Blog

Deň Zeme je deň, ktorým si pripomíname svoj vplyv na životné prostredie. Deň, ktorým upozorňujeme na činnosti, ktoré mu škodia, a otvárame diskusiu o možných riešeniach, ako znižovať znečistenie. Prvýkrát sa Deň Zeme oslavoval v roku 1970 v San Franciscu a mal veľký ohlas najmä medzi študentmi a rok nato bol oficiálne uznaný OSN. Od roku 1971 ho oslavujeme každoročne 22. 4.

Tento deň si možno spájate ešte zo školských čias s aktivitami ako zbieranie odpadkov v areáli školy, čistenie blízkeho lesa alebo organizovanie výstavy s výkresmi žiakov na eko témy. Aj takýmto spôsobom môžeme v deťoch zapáliť plameň pre nadšenie z ochrany prírody alebo otvoriť témy ničenia životného prostredia.

My sme však už dospelí, a preto by sme nemali zostať len pri strúhaní zelených a modrých farbičiek na výkresové výtvory našich detí. Máme v rukách možnosti, ako ovplyvniť náš osobný vplyv na planétu, ako znížiť vlastnú ekologickú stopu, ktorú na nej zanecháme. Pripravila som si pre vás prehľad tých bodov, ktoré majú na ňu najväčší dosah:

Pre mňa osobne je toto absolútne najdôležitejší a univerzálne aplikovateľný bod zo všetkých. Drancovanie prírody s cieľom ťažby zdrojov, z ktorých spotrebou energie vyrobíme predmety/vypestujeme potraviny, ktoré potom pošleme z druhého konca sveta do obchodu, aby sme si ich v ôsmich obaloch kúpili a následne o pár dní vyhodili, je, nech to znie akokoľvek radikálne, najväčší eko hriech našej konzumnej spoločnosti.

Rozumná spotreba, uvedomenie si toho, čo sa ukrýva za vecami, ktoré nakupujeme, rozlišovanie medzi krátkodobým rozmarom a úprimnou dlhodobou radosťou z vecí a vyzdvihovanie si toho, čo naozaj potrebujeme, je základ na to, aby sme urobili prvý krok k udržateľnému životu. A pokojne to môže byť taká obyčajná vec ako príprava nákupného zoznamu, ktorého sa budeme držať.

Hneď na úvod upozorním, že nikoho nejdem presviedčať o striktnom vegánstve. Tento bod venujem tým z vás, ktorí majú mäsové výrobky na tanieri niekoľkokrát denne. Nemusíte sa ich vzdať úplne – stačí znížiť frekvenciu výskytu vo svojom jedálničku.

Dosah na planétu bude výrazný (najmä v prípade hovädzieho mäsa): keby sme jedli mäso o polovicu menej, naše osobné emisie by sa znížili v priemere o minimálne pol tony na rok.

Že to nie je veľa? Aby sme mohli hovoriť o niečom takom, ako je udržateľný život, ročné emisie jedného človeka by nemali byť vyššie ako 3 tony. Priemerný Slovák však túto hranicu prekročí viac než dvojnásobne, a preto pol tony sem, pol tony tam môže náš vplyv radikálne znížiť. Som presvedčená o tom, že na svoje si medzi všetkými úžasnými Fitshaker receptami príde aj zarytý mäsožravec :-).

To, aká energia nám „tečie“ do zástrčky, ovplyvniť nevieme (pokiaľ nemáme smart dom so solárnymi panelmi), vieme sa však rozhodnúť, koho svojou peňaženkou podporíme. Znamená to vyhradiť si pred nákupom pár minút času na zistenie, ako bol produkt vyrobený.

Jednoduchá pomôcka: pokiaľ do 1-2 minút na oficiálnej stránke výrobcu nenájdete informáciu o tom, že pri výrobe produktu bola použitá energia z obnoviteľných zdrojov, s najväčšou pravdepodobnosťou nebola a vyrobený bol vďaka rope. Zelená energia je totiž niečo, s čím by sa výrobca určite pochválil.

V takomto prípade sa chopte príležitosti niečo nové sa dozvedieť a popátrajte po eko alternatíve. Uvedomujem si, že toto už vyžaduje väčšiu časovú investíciu. Posielam vám preto odkaz od mojej maminky, ktorá učí chalanov na strednej škole: dajte to ako úlohu svojim deťom. Nech sa pohrabú na internete s cieľom nájsť zelenú alternatívu k tomu, čo si plánujete kúpiť. Samy budú možno prekvapené, čo všetko sa dozvedia, vám ušetria čas, môžete tak spoločne otvoriť debatu o ekológii a dáte im pocit, že ich prínos do rozhodovania v domácnosti neberiete na ľahkú váhu.

Automobilová doprava je jednoznačne najbežnejší spôsob dopravy (nielen) na Slovensku. Autá sa už dávno nepovažujú za zázrak, ktorý nás prepraví do vzdialenejších miest – mnohokrát ich využívame na krátke vzdialenosti a aj v situáciách, keď to nie je potrebné. Skúste ich vymeniť za MHD, na dlhšie vzdialenosti hromadnú dopravu (ideálne vlaky, ktorých emisie sú ešte menšie ako v prípade autobusov) a raz za čas, ak je to možné, prejsť svoju typickú trasu peši.

Do ovzdušia nevypustíte žiadne emisie, urobíte niečo pre svoje zdravie aj mimo svojich pravidelných cvičení, vybavíte niekoľko telefonátov, vypočujete si podcast alebo si usporiadate myšlienky.

P. S.: Z vlastnej skúsenosti viem, že v meste je bicykel často oveľa rýchlejší ako auto. Plus nie je problém s parkovaním :-).

#5 SEPAROVANIE ODPADU

#6 NENAKUPOVANIE ZBYTOČNOSTÍ

#7 ZNIŽOVANIE MNOŽSTVA ODPADU

Obrovský význam má podporiť tých, ktorí majú možnosť urobiť oveľa väčšie zmeny ako my z pozície jednotlivca. Je dôležité využiť túto možnosť napríklad pri voľbách. Zaujímajme sa tiež o to, čo sa deje v našom meste alebo v meste blízko nášho bydliska.

Predpokladá sa totiž, že do roku 2030 bude žiť 60 % populácie práve v mestách. V roku 2050 to bude 80 %. To, ako budú mestá pristupovať ku klimatickým otázkam, je preto kľúčové už teraz.

Vieš, aké má tvoje mesto plány v tomto smere? Ak nie, zisti. Choď na webovú stránku svojho mesta a hľadaj. Ak nenájdeš žiadne zelené ciele, ozvi sa. Podpíš petíciu. Alebo ju vytvor. Ukáž, čo je pre teba dôležité:

• Využívanie obnoviteľných zdrojov energie?
• Recyklácia?
• Zlepšenie možnosti hromadnej dopravy?
• Zelená správa budov?

Buďme aktívni.

A ak je v tvojom okolí aspoň jediný človek, o ktorom si myslíš, že sa nad tým zamyslí, posuň mu tieto informácie. Nikdy nevieš, aké uvedomenie uňho môžeš spustiť.

Skús aplikovať aspoň jeden krok a daj mi vedieť, ako to ide. Spolu to zvládneme tak, aby to bolo príjemné, sľubujem ✌.