Kto by si nepamätal škôlku. Vôňa rybičkovej nátierky, bielej kávy alebo rožtek s maslom. Je to miesto, kde sa nadväzujú nové priateľstvá nielen s ľuďmi, ale aj s jedlom. Spoznávame nové chute a vône. Pani učiteľka Andrejka sa rozhodla, že svojim detičkám v škôlke dopraje len to najlepšie 😊. Ako sa v takejto zdravej škôlke stravujú, aké zásady dodržiavajú a hlavne či sú detičky spokojné, nám Aďka prezradila v tomto rozhovore.
Byť učiteľkou v škôlke bol sen mnohých mladých dievčatiek. Dokonca aj ja som po tom ako malá túžila. Vy ste však učiteľstvo posunuli o level vyššie. Povedzte nám však na začiatok, kedy ste sa rozhodli, že sa stanete učiteľkou, a čo sa vám na tomto povolaní páči?
Byť učiteľkou v škôlke bol určite sen mnohých dievčat, a hlavne v období, keď som sa na strednú školu v 80. rokoch prihlasovala. Záujem bol veľmi veľký. Z 350 žiačok brali 30. Pedagogická škola bola v tom čase veľmi náročná a ťažká, s veľmi prísnym režimom, vyžadujúca disciplinovanosť. Najskôr bolo potrebné spraviť talentové skúšky a až potom vedomostné testy. No mne sa to podarilo a úspešne som strednú školu – učiteľstvo materskej školy – vyštudovala a ukončila v Turčianskych Tepliciach. Boli to fantastické roky, boli sme čisto dievčenský kolektív. Aj keď to bolo veľmi prísne a náročné, stálo to za to. Mám kopec zážitkov a super fantastické kamarátky. Stále, aj po toľkých rokoch, sme v kontakte a stretávame sa vždy, keď sa dá.
Učiteľkou v škôlke som túžila byť vždy, už od detstva. Hrávala som sa doma na školu, na pani učiteľku, vymýšľala si rôzne úlohy, veľa som kreslila a písala. Určite som mala aj dobrý vzor vo svojej pani učiteľke, ktorá u nás v dedine robila dlhé roky. Nemala som v zálohe žiadnu náhradu, keby toto povolanie nevyšlo. Len učiteľka a učiteľka, nič iné... no a sen sa splnil a tomuto povolaniu sa venujem už 30 rokov.
Škôlka, v ktorej pracujete, mala vždy takéto zdravé základy? Myslím tým, či sa tam stále ponúka zdravá, pestrá a vyvážená strava.
Áno, v mojej škôlke som vždy dbala na zdravý a plnohodnotný jedálniček a pestrú stravu. To je jedna zo základných priorít našej škôlky okrem hlavných výchovno-vzdelávacích aktivít. V strave sa vždy prispôsobujem chuťovým pohárikom detí a dbám na to, aby sa cítili komfortne, boli spokojné, pokojné a vyrovnané. Každé dieťa je iné, citlivé a každé má aj iné stravovacie návyky z domu. Neexistuje asi maminka, ktorá by sa svojho dieťatka neopýtala, čo papal v škôlke.
Viem, že to mnohé, hlavne štátne škôlky majú so stravovaním ťažké a veľa jedál nie je takých, aké by mali byť, a vždy je tam strašne veľa zbytočného odpadu len preto, že sa nevarí pre deti, ale podľa rôznych tabuliek, noriem, kupujú sa čo najlacnejšie potraviny. V štátnej správe som pracovala 20 rokov a zažila som rôzne premeny, rôzny režim, rôzne nové spôsoby, a to aj v stravovaní. Najhoršie na tom je, že žiadna učiteľka nemá nijaké kompetencie a možnosť rozhodovať o stravovaní.
Stravovanie dieťaťa doma a v škôlke je vždy iné. Ja som sa toho chcela vyvarovať a ponúknuť deťom to, čo majú v obľube a na čo majú chuť. Treba len premyslieť, ako tú potravinu pripravím, ochutím, ako ju ponúknem pre detského stravníka, ktorý papá aj očami. Dôležité je, aby deti dané potraviny poznali, takže ten proces prípravy na jedenie je tiež daný formou hry, poznávania a skúmania.
Snažíme sa, aby strava bola pôžitkom a aby poznávali aj ten gurmánsky svet stravovania, ktorý patrí ku každodennému životu.
Na lepšiu predstavivosť našich čitateliek, ako vyzerá detský jedálniček? Čo vašim deťom chutí najviac? Nekrčia nosíkom ani nad brokolicou?
Keďže pracujem ako samostatná jednotka a sama si riadim chod zariadenia, je na mne zostaviť taký jedálniček, aby bol plnohodnotný, s vyváženými produktmi, obsahoval ovocie, zeleninu a aj kvalitné domáce slovenské produkty.
Jedálniček mávame často prispôsobený téme týždňa. Keď je témou Slovensko, varíme a pripravujeme len klasické slovenské jedlá (halušky, buchty, zemiaky, domáce koláče, pečivo, zeleninu, ovocie atď.) Mali sme aj témy susedné štáty, farby, snehuliak, jablkový týždeň, dedkova záhradka a tiež boli tomu jedlá prispôsobené. Fotky jedál a aj výchovno-vzdelávací proces si potom môžu rodičia pozrieť na našej stránke aj sa inšpirovať stravovaním a prípravou jedla.
Náš jedálniček je pestrý a hlavne vždy iný. Niekedy si ho pripravujeme spolu s deťmi.
Samozrejme, do našich výchovno-vzdelávacích aktivít patria aj praktické aktivity, ako sú varenie a pečenie. Deti zapájam do samotnej prípravy jedla, poznávame potraviny, produkty a všetko, čo sa nám na stôl dostane. Veľa pečieme, učíme sa pravidlá slušného správania pri jedení aj stolovaní, deti zapájame aj do samotného procesu prípravy jedla.
Nerobia im problémy žiadne jedlá, či je to brokolica, alebo špenát. Menšie 2-, 3-ročné deti ešte nepoznajú všetky druhy jedál, takže pestrosti stravovania sa postupne prispôsobujú. Všetky však obľubujú slané aj sladké jedlá, kašičky, pečivo, rôzne upravenú zeleninu či akékoľvek nátierky.
Jediná zelenina, ktorá všeobecne nechutí všetkým deťom, je kapusta. Neviem, čím to je, ale kapustové polievky a rôzne prílohy im veľmi nevoňajú. Všetky jedlá, ktoré deťom pripravujeme, som premenila aj do knižnej podoby a máme teda svoju kuchársku knihu plnú receptov pre deti predškolského veku. Maminky a aj milovníci dobrého jedla si v nej nájdu námety na desiatu, obedy a olovrant. Sú to všetko jedlá, ktoré sme u nás v škôlke už navarili.
Zdravá strava a pohyb idú spolu ruka v ruke. Majú vaše detičky aj pohybové aktivity? Aké zábavky ich najviac bavia? Poradili by ste mamičkám, ktoré majú detičky momentálne doma, nejaké hry a aktivity, ktorými ich zabaviť?
Pohybové aktivity sú každodennou súčasťou života detí v materskej škole, či sú to ranné cvičenia, cvičenia na fitloptách, cviky zamerané na precvičenie klenby chodidla, na chrbtové svaly, pohybové aktivity, pohybové hudobné hry, alebo každodenný pohyb na čerstvom vzduchu, kde sa deti dostatočne nabijú energiou, odbúrajú stres a naberú nové sily.
V lete sme takmer celý deň vonku a prispôsobíme si tým aj naše aktivity. Mávame rôzne športové hry, súťaže, detskú olympiádu, turistiku, vychádzky do prírody po rôznom nerovnom teréne, loptové hry aj hry cez rôzne prírodné prekážky. Keďže sme na dedine, máme kopec možností v okolí škôlky pozorovať prírodu a tráviť tam veľa času. Chodíme na lúky, na polia, vychádzky po poľnej ceste, k jazeru, na športové ihriská a pozorujeme život na dedine a tiež rôzne zvieratá. Športových aktivít pre deti je veľmi veľa, ale treba sa prispôsobiť potrebám detí, danej aktivite, ktorú máme, a aj našej téme týždňa.
Boli sme už s deťmi aj v škole v prírode v Tatrách na Podbanskom. Podľa možností sme chodili na wellness do termálnych bazénov vo Vyhniach, kde sa deti vykúpali a vyhriali v termálnej vode.
V našej škôlke si vieme dopriať aj perličkové masáže chodidiel, používame relaxačné masážne pomôcky a využívame terapiu esenciálnych olejov. Takýto relaxačný wellness si užívame po turistickom týždni, keď nášmu telu doprajeme aj poriadny oddych. Deti vedia byť veľmi pružné a pohybovo zdatné, keď sa im odmalička venujeme. Posilňujeme tým aj imunitu.
Čo poradiť mamičkám, je dosť ťažké. Dnešné mamičky sú skôr viac ochranárky ako dobrodružné typy. S deťmi treba robiť všetky športové aktivity podľa ich možností. Nie všetky sú pohybovo zdatné a tam treba pristupovať postupne, ale zato často a pravidelne v malých športových dávkach. Nech sa maminky neboja, keď deti skáču, jašia sa, behajú, majú ušpinené kolená, ruky, hrabkajú sa v zemi, v blate, hline, hrajú sa v mláčke, chodia po vode. Nech si zbierajú rôzne kamienky a rôzne prírodniny. Potom si to doma môžu napr. namaľovať, polepiť rôzne prírodné obrázky. Nebáť sa akéhokoľvek športového vyžitia, ak deti prejavujú záujem. Príroda ponúka množstvo športových hier, či sme na dedine, alebo v meste.
Kam chodíte na nápady, čo pripravovať detičkám na jedenie?
Vždy máme tému týždňa a podľa toho aj pripravený výchovno-vzdelávací program a väčšinou tomu prispôsobujem i jedálniček a výber jedál. Pripravujem vždy desiatu, obed, olovrant a pitný režim. Recepty si väčšinou vymýšľam, ale aj veľa študujem a čítam kuchárske knihy, rôzne články o stravovaní u nás aj v zahraničí, hlavne čo sa ponúka pre detského stravníka.
Tiež sa zaujímam o rôzne netradičné jedlá a kombinácie chutí. Nemám problém vymyslieť jedlá tak, aby vyhovovali detských potrebám. Aj pri nich platí, že jedia i oči, preto si často potrpím aj na servírovanie jedla. Deťom sa veľmi páči, keď si na tanieri nájdu niečo zábavné, ale zároveň zdravé a chutné.
Treba dosť fantázie a motivácie, ak máme doma nejakých nejedákov. Začať by sme mali ľahkým jedlom, jednotlivé suroviny miešať a kombinovať v rôznom predvedení. Hlavne je omnoho lepšie, ak dieťa dané potraviny a suroviny, ktoré konzumuje, pozná. Preto sa treba s deťmi veľa rozprávať, ukazovať im jednotlivé potraviny, z ktorých varíme. Ideálne je vždy ich zapájať do procesu varenia a pečenia. Deti zbožňujú napodobňovať vzor dospelého. Dajte im krájať a čistiť zeleninu, spravte im cesto, nech sa s ním hrajú. Nech miešajú nejakú plnku do koláča alebo si vyrobte spoločnú nátierku. Dieťa sa pri tom pekne zrelaxuje, upokojí, naučí sa nové veci, bude si to jedlo viac vážiť a určite ho aj zje. Bude spokojné a aj maminka bude spokojná, že sa jej drobec zabavil a dobre najedol.
Potešila vašich papkáčov knižočka Zdraví papkáči?
Áno, kniha veľmi potešila nielen mňa, ale aj deti. Často si ju pozeráme a ony si hneď vyberajú jedlá, ktoré by chceli ochutnať. Je super mať takého pomocníka, keď vám zrazu dôjdu nápady alebo sa vám nedarí nič vymyslieť. Vtedy je super nakuknúť do takýchto skvelých kníh a inšpirovať sa. Veľmi rada si kupujem a dostávam kuchárske knihy, ktoré si môžem dokola listovať, pozerať a ani po čase ma neomrzia. Je super, keď to, čo je tam napísané, sa vám podarí a ešte lepšie, keď chutí.
Takže za darček ďakujeme a je využitý na 1000 %.
Čo si myslíte o sladkostiach z obchodov typu čokoládky, keksíky a podobne? Myslíte, že ich detičkám môžeme dávať v nejakej zdravej miere, ako máte vy?
Je jasné, že sladkosti deti milujú, ale záleží predovšetkým na rodičoch, ako ich k tomu odmalička vedú a v akej miere ich môžu konzumovať. Ja za seba môžem povedať, že nekupujem sebe ani svojej rodine, ani malej vnučke, sladkosti, ktoré majú kopec éčok a rôzne nezdravé príchute a dochucovadlá. Vždy čítam hlavne zloženie a u mňa platí kvalita, nie kvantita. Aké sladkosti kupujú rodičia deťom doma, o tom ja, samozrejme, nerozhodujem ani to nikomu nebudem prikazovať alebo odporúčať. To je ozaj každého súkromná vec.
Každý má raz za čas chuť na sladké. Aj u nás v škôlke mávame sladké jedlá, ale snažím sa obmedzovať cukor, biely vôbec nepoužívam. Keď sladíme, tak brezovým, kokosovým cukrom alebo domácim medom. Vždy keď dieťa oslavuje narodeniny, pečiem tortu, ale snažím sa, aby bola v čo najzdravšej forme, a ak chcú doniesť rodičia, tak im to nezakážem. Ale mám veľmi ústretových a fantastických rodičov, čo tiež dbajú na zdravé potraviny a tiež vždy donesú tú zdravú a kvalitnú alternatívu. Tak sme sa to v škôlke naučili a tak to dodržiavajú aj rodičia a som im za to vďačná. Sladkosti mávame aj na Mikuláša a na MDD v balíčkoch. Snažím sa zabezpečiť kvalitnú čokoládu, ovocné kože, ovocné cukríky, ovocné šťavy a podobné zdravé a bio sladkosti. Veľa si s deťmi aj pečieme – sušienky, piškóty, rôzne tvarohové, lekvárové, ovocné koláčiky, buchty, robíme šúľance, tvarohové guľôčky, koláčiky na Vianoce, ale, samozrejme, snažím sa vždy zdravou formou a používam kvalitné suroviny.
Máme rôzne programy, hry aj rozhovory na tému sladkosti, kde deťom rozprávam, v akej miere sa sladkosti užívajú a ako pôsobia na naše zdravie. Ale keď si nakrájame plnú misku ovocia, je to hneď fuč. Deti majú veľmi v obľube ovocie a sladkosti si u nás nepýtajú.
Sladkosti budú asi vždy patriť k deťom, mávajú to často aj za odmenu. Keď sa objaví dáky keksík alebo čokoláda, svet sa nezrúti. Deti do škôlky sladkosti ani nenosia a úplne je zakázaná žuvačka a tvrdé cukríky. V štátnej škôlke som sa veľakrát stretla s tým, že ráno, keď rodič prezliekal dieťa, ešte v šatni mu často dal do ruky lízanku alebo cukrík, hlavne keď plakalo. Ani vám nepovedia, že má cukrík v ústach, a pri plači mu môže ľahko zabehnúť a potom je už neskoro. Takýmto veciam sa ja po dlhoročných skúsenostiach vyhýbam.
Takže sladkosti sa môžu papkať a záleží len na rodičoch, v akej miere a ako často ich môžu deti konzumovať.
Podporujú vás rodičia v tomto štýle vedenia škôlky? Stravujú sa takto deti aj doma?
Myslím si, že každý rodič je šťastný, keď sa jeho dieťa dobre napapká. Naši škôlkari sú super papkáči. Tak sa to tu naučili. Viem, že doma aj vymýšľajú, trucujú a je to všelijako s jedením. Sú aj také deti, čo majú doma perfektne zvládnuté návyky stravovania a to hneď vidno. Ich maminky si naozaj zaslúžia pochvalu. V škôlke nič také nie je, že by sa vymýšľalo a trucovalo. My dopredu pred nástupom dieťaťa informujeme o spôsobe stravovania, a je len na rodičoch, či im to vyhovuje. Pre mňa je to úplne normálna strava, možno zmenený štýl prípravy jedál, kvalitnejší výber surovín a hlavne sú to jedlá pre deti, takže musia lahodiť aj oku.
Používame vo veľkej miere čisto slovenské produkty, ja podporujem slovenských výrobcov potravín a mnoho z nich sú aj naši sponzori a veľmi radi nám prispievajú. Či sú to mliečne výrobky, cestoviny, ovocné šťavy, domáce kvalitné mäso, zelenina, ovocie, vajíčka, múka, alebo rôzne rastlinné mlieka a kopec ďalších surovín.
V súčasnosti sa maminky určite viac zameriavajú na zdravú stravu a podľa toho niektoré aj takéto zariadenia, kde sa varí v zdravšej forme, vyhľadávajú. Aj keď si myslím, a čítam o tom aj na niektorých internetových stránkach, že sú aj také, čo to maximálne preháňajú. Keď je to všetko v zdravej miere, je to úplne fajn. Ale keď počujem a čítam, ako zdravému dieťaťu, 2-, 3-ročnému, mamina všetko mixuje a sterilizuje, žiadnu sladkú vec mu nedopraje, že rodič behá za dieťaťom po celom byte s chlebom v ruke, aby sa vôbec najedlo, že má pri jedení na stole kopec hračiek a podobné veci, to si myslím, že nie je v poriadku a na vine nie je dieťa, ale rodič. Potom majú deti v predškolských zariadeniach so stravou veľké problémy, ktoré sú dlhodobé a často v tom predškolskom veku ani nezmiznú, ale pretrvávajú aj do obdobia školského.
V mojej právomoci nie je zisťovať, ako sa deti doma stravujú a čo sa doma varí. Ja aj tak veľmi rýchlo zistím, aký majú vzťah k jedlu, či sú doma len kŕmené alebo ich nechajú najesť samy. Ako sa varí doma, to niekedy prezradia aj deti, a tiež vždy vidno, alebo po čase sa ukáže, aj pestrosť stravovania. Lebo keď dieťa nepozná nejaké základné potraviny, veľmi ťažko ich bude konzumovať.
Každý si musí sám podľa seba zvoliť štýl stravovania. Samozrejme, sú mnohé faktory, ktoré nás brzdia aj pri príprave zdravších jedál, ako sú financie, dostupnosť potravín, osveta v štýle stravovania, čas na prípravu jedál a mnohé iné. Ja som len šťastná, že môžeme mať tento náš štýl stravovania, ktorý sa osvedčil a je pre deti vyhovujúci. Snažím sa v stravovaní stále zlepšovať a ponúknuť deťom len to najlepšie.
Myslíte, že je ťažké pripravovať detičkám kvalitné zdravé jedlo? A prečo podľa vás takýto prístup nemajú všetky škôlky?
Pripravovať deťom kvalitné jedlo vôbec nie je ťažké. Závisí to, samozrejme, od každej školy individuálne. Aký typ to je, akých majú zamestnancov a personál v školskom stravovacom zariadení.
V každej škole je vedúca školského stravovania, ktorá sa stará o chod celej jedálne, o nákup potravín aj prípravu jedálneho lístka. Hoci sa už dlhodobo o systém štátnych škôl nezaujímam, myslím si, že žiadny učiteľ nikdy nemôže do tejto oblasti stravovania zasahovať. Určite by aspoň polovica z nich tú stravu zlepšila a zmenila kopu jedál.
Súkromné škôlky majú určite vyššie právomoci a určite môžu aspoň konzultovať alebo sa priamo podieľať na príprave a výbere jedál. Ale tiež si myslím, že to záleží na každej jednej škole a ich vedení.
V našej škôlke o type a príprave stravovania rozhodujem ja, takže viem rozhodnúť, aké sa kúpia potraviny, a podľa toho pripravím jedálny lístok a vyberiem správne recepty na prípravu chutných, zdravých a veľakrát jednoduchých jedál, o ktorých viem, že budú deťom chutiť.
Mnohé školy pri kúpe potravín berú ohľad hlavne na cenovú ponuku a potom možno nie je tá strava až taká kvalitná, ako by si rodičia predstavovali. Len si potom musia uvedomiť, že ak by aj chceli kvalitnejšiu stravu, bude omnoho drahšia. Takže vyhovieť rodičom v štátnych školách je veľmi ťažké, zato v súkromných to môžu riaditeľky usmerňovať.
Slovenský národ ešte nie je naučený na kvalitu, ale na kvantitu, čo platí aj pri stravovaní.
Ani neviete, ako veľmi nás teší, keď vidíme detičky papkať takéto zdravé dobroty. Máte na záver nejakú radu pre mamičky, ktorých detičky odmietajú papkať napríklad zeleninu a ovocie?
Ako sa hovorí, všetko sa dá, len treba chcieť, a aj trpezlivosť ruže prináša...
To platí aj pri jedle a príprave jedál. Ak je dieťa zdravé, nemá žiadne obmedzenia v stravovaní, žiadne alergie a intolerancie, mala by každá maminka ponúkať deťom veľmi pestré jedlá. Keď nezje ovocie samo, skúsim ho nejako zakamuflovať v jedle, skúšať ponúkať niekoľkokrát. Ale hlavne zo začiatku ponúkať jedlá, čo deťom chutia. Raz to určite príde, že z nepapkáča sa stane papkáč. A zmení sa to hlavne nástupom do škôlky, kde majú tú stravu každý deň inú. Aj dieťa má svoje obdobia, keď mu chutí viac, keď menej. Základom je dostať pri veľkých nepapkáčoch aspoň niečo do bruška.
Každé dieťa je individuálne, a preto treba aj pri stravovaní pristupovať individuálne a hlavne nenútiť ich jesť ani sa im nevyhrážať, že keď nezješ, tak toto a to... To je najhoršie. Radšej nechať vyhladovať, keď nechce, veď ono hlad dostane. Vždy sa snažiť zistiť príčinu, prečo dieťa odmieta jesť.
Kúpte im knihy o jedle, o ovocí, zelenine, čítajte si básničky, kúpte im maľovanky.
Ale ak zistíme, že dieťa pravidelne odmieta stále tú istú zeleninu alebo ovocie, bude mu na tom niečo vadiť. Tak mu to nedávajte. Však keď nebude jedávať paradajky alebo hrušky, nič sa nestane. Ono si to vynahradí s inými potravinami.
Držím palce všetkým maminkám, aby ich detičky boli super papkáči, nech im navaríte samé zdravé a kvalitne pripravené jedlá. A nezabudnite, že aj z mála sa dajú vykúzliť všelijaké jedlá. Dnes je kopec informácií a možností v stravovaní, takže je len na vás správne si vybrať. A držím palce aj všetkým pani učiteľkám, ktoré majú možnosť koordinovať stravovanie vo svojich škôlkach. Nech sa im darí tak v stravovaní, ako aj vo výchovno-vzdelávacích aktivitách.
A vám ďakujem za príležitosť prezentovať našu škôlku, za možnosť skúšať variť super jedlá, ktoré v receptoch ponúkate. Sú fantastické nielen pre deti, ale aj pre dospelákov. Lebo aj dospelí majú vyberavý jazýček a tiež si nenavaria a neobjednajú jedlo, ktoré nemajú v obľube.
Pani učiteľke Aďke ďakujeme za krásny rozhovor a želáme jej len zdravých papkáčov 😊.
Spomínanú knihu Zdraví papkáči zoženieš v každom dobrom kníhkupectve, prípadne aj v našom eshope:
Úsmev na tvári, varecha v ruke a stále nové nápady. Tak nejako by som sa charakterizovala. Baví ma vymýšľať nové, zdravé a hlavne bezlepkové recepty na ktorých si pochutí naozaj každý. To že som komunikatívna a rada sa rozprávam s ľuďmi si môžete všimnúť na rozhovoroch ktoré pravidelne pribúdajú na našom blogu. Preto ak ti chýba motivácia rýchlo si nejaký prečítaj. ????