Na vlastnej koži : Ako vyzerá život s histamínovou intoleranciou?


Čo jesť, kde nakupovať a čo variť? Odpovede na bežné otázky sú zrazu zložitejšie po diagnostikovaní potravinovej intolerancie. O histamínovej intolerancii, inak aj HIT sa hovorí, že je vraj horšia ako potravinová alergia. Touto intoleranciou trpí v súčasnosti približne 2-3 % z nás, mnohí však o tom ani nevedia. Dôvodom sú rôzne reakcie organizmu na zvýšenú hladinu histamínu. V dnešnom článku nám histaminička Lucka prezradí, ako vyzerá život s touto intoleranciou. Odpovie na otázky ohľadom diagnostikovania, vhodného stravovania, denného režimu a celkovo ako jej táto diagnóza zmenila život. Tipy na recepty nájdeš aj na jej blogu.

Ahoj Luci, predstav sa prosím našim čitateľom. Čo by sme o tebe mali vedieť, akým aktivitám sa rada venuješ vo voľnom čase?

Zdravím všetkých čitateľov blogu! :-) Volám sa Lucia, mám 25 rokov, som absolventkou vysokej školy UKF v Nitre, kde som vyštudovala anglický jazyk a literatúru. Po ukončení štúdia som si našla zamestnanie v našom hlavnom meste a aj napriek tomu, že pracujem na tri zmeny, snažím sa nájsť si čas aj na mimopracovné aktivity.

Určite najviac času venujem práve blogu, pričom rada fotím a vymýšľam nové recepty a kombinácie jedál, aby som ich mohla posunúť aj ďalej a ukázať, že stačí skutočne zopár ingrediencií a viete si vykúzliť veľmi jednoduché jedlá v priebehu niekoľkých minút. Okrem blogu sa venujem aj športu a tak buď zavítam na hodiny jumpingu alebo si idem aspoň 4x do týždňa zabehať niekam do prírody.

jumping

 

Kedy nastal zlom v tvojom zdravotnom stave a uvedomila si si, že niečo nie je v poriadku? Pre aké príznaky si bola nútená vyhľadať lekára a aké vyšetrenia si absolvovala?

Celé sa to vlastne začalo pred 2 rokmi v máji. Vtedy som kvôli zdravotným problémom začala vyhľadávať lekársku pomoc. Čakalo ma leto v USA a rodičia mali veľké obavy z toho, či ma vôbec pustiť. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a moje zdravotné problémy v priebehu prvých týždňov v USA úplne pominuli. Ja som tam strávila tie najlepšie 4 mesiace v mojom živote.

Všetko sa to vlastne opäť spustilo týždeň po mojom návrate domov, kedy začalo obdobie stresu nielen v škole, ale aj doma a začali sa opäť objavovať problémy najmä tráviaceho charakteru. 24 hodín denne som bola nafúknutá, pričom ja som sa s tým stavom už budila a nebol to dôsledok toho, že by som niečo zjedla a až potom sa prejavilo nafúknutie. Začala som priberať na váhe, denne mi opúchali nohy, neraz boli až doslova bordové a strašne ma pálili. Pol roka sme behali od lekára k lekárovi a nikto z nich nevedel určiť, kde je problém.

Napokon mi napadlo skúsiť imunoalergologičku. Bolo to už posledné vyšetrenie, ktoré som hodlala absolvovať, lebo som už bola zúfalá z toho, ako si ma lekári posúvajú jeden k druhému. Imunoalergolička ma vyšetrila, všimla si aj to, že som bola na viacerých miestach vyhádzaná. Ja som tomu nevenovala vôbec pozornosť, pretože to bolo dlhodobého charakteru. Zmerala mi tlak, zobrala krv a stery z ústnej dutiny, no a napokon samozrejme zisťovala, či mám alergiu/intoleranciu na potraviny pomocou vpichov do pokožky. V prípade, že máte na nejakú potravinu alergiu, to dané miesto vám očervenie a začne vás svrbieť. Na základe všetkých vyšetrení mi potom diagnostikovali histamínovú intoleranciu.

rozhovor o histaminovej intolerancii

V čom Ti diagnóza „histamínová intolerancia – HIT“ zmenila život? Pamätáš sa na prvé myšlienky po určení diagnózy? V čom teraz spätne vidíš najväčšiu zmenu?

Pamätám si to ako včera, ako som sedela u doktorky v ordinácii a oznámila mi to. Pár minút predtým, ako som vošla do ordinácie, som si v duchu hovorila: „Prosím, nech to nie je histamínová intolerancia“. Len niekoľko dní predtým som si len tak „googlila“ informácie ohľadne týchto vecí, až som sa dopátrala k článkom práve o HIT.

Bohužiaľ to, čoho som sa obávala, sa nakoniec aj potvrdilo. Pani doktorka mi vysvetlila, ako je to s potravinami, kde nájdem relevantné informácie a posunula mi brožúru pána doktora Hrubišku, ktorá je vlastne takým odrazovým mostíkom na začiatok. Taktiež mi poradila zakúpiť si výživový doplnok Daosin.

Najväčšie zhrozenie však nastalo u maminy, ktorá vôbec nevedela, čo mi má kupovať a už vôbec nie, čo variť. Bola to hrozná predstava, že sa zo dňa na deň musím vzdať potravín, ktoré boli doposiaľ súčasťou môjho bežného jedálnička. Ja som sa na facebooku dopátrala k skupinám „Ako žiť s HIT“ a „Histamínová intolerancia“, do ktorých som sa hneď pridala a začala som si čítať príspevky ľudí, ktorí ju majú tiež.

Všimla som si, že v súčasnosti si vegetariánka. Súvisí to tiež so zmenou jedálneho lístka po diagnóze HIT alebo je v tom niečo iné? Ako alternatívne dopĺňaš príjem bielkovín?

Presne tak. Som vegetariánka a musím skonštatovať, že som sa nikdy necítila lepšie. Vo veľkej miere k tomu určite prispela HIT, ale už aj pred jej diagnózou som začala výrazne konzumáciu mäsa obmedzovať. Je veľmi veľa histaminikov, ktorí konzumujú mäso, ale v tom prípade si treba dávať pozor na to, aby bolo čerstvé. Keďže ja mäso nekonzumujem, je pravda, že v mojom prípade je skutočne náročné naplniť odporúčaný denný príjem bielkovín. Bohužiaľ, musela som vysadiť aj mliečne produkty, po ktorých som sa cítila veľmi ťažko, nafúknuto a neraz ma sprevádzali aj nepríjemné kŕče a bolesti brucha.

Akým spôsobom dopĺňam príjem bielkovín? U mňa sú vajíčka absolútny základ a veľmi dbám na to, aby boli domáce, poprípade od sliepok z voľného výbehu. Mám to šťastie, že veľmi dobre tolerujem niektoré strukoviny, a tak sa snažím bielkoviny dopĺňať rastlinnými zdrojmi ako je napríklad cícer, maslová fazuľa, či cestoviny z čiernej fazule. Aj v tomto prípade si však musím dávať pozor na množstvo a neprehnať to. Okrem toho, pravidelne zaraďujem aj orechové maslá, quinou, či lahôdkové droždie, ktoré je taktiež bohatým zdrojom bielkovín, navyše dodá jedlám úžasnú chuť. :-)

Existuje zoznam s potravinami, v ktorom sú potraviny očíslované podľa toho, koľko histamínu obsahujú? Nájdeš v nich povolené aj tie zakázané potraviny, ktorým by sa histaminici mali vyhýbať? Riadiš sa podľa zoznamu tiež?

Ako som už spomínala vyššie, tieto zoznamy sú skvelé na začiatok a určite pri diagnostikovaní HIT by sa mali podľa nich histaminici riadiť. Ja keď som ten zoznam uvidela po prvýkrát, veľmi som sa zhrozila, pretože tie potraviny, ktoré sú označené ako vysokohistamínové, som konzumovala na dennej báze. Okrem Hrubiškovho zoznamu, existuje tiež švajčiarsky zoznam, ktorý sa trošku líši, ale mne osobne sadol viacej a ja som sa riadila podľa neho.

Potraviny sú označované číselne od 0-3, pričom potraviny s označením 0 sa považujú za dobre tolerované, potraviny s označením 1 sú stredne kompatibilné a tak niekomu môžu vyhovovať, inému zas nie. V malých množstvách môžu byť tolerované. Potraviny v skupine 2 sú nevhodné a tie s označením 3 sú veľmi zle tolerované.

Niekoľko mesiacov po diagnostikovaní HIT tvorili základ môjho jedálnička potraviny s označením 0. Tie potraviny by som dokázala spočítať na jednej ruke. Jedálniček nebol vôbec pestrý, jedlá sa neustále opakovali a ja som už potom neraz reagovala aj na takú potravinu, ktorú som doposiaľ tolerovala. Postupne som začala pomaličky zaraďovať potraviny zo skupiny 1, aby som si trošku tie jedlá spestrila o nové potraviny.

Pri HIT vám zostáva len skúšať a skúšať a nespoliehať sa na to, že ktorú potravinu ne/toleruje niekto iný. Vám môže sadnúť alebo naopak uškodiť. Ako príklad uvediem jablko, ktoré je v skupine 0 a väčšina histaminikov s ním nemá problém. Ja jablko nemôžem a to som skúšala rôzne odrody, dokonca i so šupkou aj bez šupky. Dokážem ho skonzumovať len v podobe výživy, ktorú ale nekonzumujem často.

Ktoré potraviny máš v obľube a zaraďuješ ich medzi svoje TOP, resp. musíš ich mať vždy doma po ruke? Čo je tvojou závislosťou v jedle? A naopak, ktorej potraviny bolo pre teba náročné sa vzdať?

Tak toto je super otázka, pretože odkedy bývam sama, tak v tom mám dokonalý prehľad a presne viem, kedy už musím bežať do obchodu dokúpiť potraviny. :-D

Čo mi nesmie chýbať sú určite vajíčka, ktoré si pripravujem buď na raňajky, alebo na večeru v rôznych podobách. Určite by som neprežila deň bez kávy a s ňou ide ruka v ruke aj ryžové mlieko, s ktorým si ju každé ráno vychutnávam. Vždy dbám na to, aby som mala v chladničke čerstvú zeleninu ako je hlávkový či ľadový šalát, tekvica, karfiol, brokolica, cuketa či uhorka. Podobne som na tom aj s cícerovou múkou, ktorú používam takmer denne na prípravu „wrapu“, či placiek. Všetky jedlá pripravujem na kokosovom oleji, takže ten musím mať vždy po ruke podobne ako himalájsku, či morskú soľ, ktorými si ochucujem jedlá.

 

Prispôsobila sa rodina tvojmu stravovaniu, alebo máte vždy viac verzií jedál, aby si každý prišiel na svoje? Nevznikajú menšie konflikty? 

Kdeže, konflikty vôbec nevznikajú, práve naopak. Keď máme spoločné obedy a večere, tak mamina vždy pripraví viac verzií jedál, aby si každý našiel to svoje. Ja som si už aj celkom po tom roku zvykla na to, že ja som vždy v tomto taký špeciál. No musím sa priznať, že neraz sa mi zbiehajú slinky, keď vidím, čo papajú oni. Bohužiaľ my histaminici nemôžeme používať rôzne dochucovadlá, a tak tie moje jedlá sú väčšinou len trošku osolené a doplnené o čerstvé bylinky kvôli akej-takej chuti.

Keď ideme na návštevu k druhej babke, tak už vopred zisťujú, čo majú pre mňa uvariť, aby som sa s nimi mohla najesť tiež, takže nemám sa na čo sťažovať. :-)

Ako riešiš stavovanie mimo domu a v práci, keď nemáš prístup k vareniu? Máš pre ľudí s touto diagnózou nejaké rady, ktoré by im mohli pomôcť?

Keďže pracujem na 3 zmeny, tak to mám v tomto prípade dosť sťažené a často sa stáva, že prídem domov z práce večer o 22-hej hodine a ráno musím byť v práci už o 06:30. V práci síce máme možnosť zamestnaneckej stravy, avšak ja túto možnosť nevyužívam, a tak si povinne balím a krabičkujem jedlo so sebou.

V prípade dennej zmeny si hlavné jedlá uvarím večer – deň predtým, pričom veľkým pomocníkom mi je parný hrniec, do ktorého vložím zeleninu, cestoviny, strukoviny, či ryžu a tie sa mi uvaria bez toho, aby som nad jedlom musela stáť a dávať na to pozor.

Raňajky si robím priamo pred odchodom do práce (omeleta/placka s vajíčkami/kaša), nakoľko tie mám rada čerstvé a teplé.

Na desiatu a olovrant volím jednoduché varianty, ktoré ľahko a rýchlo zabalím pred odchodom do práce a hodím do kabelky. Najčastejšie to býva chlebík s hummusom a zeleninou, chia puding či jogurt s ovocím.

Keď sa stane, že som niekde v meste a pochytí ma hlad, mám vždy po ruke domáce keksíky, alebo sa jednoducho zastavím v najbližšom bio obchode a kúpim si vegánsku či RAW tyčinku, ktorá zložením vyhovuje tomu, čo tolerujem.

Veľa histaminikov sa obáva toho, že by sa išli najesť niekde von, pretože by im to automaticky malo uškodiť. Podľa mňa je veľmi dôležité najmä vyberať si kvalitné miesta a čítať si najmä zloženia jedál. Určite sa nájdu prevádzky, v ktorých si pochutnáte na kvalitnom a vynikajúcom jedle. Ak mám byť úprimná, ja sa takto chodím najesť len do dvoch prevádzok a iné som zatiaľ ani neskúšala. Prvou reštauráciou je Mondieu v Bratislave, kde mám najradšej chlebík s hummusom a granátovým jablkom alebo varianty raňajok s vajíčkami.

Keďže tolerujem cícer a zároveň aj hummus, vo Freshmarkete som objavila prevádzku Hummus&Couscous bar, kde si vždy pochutnám na najlepšom obede v podobe Hummus Fallafel, ktorý vás dokonale zasýti a vy si môžete vybrať prílohu v podobe zeleninky, ktorú vy tolerujete.

 krabickove obedy

Vieš nám uviesť ako približne vyzerá tvoj denný jedálny lístok, prípadne prezradiť recept na tvoje obľúbené jedlo? Dodržiavaš aj pitný režim?

Každý môj deň vyzerá inak, čo veľmi záleží od toho, aká zmena ma v ten deň čaká, poprípade, či mám voľno.

Raňajky striedam slané aj sladké. Slané raňajky mám zvyčajne, keď idem na rannú zmenu, nakoľko ma zasýtia na dlhšiu dobu. Najčastejšie to býva cícerová placka plnená zeleninkou a miešanými vajíčkami alebo len jednoduchá omeleta so zeleninou a hummusom. Čo sa týka sladkých raňajok, tak teplá ovsená kaša s ovocím je ideálnym štartom do nového dňa, no v posledných mesiacoch som si veľmi obľúbila aj jednoduché palacinky z tapiokovej múky, ktoré si naplním kokosovým jogurtom a ovocím.

ranajky pre histaminikov

Obedy sa snažím mať stále rôzne a najmä pestré. Väčšinou sú to celozrnné či paleo cestoviny, basmati či čierna ryža s omáčkou a veľkou porciou zeleniny. Omáčky si robievam domáce a najradšej mám tekvicovú alebo krémovú šampiňónovú, pričom na obidve z nich nájdete recepty na blogu.

obed histaminicky

Večere už mávam odľahčenejšie a prednosť dávam šalátu s nejakou strukovinou, ktorú tolerujem.

vecera histaminika

Desiatu mávam len skutočne výnimočne, keď ma pochytí hlad pred obedom, ale väčšinou som sýta ešte z raňajok. Olovrant mám pravidelne každý deň, pričom mojím najobľúbenejším je určite chia puding z kokosového jogurtu, chia semienok a ovocia. Občas si pochutnám na nejakej vegánskej či RAW tyčinke, poprípade domácich sušienkach.

No a pitný režim? Jasné!!! Ten som dodržiavala už aj predtým a denne vypijem minimálne 2 litre neperlivej minerálnej vody.

 

Kde čerpáš informácie o HIT a inšpiráciu k novým receptom? Máš konkrétny vzor?

Veľa času strávim na Pintereste, kde nájdete množstvo inšpirácie nielen čo sa týka jedál, ale aj rôznych ďalších vecí, ktoré vás zaujímajú. Ja tam najčastejšie vyhľadávam samozrejme recepty a jedlá a potom si z toho vždy vyskladám niečo vlastné.

Či mám nejaký vzor? Dalo by sa povedať, že áno. Vo veľkom ma inšpiruje Ella Woodward, a to nielen svojimi pestrými a lahodne vyzerajúcimi jedlami, ale taktiež aj jej pozitívnym prístupom k životu, ktorý zdieľa nielen na jej Instagrame, ale taktiež aj blogu. V mobilnom telefóne mám stiahnutú aj aplikáciu s jej receptami a jej kuchárske knihy majú svoje miesto v mojej knižnici.

 rozhovor o histaminovej intolerancii

Je život s touto diagnózou náročný a obmedzujúci alebo sa to dá zvládať bez toho, aby si si tie obmedzenia uvedomovala?

Život s histamínovou intoleranciou je obmedzujúci, čo si veľmi rýchlo uvedomíte aj vtedy, keď idete von s priateľmi a ocitnete sa v reštaurácii, kde si skutočne neviete vybrať. Bohužiaľ, na začiatku je aj dosť náročný. Na to obdobie veľmi nerada spomínam. Neraz som si poplakala a trpela depresiami, čo prišlo práve vtedy, keď som mala pred sebou štátnice. Trvá určitý čas, aby si na nové stravovacie návyky človek zvykol, respektíve, aby zo dňa na deň vylúčil potraviny, ktoré doposiaľ konzumoval takmer denne.

Čo sa mne najviac časom osvedčilo bolo, že čím viac sa nad každým jedným sústom, ktoré zjem, zamýšľam, tým je to horšie. Čím viac som sa obávala toho, že mi tá potravina ublíži, skutočne to tak bolo. Sama na sebe som zistila, že psychika človeka je veľmi silná a možno niekedy netreba tie veci tak riešiť a bude život omnoho ľahší a aj vy budete zároveň spokojnejší. :-)

 

Chcela by si záverom niečo odkázať čitateľom blogu? 

Na záver by som len rada poznamenala, že ak vás trápia akékoľvek zdravotné problémy, určite nečakajte a vyhľadajte lekársku pomoc. Vaše telo vám chce naznačiť, že niečo nie je v poriadku a treba to riešiť. Na mojom blogu môžete nájsť veľa zdravých receptov, ktoré nie sú určené len histaminikom, ale sú pre každého, kto si rád pripraví jednoduché a pestré jedlá s minimálnym množstvom ingrediencií, pretože kto by chcel postávať za sporákom hodiny, no nemám pravdu? ;-)

Tebe Peťka, ďakujem veľmi pekne za možnosť interview, pričom mi bolo cťou zodpovedať na tvoje otázky, nakoľko som taktiež fanúšikom Fitshaker blogu a vždy si rada prečítam nové články.

 

Ak by si sa o Lucke Borbélyovej chcela dozvedieť viac, alebo hľadáš inšpiráciu v kuchyni, určite si otvor jej blog The blogger girl plný receptov, ktoré sa oplatí vyskúšať.

Luci, ďakujeme krásne za poskytnutie úžasných informácií. Želáme, aby Ti jedlo už nikdy nespôsobovalo žiadne zdravotné problémy.

 

Zaujímavé inšpiratívne príbehy si prečítaj aj v týchto článkoch:

Rozhovor s krasokorčuliarkou Livkou

Rozhovor s maminkou Luckou, o tom, ako schudla 41 kg

Rozhovor s moderátorkou Andreou Špronglovou, o tom, ako jej jóga zmenila život

Petra Ryšková

Petra Ryšková

Redaktorka na Fitshaker
Som nadšencom zdravého životného štýlu a rada hľadám nové inšpirácie a teórie z tejto oblasti, ktoré hneď skúšam aplikovať v "praxi" - v kuchyni, cvičení, nákupoch... Najlepšie sa cítim v prírode (prechádzky so psom, behanie, bicyklovanie), kde sa vždy nadopujem pozitívnou energiou.
Petra Ryšková

Článok bol pridaný dňa 01/06/2017 a zaradený do kategórie: StravovanieZdravie   |   Autor: Petra Ryšková


Komentáre