Blog

Postihuje 10 až 15 % obyvateľov, prevažne dospelých vo veku 20 až 40 rokov a vo väčšej miere ženy. V tomto rozhovore s doktorkou MUDr. Annou Bobčákovou z Ambulancie klinickej imunológie a alergológie sa povenujeme aktuálnej letnej téme – „slnečnej alergii“. Dozvieš sa o nej veľa informácií a tiež to, ako chrániť kožu počas letných dní. Prajeme príjemné čítanie 😊.

V súvislosti s expozíciou slnečnému žiareniu sa u niektorých jedincov na koži môže objaviť exantém (výsyp). Rozlišujeme niekoľko druhov takýchto exantémov . Najčastejším typom je tzv. polymorfná svetelná dermatóza. Takýto stav sa hovorovo bežne označuje ako „alergia na slnko“, hoci z medicínskeho hľadiska takéto označenie nie je úplne správne.

Príčiny polymorfnej svetelnej dermatózy nie sú jednoznačne známe, predpokladá sa, že UV žiarenie môže zmeniť niektoré zložky kože, na ktoré následne reaguje imunitný systém a vzniká oneskorená reakcia z precitlivenosti a zápal.

U žien sa na vývoji ochorenia predpokladá aj podiel hormónov – estrogénov.

Závažnosť prejavov môže byť variabilná. U niektorých ľudí sa vyskytuje nepravidelne alebo na začiatku leta, prípadne len po prvom pobyte na slnku, v závažnejších prípadoch sa prejavy opakujú po každej expozícii slnečnému žiareniu. Dĺžka expozície, ktorá uvedené prejavy vyvolá, je tiež rôzna, zväčša vzniká až po niekoľkých hodinách na slnku.

Tieto ťažkosti sa objavujú u vnímavých osôb každoročne, hoci so zvyšujúcim sa vekom alebo aj v priebehu leta sa tolerancia voči UV žiareniu môže zvýšiť a prejavy alergie môžu vymiznúť. Hojenie prebieha bez jazvenia.

Z ďalších foriem kožných ochorení spojených s expozíciou slnečnému žiareniu môžeme v krátkosti spomenúť fotoalergické a fototoxické reakcie, ktoré vznikajú v dôsledku spolupôsobenia vybraných liekov (napríklad niektoré antibiotiká), potravín (napríklad citrusy), chemikálií či kozmetických prípravkov a UV žiarenia. Tieto reakcie vzhľadovo častejšie pripomínajú ekzém.

Podtypom je tzv. malorka akné (aktinická folikulitída), ktoré vzhľadom pripomína bežné akné a vzniká v dôsledku spolupôsobenia slnečného žiarenia a kozmetických prípravkov.

U niektorých ľudí sa môžeme stretnúť aj so solárnou urtikáriou. Ide o prejavy žihľavky (svrbivé prchavé pupence nad rovinou kože pripomínajúce popŕhlenie žihľavou), ktoré vznikajú už niekoľko minút po expozícii slnečnému žiareniu, ale majú tendenciu rýchlo vymiznúť. V zriedkavých prípadoch prejavy urtikárie môžu sprevádzať aj symptómy z dýchacích ciest či tráviaceho traktu a raritne môže dôjsť k rozvoju anafylaktickej reakcie.

Aktinické prurigo sa častejšie vyskytuje u obyvateľov Južnej Ameriky či amerických Indiánov. Na koži sa vyskytujú drobné zapálené uzlíky aj na miestach, ktoré priamo slnečnému žiareniu vystavené neboli. Navyše priebeh mnohých chronických kožných ochorení môže byť v súvislosti s pobytom na slnku zhoršený.

Polymorfná svetelná dermatóza častejšie trápi ženy a osoby so svetlou pokožkou, hoci výnimkou nie je ani postihnutie u pacientov s tmavým fototypom.

Z hľadiska veku sú najčastejšie postihnutí dospelí vo veku 20 – 40 rokov. Postihuje približne 10 – 15 % obyvateľov, obzvlášť častý výskyt bol pozorovaný v strednej Európe a Škandinávii. Vyskytuje sa na častiach tela vystavených prirodzenému (slnečnému) alebo umelému zdroju UV žiarenia.

Obvykle sa niekoľko hodín až dní po pobyte na slnku na koži objavia drobné ružovočervené vyrážky, ktoré sú mierne vyvýšené a často splývajú.

Okrem toho sa u menšej časti pacientov môžu po expozícii slnku objaviť aj pľuzgiere, ložiská podobné ekzému či terčovité ložiská, prípadne môže byť prítomné len svrbenie kože bez viditeľných zmien. Tvár spravidla postihnutá nebýva.

Tieto prejavy je potrebné odlíšiť od „potničiek“ a zaparenín, ktoré nás tiež môžu potrápiť v teplých letných mesiacoch, ale aj od závažnejších kožných ochorení, ktoré sa môžu na slnku zhoršiť (napríklad systémový lupus erythematosus, pre ktorý je typický motýľový exantém na tvári).

Kožné prejavy alergie na slnko môžu zriedkavo sprevádzať aj bolesti hlavy, horúčka či nevoľnosť.

Dôležitá je najmä prevencia. Samozrejmosťou (a to nielen pre ľudí trpiacich na alergiu na slnko) by mali byť kvalitné vodoodolné opaľovacie krémy s dostatočným ochranným faktorom (SPF 50) aplikované v dostatočnom množstve a predstihu (15 – 30 minút) a následne pravidelne počas pobytu na slnku, najmä po kúpaní vo vode.

Odporúča sa tiež vyhýbať pobytu na slnku v letných mesiacoch v čase od 11.00 do 15.00, keď je slnečné žiarenie najsilnejšie.

Keďže citlivosť na slnko môžu zvyšovať niektoré vybrané lieky, je potrebné sa najmä pri užívaní antibiotík či liekov od bolesti informovať o prípadných rizikách pobytu na slnku. Takéto informácie bývajú uvedené aj v príbalových letákoch týchto liekov.

Treba tiež pripomenúť, že zatiaľ čo klasické „spálenie kože“ je spôsobené najmä UVB žiarením, za prejavy „alergie na slnko“ je zodpovedné predovšetkým žiarenie typu UVA. UVA žiarenie preniká aj cez sklo a tenké tkaniny, opaľovacie krémy voči nemu poskytujú slabšiu ochranu.

Zlepšiť toleranciu voči slnečnému žiareniu možno „trénovaním“, ktoré spočíva v postupnom predlžovaní intervalu pobytu na slnku. Pacient by mal začať na jar, platia však už spomínané zásady (používať krémy s ochranným faktorom, ako aj vyhýbanie sa slnečnému žiareniu v čase obeda).

Podobný „tréning“ v závažných prípadoch možno realizovať v niektorých dermatologických pracoviskách formou fototerapie 2-, 3x týždenne počas 4 – 6 týždňov pred letom.

Keďže pacienti s „alergiou na slnko“ sa často v lete stránia pobytu na slnku, sú v riziku deficitu vitamínu D a po konzultácii s lekárom môže byť vhodné jeho pravidelné užívanie.

Diagnostiku a liečbu obvykle vedie dermatovenerológ, prípadne imunoalergológ.

V rámci diagnostiky možno realizovať fotoprovokačné testy, avšak takéto testovanie nemusí byť vždy nevyhnutné. V niektorých nejednoznačných prípadoch môžu byť realizované odbery krvi či biopsia kože na vylúčenie iných kožných ochorení.

V prípade, že sa takýto exantém už objavil, za normálnych okolností aj bez liečby do niekoľkých dní spontánne ustúpi v prípade, že sa ďalšiemu pobytu na slnku vyhneme.

Ak sú prejavy rozsiahle alebo obťažujúce, možno použiť masti a krémy s obsahom lokálnych kortikoidov, ktoré sú však viazané len na lekársky predpis. Tieto aplikujeme v tenkej vrstve výhradne na postihnuté miesta kože a čo najkratší čas.

Z ďalších liekov môžu určitú úľavu priniesť aj antihistaminiká (napríklad desloratadin, levocetirizín, bilastín, fexofenadín, rupatadín), ktoré možno užívať v rizikovom období aj preventívne, krémy s obsahom pantenolu, prípadne lokálne gély s obsahom antihistaminika.

Bol opísaný priaznivý preventívny účinok betaglukánov a antioxidantov (napríklad extrakt Polypodium leucotomos, betakarotén, nikotínamid – vitamín B3), vitamínu A, vitamínu D či zinku.