býva jedna z najčastejších obranných reakcií. (Pokiaľ vieš, že to tak nie je, nasledujúci odsek pokojne preskoč.)

Nedávno škótska agentúra prišla s upozornením, že zvyšky jedál končiace na skládke sú pre globálnu klímu takmer trikrát nebezpečnejšie ako všetok vyprodukovaný plastový odpad, ktorému sa, na rozdiel od toho potravinového, pripisuje niekedy až príliš veľká pozornosť.

Na smetisku (volajme to skládka) to totiž funguje úplne inak. Všetok odpad, ktorý sa tam dostane, bez ohľadu na druh, končí na obrovskej kope, ktorá je utláčaná ťažkými strojmi. Vďaka tomu sa síce ušetrí miesto, no zároveň sa absolútne zamedzí akémukoľvek prístupu vzduchu. O aeróbnych podmienkach potrebných na to, aby proces kompostovania (rozkladu bioodpadu) mohol vôbec začať, nemôže byť ani reči. Namiesto toho, aby sa potravinový odpad rozložil na výživný kompost, vznikajú na skládke skleníkové plyny. Okrem iných napríklad aj metán, ktorý je niekoľkonásobne nebezpečnejší ako tak často skloňovaný oxid uhličitý. A to je veľký problém.
Napriek tomu sa potravinovému odpadu nedostáva toľko pozornosti, ako by si zaslúžil vzhľadom na svoj dosah na našu planétu. Nejde totiž o žiadne zanedbateľné množstvo. Na celom svete každý rok vyhodíme až 1,3 miliardy ton jedla v hodnote 990 miliárd dolárov. Predstavuje to tretinu všetkých vyprodukovaných potravín na svete.

Na prvom mieste sú tie potraviny, ktoré podliehajú skaze najrýchlejšie: zelenina a ovocie. Nasleduje (v tomto poradí) chlieb a pečivo, ryby, mlieko, syry, mliečne výrobky a mäso. Je dosť možné, že práve v tejto časti článku si si povedala vetu − mňa sa to netýka. Z kvalitatívnych štatistík, ktoré sa uskutočnili v slovenských rodinách počas minulého roka, totiž vyplýva, že nevieme, koľko jedla vyhadzujeme, a takmer nikto si to neprizná. Vinu zvaľujeme väčšinou na časť výroby. Pritom v Európe pochádza polovica všetkého potravinového odpadu (cca 45 miliónov ton) práve z domácností. Nie zo supermarketov, reštaurácií ani skladov. Z našich kuchýň.

 

Pokiaľ svoj domov považuješ za priemernú slovenskú domácnosť, vedz, že každý rok z nej putuje viac ako 180 kg potravín priamo do koša. (Len na porovnanie: je to rovnako ako v Maďarsku a dvakrát toľko ako v Česku, s ktorým sa tak radi porovnávame.)* Pokiaľ nechceš patriť do tohto priemeru, môžeš si postupne zaužívať niekoľko jednoduchých krokov, ktorými svoj odpadkový kôš odľahčíš:

Urob si revíziu chladničky a špajzy, pozri sa na to, čo treba minúť, a len dokúp potrebné suroviny. (Pokojne aj tie nové, ktoré chceš vyskúšať. Zaraďovať do jedálnička ich môžeš postupne.) Nie je nič jednoduchšie, ako zadať si do hľadáčika (napríklad na tejto stránke) surovinu, ktorú treba minúť ako prvú, a vyskočí ti množstvo skvelých receptov.

 

Merná jednotka „bajočko“ je síce výborný šetrič času pri varení, pokiaľ však chceš množstvo potravinového odpadu u seba doma eliminovať čo najviac a pokiaľ si na ceste k regulovaniu svojej hmotnosti, určite ju neodporúčam aplikovať. Ľahko sa totiž stane, že to „prepískneš“, navaríš oveľa viac a buď sa ti po niekoľkých dňoch jedlo pokazí, alebo vám rovnaké bude doma po týždni už liezť hore krkom.
Začni si všímať gramáže a počet porcií. Znie to veľmi jednoducho, no spomínané analýzy opäť potvrdili, že práve tu býva často kameň úrazu. Tie čísla v zátvorkách pri receptoch tam nie sú len tak. Okrem toho, že navaríš len toľko, koľko potrebuješ, budeš mať krásny prehľad o tom, koľko čoho vlastne ješ. Vďaka tomu si budeš môcť sledovať (nielen) makroživiny, ich podiel a celkový kalorický príjem.

 

A nie, neznamená to, že všetko treba dať do chladničky! Určite tam nepatria zemiaky, paradajky, citrusové a exotické ovocie, cibuľa ani pečivo a chlieb. Na ten môžeš vyskúšať napríklad obrúsok napustený včelím voskom, ktorý ti pomôže udržať ho čerstvý niekoľko dní.

 

Kým pojem „Spotrebujte do“ naozaj značí, že po jeho uplynutí konzumácia môže predstavovať riziko, „Minimálna trvanlivosť do“ označuje dátum, do ktorého výrobca garantuje, že senzorické vlastnosti danej potraviny sa nezmenia. Neznamená to však, že je pokazená, a jesť ju môžete aj po uplynutí tohto dátumu. Odporúčam si podľa týchto dátumov usporiadať aj chladničku – tie potraviny, ktoré treba minúť skôr, umiestni dopredu, aby napríklad aj deti či manžel siahli automaticky po nich.
 

 

Určite jedlo nesplachuj do záchoda (nie, ani polievky a omáčky)! Ak sa predsa len nejaké pokazené jedlo u teba nájde, po správnosti patrí do čiernej nádoby na zmesový komunálny odpad. Ak tomu však vieš predísť, príroda sa ti poďakuje. Zriaď si doma kompost, využi hnedú nádobu od mesta alebo posuň kamošovi, ktorý kompostuje.

 

Zaves na chladničku „šmírák“ a poctivo zaznamenávaj každú potravinu, ktorú vyhodíš. Získaš tak výborný prehľad o tom, čo doma vyhadzujete najčastejšie. A ak si k týmto položkám priradíš aj sumy, za ktoré ste ich nakúpili, pribudne vám aj finančná motivácia. Opäť sa môžeš porovnať: priemerný Európan každý rok vyhodí do koša 300 € v podobe nezjedených potravín. Budete na tom doma lepšie?
Verím však, že nielen finančná, ale aj morálna, etická, environmentálna časť nášho svedomia bude pri ďalšom varení bdieť nad tým, koľko potravinového odpadu pribudne z našej kuchyne do obrovského spoločného svetového odpadkového koša. Ono to totiž naozaj nie je sranda. Veď posúď sama:

1. Keby bol potravinový odpad štátom, v produkcii CO2 by sa umiestnil na treťom mieste (za USA a Čínou).


2. Pôda, na ktorej sa pestujú potraviny, ktoré sa neskôr stanú odpadom, je väčšia ako Čína.


3. Keby sme svoj potravinový odpad znížili len o polovicu, znamenalo by to to isté, ako keby dva roky v Európe nejazdilo žiadne auto, a ušetrili by sme trojročnú spotrebu vody Číny.

Plytvať jedlom znamená plytvať zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu – pôdou, vodou, prácou ľudí, ale aj energiou a peniazmi.
 
Pri tvorbe našich kníh vždy myslíme aj na to, aby sme uvádzali presné počty porcií, nechýbajú ani vyrátané kalórie či napríklad aj informácie, či je jedlo vhodné pre vegánov, bez lepku a pod.:

 
Mohlo by ťa zaujímať aj:
Aj vďaka týmto trikom budeš v kuchyni viac zero waste a vyprodukuješ menej odpadu!
Ako nakupovať potraviny a drogériu bez odpadu aj v bežných obchodoch?
Tipy ako produkovať menej odpadu aj keď máš malé deti
 
* Všeobecne však naše slovenské štatistiky v rámci potravinového odpadu nie sú úplne presné a 100% relevantné dáta nám zatiaľ chýbajú. Budúci rok podľa európskej legislatívy však musí už aj Slovensko poskytovať údaje o celkovom množstve potravinového odpadu, ako aj údaje pre jednotlivé fázy potravinového reťazca.