Blog

Povedzme, že si napiekla koláč. Polovica sa zjedla a druhá ostala deťom a manželovi, keď sa zajtra vrátia od svokry.

Lenže je večer, si sama doma a si smutná.

Vieš, že ten koláč je pre nich, ale… je ich chyba, že ťa nechali samu so svojimi myšlienkami! Zaslúžiš si aspoň kúsok. Veď jeden nezaškodí.

Lenže ani nestačí. A tak si dáš ďalšie a ďalšie, až zješ nakoniec aj zvyšnú polovicu plechu.

Čo by si vtedy urobila, keby si vedela, že manžel a deti sa na tú polovicu koláča tešili?

Poviem ti, čo urobila jedna moja čitateľka, a nebyť toho, že sa bavíme o emočnom jedení, považujem to dodnes za geniálne:

Napiekla v noci ďalší koláč. Rovnaký ako ten predtým 😅.

A teraz príde to najlepšie:

Aby nebolo podozrivé, odkiaľ sa vzal celý koláč, zase polovicu zjedla 😅.

…

TOTO sme ochotní robiť pri emočnom jedení.

A hoci sa na tej storke zakaždým smejem, dnes si povieme, ako riešiť emočné jedenie, pretože následky už potom nemusia byť smiešne.

Emočné jedenie je v podstate o tom, ak riešime náladu jedlom.

Ale mne sa viac páči táto definícia:

Emočné jedenie je to, keď ti niekto ublíži a ty ideš do kuchyne a ublížiš si ešte viac.

Zvláštne, ale presne to vtedy robíme.

Jeme jedlá, ktoré telo nepotrebuje, v množstve, aké nepotrebuje, a v takej (ne)kvalite, že ak by naše telo vedelo rozprávať, nepovie nič, ale zodvihne našu ruku a dá nám facku.

Svet nám ublíži, a aby sme to znovu uviedli do morálnej rovnováhy chceme si jedlom zlepšiť náladu.

Na tom by nebolo nič zlé (veď jedla máme dosť), ak by nám to z dlhodobého hľadiska neprinášalo problémy. Potom sa znova cítime hrozne pre nadváhu či zdravotné problémy a znovu chceme toto trápenie napraviť odmenou v podobe jedla – čo však situáciu ešte zhoršuje a vytvára začarovaný kruh.

A ten sa teraz budeme snažiť prelomiť.

Náš mozog nie je hlúpy. (Aj keď určite si si teraz spomenula na pár ľudí, ktorí musia byť výnimkou z tohto pravidla.)

Ale hraj so mnou.

Mozog sa nás nesnaží zabiť. Akúkoľvek závislosť máme (alkohol, fajčenie, sladkosti), je to preto, lebo nám to niečo prináša.

V prípade emočného jedenia je to zvládanie nepríjemných emócií.

Ale prečo práve jedlom?

Keď sme sa niekedy v minulosti necítili príjemne, prirodzene sme sa to snažili zmeniť.

Náš mozog hľadal a skúšal rôzne spôsoby:

• ísť sa prejsť,
• pospať si,
• pozrieť si seriál,
• zavolať niekomu a vyrozprávať sa,
• kričať,
• spraviť si čaj, kávu,
• otvoriť fľašu vína,
• vypiť fľašu vína (ak otvorenie nestačilo),
• scrollovať sociálne siete,
• stretnúť sa s niekým,
• vyspať sa s niekým,
• počúvať hudbu,
• písať si denník,
• flirtovať a cítiť sa žiadaná,
• niečo rozbiť,
• dať si zmrzlinu,
• sťažovať sa,
• dať si sprchu,
• znova si dať zmrzlinu a tak ďalej.

Niektoré fungovali viac, niektoré menej. Tie, čo nefungovali vôbec, mozog ignoroval. Tie, čo, naopak, fungovali dobre, si náš mozog akoby zapísal ako účinné možnosti.

Problémom bolo však to, že časom sa tvoj život menil (pribudla práca, dieťa, povinnosti) a odrazu sa mnohé z tvojich overených spôsobov na zvládanie emócií nedali použiť v každej situácii:

• Pospať si v práci po tom, čo na teba šéf nakričal…
• Zavolať kamoške o 11. večer, keď práve uspáva deti…
• Ísť do baru a flirtovať, lebo dcéra nechce spať…
• Či popíjať Prosecco pri kočíkovaní…

To by asi neboli tvoje najlepšie nápady.

A tak sme si časom selektovali spôsoby, ktoré by nám pomohli cítiť sa lepšie, ale ktoré by sme aj dokázali reálne použiť.

A teraz si všimni výhody jedla:

• môžeme si dať jedlo v práci aj na návšteve,
• aj pri kočíkovaní, aj pri šoférovaní.
• aj ráno o siedmej, aj večer o jedenástej.
• aj vonku, aj doma.

Kedykoľvek sa necítime dobre, jedlo a sladkosti sú tu. Univerzálny nástroj na všetky problémy.

Nie div, že náš mozog začal časom preferovať tento spôsob zvládania emócií.

Jedlo je pomerne lacné, ľahko dostupné, prenosné, trvanlivé, legálne, spoločensky akceptovateľné… a to najlepšie? Nikto nás nevolá alkoholičkou!

A keď sa to s jedením zopakovalo znova a znova a znova, stal sa z toho veľmi silný zvyk, ktorý si mozog stráži, lebo mu pomáha cítiť sa dobre.

Akurát, že máme nadváhu a zdravotné následky, ale dobre, veď na to sme teraz tu.

Chcel som ti však opísať, ako to vzniká, aby si chápala, že:

Emočné jedenie neznamená, že si zlá, slabá, neschopná, hlúpa či úplne blbá, lebo s tým nevieš prestať.

Znamená to len to, že sme si vytvorili zvyk, ktorý dočasne síce pomáhal, ale dlhodobo škodil. A teraz chceme túto chybu napraviť.

Naše emócie sú v podstate niečo ako spätná väzba. Tie príjemné (radosť, šťastie, nadšenie) ti dávajú najavo, že:

• „Čokoľvek teraz robíš, rob aj naďalej, lebo všetko je fajn.“

Príjemné ťa nemajú motivovať, aby si niečo menila. To preto, že keď si šťastná, v tej chvíli nechceš, aby sa to skončilo.

Tie nepríjemné (smútok, hnev, frustrácia) ti zase naznačujú, že:

• „Si smutná, pretože psík je chorý a tebe na ňom záleží.“
• „Hneváš sa, lebo sa ti nepáči, ako sa k tebe šéfka dnes správala.“
• „Si frustrovaná, pretože sa ti nedarí presvedčiť deti, aby poslúchali.“

Emócie ako smútok, hnev či frustrácia sú schválne nepríjemné, aby si s týmito situáciami niečo robila. Majú ťa motivovať starať sa o psíka, dať šéfke najavo, že prekročila hranice, alebo zmeniť prístup k deťom, aby sa nabudúce na návšteve správali slušnejšie.

Podobne ako je fyzická bolesť nepríjemná práve preto, aby si neignorovala to, že máš zlomené zápästie.

Už vieme, čo je emočné jedenie. Aj prečo ho máme. Aj prečo sú niektoré emócie nepríjemné.

A teraz sa pozri na to, čo sa stane, keď si v tej chvíli dáme zbytočné jedlo.

Asi najlepšie to vystihol tento obrázok:

Emócia sa nám snaží naznačiť, že (napríklad v našom vzťahu) niečo nefunguje. A čo urobíme my s týmto poslom zlých správ? Potlačíme ho do úzadia alebo ho rovno zastrelíme. Len aby sme na to nemuseli myslieť.

Je to podobné, ako keby sme si zlomili zápästie a riešili by sme to tabletkami proti bolesti s nežiaducimi vedľajšími účinkami:

Nielenže to neodstráni príčinu, ale nakoniec spôsobí ďalšie problémy.

Čo by bolo lepšou alternatívou?

• Vyriešiť a odstrániť zdroj bolesti.
• Zmeniť prácu, ak je nekonečným zdrojom stresu.
• Zapracovať na vzťahu a komunikácii, ak je toto neustály zdroj smútku.

Úplne však chápem, že to potrvá dlhšie a že nejaká „tabletka“ proti bolesti sa zíde.

Ale potrebujeme takú, ktorá na rozdiel od jedla nebude mať vedľajšie negatívne účinky – ani keď si jej doprajeme viac.

Každý zvyk (aj emočné jedenie) sa skladá zo 4 častí:

Podnet + túžba + činnosť + odmena. Nebudem ťa tým veľmi zaťažovať, len aby si vedela, že pri emočnom jedení to v pozadí vyzerá takto:

1. PODNETOM je nejaká emócia, ktorá to celé začne.
2. TÚŽBOU je cítiť sa lepšie (v prípade stresu je túžbou upokojiť sa, v prípade nudy je túžbou rozptýliť sa…), a keďže vieme, že nám v tom pomáha jedlo, objavuje sa chuť niečo si dať.
3. ČINNOSŤOU je to, čo vtedy urobíme: ideme do kuchyne a niečo zjeme.
4. ODMENOU je zase pocit, ktorý sme tým dosiahli (že sme sa upokojili, že sme sa uvoľnili alebo rozptýlili).

Niečo podobné mi pred pár dňami poslala aj klientka:

„Neuveríš, čo sa mi stalo. Bola som na ceste do obchodu po sladké a nekúpila som si nič. Zistila som, že len potrebujem byť na vzduchu, preč z bytu. A je mi fajn, teším sa zo seba. Dnes som to zvládla.“

A tak našou hlavnou úlohou bude ukázať mozgu, že existujú aj iné prostriedky a že jedlom to už robievať nebudeme.

Ako prvé potrebujeme zistiť, ktoré emočné stavy u teba spôsobujú chuť na jedlo:

Stres, nuda, hnev, únava, frustrácia, smútok, potreba odmeny, potreba relaxu, pocit samoty, neistota o budúcnosť, strach z niečoho, podráždenie, sklamanie, ale aj pocit veľkej radosti alebo chuť oslavovať…

Ak si myslíš, že všetky, vymenuj si ich jednu po druhej.

Emočné jedenie v skutočnosti nie je len jeden zvyk. Je to súbor zvykov. Jesť v strese a jesť z nudy nie sú rovnaké zvyky, len činnosť je spoločná.

Zapíš si, ktoré situácie (emočné stavy) ti spôsobujú chuť na jedlo (nemusí to byť sladké) + zapíš si aj konkrétnu situáciu, kedy sa to stáva.

Napríklad:

• Keď som nervózna, lebo má čaká dôležitý rozhovor.
• Keď sa potrebujem odmeniť po ťažkom dni v práci.
• Keď sa hnevám na deti, lebo nepočúvajú.
• Keď ma mama kritizuje za životné rozhodnutia a výchovu detí.
• Keď ma manžel nepočúva, ignoruje alebo sa na niečom nezhodneme (a ja mám v tej chvíli pocit, že mama mala pravdu).
• Keď mám stres kvôli povinnostiam, ktoré nestíham.
• Keď sa cítim neisto pri pozeraní správ.
• Keď som bola smutná, lebo ma v obchode s pekným oblečením posielali preč, pretože moju veľkosť nemajú.
• Keď sa doma nudím.

Najbližších pár dní sa pozoruj a dopíš tam všetko, čo si všimneš. Môžeš využiť miesto vo Fitness diári alebo použiť tabuľku.

Takže ty by si rada odstránila emočné jedenie?

Hádaj, ako to vidí mozog:

„Čoo? Ona nám chce zobrať všetko, čo nám pomáha ako-tak sa vyrovnať so životom?“

Hoci nám emočné jedenie spôsobuje nadváhu a zdravotné problémy, tiež nám to prináša úľavu a barličku na zvládanie emócií.

Ak by sme toto nášmu mozgu vzali, ale nedali mu náhradu, chvíľu by to mohol vydržať, ale skôr či neskôr by si potreboval nájsť spôsoby, ako zvládať nepríjemné emócie.

A ak by nemal alternatívu, vrátili by sme sa znova k jedlu.

Aby sa nám to nestalo a aby si sa vedela ľahšie zbaviť emočného jedenia, potrebujeme si pripraviť náhradné spôsoby.

Nižšie nájdeš príklady, ako by si mohla zvládať emócie bez jedla.

Tvojou úlohou potom bude priradiť aspoň jeden náhradný spôsob ku každej situácii, v ktorej si zvykla dostávať chuť na jedlo.

Tu sú alternatívne spôsoby, vďaka ktorým iné ženy zvládajú svoje emócie bez jedla a ktorými sa môžeš inšpirovať:

• Ponaťahovať sa
• Zacvičiť si jogu
• Tancovať
• Ísť si zabehať
• Cvičiť (všeobecne)
• Bicyklovať sa
• Venovať sa športu, ktorý máš najradšej
• Vykonať krátky intenzívny pohyb, ako napríklad 20 drepov s výskokom (skvelý tip od jednej z vás)

• Prejsť sa. Najlepšie niekam do záhrady, parku, do lesa alebo všeobecne do prírody. Testuj rôzne dĺžky prechádzok. Ak nepomáha 10 minút, choď cez víkend aj na hodinu.
• Ísť na prechádzku so psom.
• Kočíkovať.

(Toto nie je vtip, veľká časť žien uviedla, že im to pomáha upokojiť sa.)

• Upratovať
• Vysávať
• Umývať riad
• Žehliť

• Kresliť
• Maľovať
• Háčkovať/štrikovať
• Alebo sa iným kreatívnym spôsobom realizovať
• Vyfarbovať antistresové maľovanky

• Počúvať hudbu.
• Počúvať audioknihu či podcast (toto sa dá aj pri varení alebo upratovaní, ak niekto dáva pozor na deti).

• Hrať sa s deťmi.
• Vyrozprávať sa niekomu (ja sa rozprávam sám so sebou a pomáha to, lebo som celkom dobrá spoločnosť).
• Zavolať osobe, ktorú máš rada a ktorá ťa v ten deň nestihla naštvať (ženám zvlášť pomáha „vysypať kôš“ – dať zo seba všetky udalosti dňa).
• Stretnúť sa s niekým/ísť do spoločnosti.
• Hrať sa so psom/s mačkou/ježkom (keď sa môže mačka zježiť, môže sa ježko zmačkať?).

• Vyplakať sa.
• Vykričať sa (ideálne v lese alebo do vankúša, hlavne aby sme nemierili na tých, ktorí s tým nič nemajú).
• A môžeš si aj zanadávať, ak ti to pomôže nejesť.
• Vypísať sa z toho. Daj to všetko na papier a uvidíš, ako sa ti uľaví.

• Pripraviť si a vychutnať čaj alebo iný teplý nápoj (v lete opačne).
• Napiť sa vody (mne to tiež pomáhalo potláčať zbytočné chute).
• Dať si sprchu, aby si sa cítila viac sviežo (experimentuj s teplotou, niekedy viac pomôže teplá, inokedy chladnejšia).
• Ísť na masáž.
• Dopriať si dlhý kúpeľ s penou, sviečkami a čímkoľvek, čo na teba zaberá (okrem jedla).
• Pospať si.
• Otužovať sa.

• Meditovať
• Precvičovať vedomé dýchanie
• Nakupovať
• Spievať
• Hrať nejakú hru na mobile či tablete
• Čítať knihu
• Pozrieť si obľúbený seriál (mne pomáhali sitcomy)
• Listovať si v časopise
• Prezerať si Pinterest nástenku
• Alebo si dať jednoducho povolenie nerobiť absolútne nič

Pre zaujímavosť, nižšie je graf, ktorý znázorňuje, ako zvyknú riešiť emócie tie z vás, ktorým emočné jedenie nerobí problém:

Pozri sa znova do zoznamu situácií (emočných stavov), ktoré ti spôsobujú chuť na jedlo (tie z predošlej úlohy).

Ku každej z nich priraď a zapíš aspoň jeden náhradný spôsob, ako by si ju mohla zvládnuť bez jedla.

Pomôž si touto šablónou:

Keď som v strese (alebo vyber emóciu) + dostanem chuť na jedlo = čo by som mohla alternatívne spraviť, aby sa to neskončilo jedením?

Napríklad:

Keď som v strese a dostanem chuť = opláchnem si tvár studenou vodou a spravím si čaj.

Poznámka: Tie náhradné spôsoby nemusia byť dokonalé a tiež neznamená, že keď sa napiješ vody, všetky tvoje problémy zmiznú. Ale to sa nedeje, ani keď zjeme čokoládu.

Tiež ti odporúčam, aby si sa zakaždým, keď si zvolíš alternatívnu cestu, pochválila a bola na seba hrdá.

Tento krok by mal byť úplnou samozrejmosťou.

Veď predsa, ak by sme mali problém s drogami, fajčením či alkoholom + a chceli prestať = prirodzene by sme sa týchto pokušení zbavili.

Tak prečo to skoro nikdy neurobíme pri jedle? Aspoň pri tých najväčších pokušeniach, ako sú sladkosti, koláče, čipsy a iné sladké či slané produkty?

Najčastejšie si všímam tieto dôvody:

1. Sladkosti jedávajú aj manžel a deti.
2. Je to pre návštevy.
3. Máme pocit, že chyba nie je v tých produktoch, ale v nás (a teda riešením nie je dať ich preč, ale mať ich pred očami a odolať).
4. Máme pocit, že je to zbytočné, lebo aj tak by sme si ich v slabej chvíľke išli kúpiť.
5. Alebo sa bojíme, že to zafunguje až príliš dobre a my tak skutočne ostaneme bez sladkostí a jedla, ktorým by sme sa mohli upokojovať.

Poďme adresovať všetky, lebo inak sa toho nezbavíme a budeš nútená takéto články čítať aj o 5 rokov bez zmeny.

Úplne chápem. Oni nemajú motiváciu ako my, nevidia dôvod, prečo by sa toho mali vzdať. Ale takto bude pre nás len veľmi ťažké pohnúť sa ďalej.

A preto to vnímaj podobne ako s alkoholom:

Ak by mal manžel problém a chcel prestať, tiež by si si každý večer asi neotvárala víno a nemávala mu s pohárom pred očami.

Manžela požiadaj, nech si ich zje cestou domov alebo odloží u seba, ale hlavne nech to neje pred tebou. Ak to nepomôže, v tomto buď nekompromisná, trvaj na tom a pripomeň mu, čo nasľuboval pri oltári.

Pri deťoch záleží na veku, ale všeobecne to isté: Nech to majú u seba alebo u manžela a on im to dávkuje.

Keďže sa bavíme o svojom emočnom jedení, asi to nakoniec neskončí len pre návštevy. A preto platí to isté: Nech to má pod kontrolou manžel, nech to má hoci aj spočítané, skrátka, nech to nevidíš a nech ti je trápne sa ho pýtať alebo vysvetľovať, že niečo chýba.

Tento dôvod som si všimol u viacerých žien:

Síce chcú prestať so sladkosťami, ale akoby mali pocit, že dať ich preč z okolia by bolo až príliš ľahké a že to nič nerieši, pretože takto sa nenaučia odolávať.

Keď však máme problémy s emočným jedením, nie je čas hrať sa na hrdinky. Nie je žiadna slabosť dať z okolia preč to, čo ťa zvádza k deštrukčnému správaniu a robí tvoj život horším, ako by mohol byť.

Ak chceme trénovať odolávanie, budeme mať dosť príležitostí na oslavách a návštevách. Ale doma potrebujeme byť v bezpečí. Pretože aj keď odoláš, bude ťa to zbytočne psychicky vyčerpávať.

Ja trénujem kung-fu, ale tiež si domov nepozývam futbalových chuligánov na pyžamovú párty.

Život je ťažký už tak, nerob si ho zbytočne ťažším.

Občas mi čitateľky povedia, že je pre ne zbytočné sa pokušení/sladkostí zbaviť, pretože keď budú v strese, pôjdu si ich aj tak kúpiť.

Možno áno. Tak potom prečo ich nedáme preč, keď je také ľahké ísť si po ne do obchodu?

Nooo… pretože čo ak sa nám potom nebude chcieť? Čo ak nebudeme mať čas ísť do obchodu? Alebo čo ak si to – nedajbože – cestou rozmyslíme? Toto chceme riskovať?

Buďme k sebe úprimní:

Jasné, že sa nám nie vždy bude chcieť. A nie vždy budeme mať čas. A tiež veľa šťastia s kupovaním sladkostí o jedenástej večer.

To všetko zníži pravdepodobnosť, že ich pôjdeme kúpiť. Ale nejde nám práve o toto?

Iba ak by sme v skutočnosti nechceli prestať so sladkosťami. A o tom je aj piaty dôvod, prečo nedáme sladkosti preč z domu:

Paradoxne sa môžeme báť, že toto bude fungovať až príliš dobre – a my tak skutočne ostaneme bez sladkostí a jedla, ktorým by sme sa mohli upokojovať.

A to môže byť pre mozog taká desivá myšlienka, ako keby som ti povedal, že keď ťa bude zajtra bolieť zub, nebudeš mať tabletku proti bolesti.

Práve preto sme v predošlej úlohe riešili náhradné spôsoby, ako zvládať emócie bez jedla.

Tiež sa tu môže ukázať, že sladkosti a nezdravé jedlá v skutočnosti nechceme prestať jesť – len nechceme, aby nám spôsobovali nadváhu. To je milé. Ale, bohužiaľ, to je ako povedať, že nechceme chodiť do práce, len chceme mať peniaze na všetko.

Ako, ja by som chcel tiež, ale čím skôr si uvedomíme, že takto to fungovať nebude, tým skôr sa budeme vedieť pohnúť ďalej 😊.

Daj preč z domácnosti a zo svojho okolia (práce, auta) všetky pokušenia, ktoré môžeš a ktoré ťa lákajú riešiť emócie (minimálne však kupované sladkosti a slané veci).

Ak máš problém dať ich preč, zisti, ktorý z 5 uvedených dôvodov ti v tom bráni, a vyrieš ho podľa mojich odporúčaní.

O tom, ako vnímať jedlo, hovorím podrobnejšie v článku: Tajomstvo udržania štíhlej postavy? Zmeň pohľad na jedlo.

Ale podstatné z neho je to, že sa potrebujeme naučiť vnímať, že jedlo rieši len jeden problém = hlad a výživu.

Jedlo nemáme na to, aby sme riešili stres z práce, smútok z partnerskej hádky či nervozitu z nepríjemných otázok našej svokry.

A preto to jedlo ani nevie vyriešiť. Vie to len oddialiť a nabaľovať, až nakoniec nemáme len vzťahové problémy, ale aj váhové a zdravotné.

Pripomínaj si, že jedlo tvoje problémy nerieši, len ti spôsobí ďalšie, ak ním budeš riešiť emócie.

A ak predsa dostaneš pod vplyvom emócií veľkú chuť na jedlo, vyskúšaj si povedať toto:

• „Svet (šéfka, manžel, deti, svokra) mi dnes pokazil náladu. Ale to neznamená, že ja si teraz pokazím postavu, váhu, zdravie a sebavedomie.“
• „Keď to zbytočné jedlo zjem, moje telo ho uloží. To si ho môžem rovno nalepiť na zadok.“
• „Chuť je len radca, ale ja som kráľovná. Ja rozhodujem. Nemusím ho automaticky poslúchnuť.“

Odporúčam zapísať si do Fitness diára a pravidelne čítať.

//

Ako sme už vraveli, emócie ako stres, frustrácia, nuda, hnev – to všetko ťa má motivovať niečo spraviť. Ty sa len potrebuješ naučiť vziať túto energiu a nasmerovať ju správnym smerom.

Ako keby štíhla postava bola poklad zakopaný v tvojej záhrade a namiesto toho, aby si po hádke s manželom vzala lopatu a nahádzala na svoju štíhlu postavu ďalšiu hlinu, spravíš presný opak: využiješ tú energiu na to, aby si sa prekopala bližšie k svojmu pokladu. ❤️

P. S.: Ak ťa trápi nadváha a chceš tento problém vyriešiť raz a poriadne:

Získaj zdarma môj návod: „Ako schudnúť svojich prvých 10 kg (a ostať štíhlou) – ak ovládaš teóriu, ale nemáš pevnú vôľu.“

A ak by si s tým chcela pomôcť individuálne, prečítaj si, ako pomáham svojim klientkam.

Poď si s nami zmeniť svoju postavu vo Výzve do plaviek 2023

Pridaj sa k nám a prihlás sa ešte dnes: