Heni, aké hlavné zásady treba pri stravovaní dodržiavať, aby sme minimalizovali pravdepodobnosť vzniku chorôb a cítili sa dobre?
Chorobám sa nevyhneme len zmenou jedla, hoci jedlo je podstatnou časťou cesty k uzdraveniu. Keď sa rozprávam s mojimi klientmi pri zostavovaní receptov, vždy sa za problémom s výživou vyvŕbi závažná problematika životných skúseností, ako stres, náročné vzťahy medzi partnermi a rodinou, práca. Hlboký nedostatok lásky. Takej, ktorá sa prejavuje úsmevom, objatím, pohladením. Bohužiaľ, generácia narodených aj v sedemdesiatych rokoch trpí spôsobom, ktorým boli vychovávaní rodičia. Nevypovedané emócie, často zadusené a nesplnené detské sny. V ľuďoch je málo prirodzeného odovzdania sa životu, lebo sa hanbia láskyplných prejavov, lebo sú stále odkázaní na život v komunite, ktorá im tvorí ich životný štýl.
Potom je tu iná väzba, a tou sú tradície. Aj tie v stravovaní. Bohužiaľ. Na fyzickej úrovni tela sa to odráža najčastejšími príznakmi - v ľahšej forme sú to alergie, novodobá histamínová intolerancia, potravinová intolerancia, celiakia, psoriázy, ekzémy. Ak by sme sa na takúto mapu pozreli z gastronomického hľadiska, ide o nadmernú spotrebu cukru, lepku, laktózy, polotovarov v zastúpení farbív, konzervantov, stabilizátorov, syntetických vitamínov a mäsových výrobkov, kde živé zviera nebolo chované prirodzenou stravou ani nemalo pekný život „fialovej kravky“. Aj podľa výsledkov z testov na intolerancie potravín vidieť stereotypnú stravu, nesmelosť jedenia surovej "ovozelovej" stravy ako prirodzenú súčasť jedla. Sme lokalitou nasýtených tukov, spracovanej laktózy a prevarenej zeleniny.
Mala som prednášku s ukážkou prípravy jedla pre onkologických pacientov. Cez prestávku sa vybrali na chodbu k automatu, aby sa „osviežili“ „neskou“ s cukrom z plastového pohárika. Povedal im niekto, že to nesmú? Teda nie vyberať z automatu, ale piť to. Ak už niekto žije s ťažkou diagnózou a očakáva pomoc liekov a lekárov, mal by k tomu aj sám prispieť. Stále nechápem, ako môžu byť legislatívne povolené cukríky a cukrové lízatká pre deti, keď vieme, že to škodí ich chrupu, spaľovaniu tukov a energii ako takej. Kto vymyslel vetu „ všetko s mierou“? Pozná niekto jej hranice?
Na druhej strane je tu fakt, že máme byť slobodní v rozhodovaní. Veď chorý bude každý sám za seba. Prečo sa teda nezavedie osveta u detí v školách? Naučiť nových mini človiečikov prístup k prírode tak, aby ich bavil, aby skutočne pomáhali. Kamarátka má škôlku v Bratislave. Deti tam majú málo hračiek. Vonku sa hrajú v prírode s tým, čo nájdu, čo si sami kreatívne vytvoria s tým, že vedia, čo používajú, kde a ako to vzniká. Juch! Bavilo ma robiť pre nich prednášku. A ich bavilo vyrobiť si zdravé sladkosti. Keď to ide tam, môže to ísť aj všade, nie? Aby deti nemuseli, ale chceli. A hlavne, aby mohli. Mnohé maminy vo fórach riešia stravu v škôlkach. Na prednáškach a kurzoch sa ma často pýtajú, ako majú viesť dieťa k zdravému životnému štýlu. Kým sú na rodičovskej, dieťatko kŕmia zdravo a po prekročení brán škôlok sa takáto cesta naruší. Každá rodina nemá na súkromnú škôlku, kde si rodičia tvoria pravidlá a nevíťazí zastaraný systém.
Som mama, najradšej by som naše dieťatko viedla k stravovaniu vegetariánskym spôsobom, kde pripúšťam ryby. Mne sa zatiaľ osvedčil najlepšie. Budem sa však musieť popasovať s nátlakom a poznámkami aj najbližších o dôležitosti mäsa v potrave, z ktorých ani jeden nie je vegetarián. Toto je tiež jedna z dôležitých súčastí vnímania. Veriť sám sebe v tom, čo je dobré. Zbaviť sa strachu, zaužívaných vzorcov a zabudnúť na to, čo jedol dedko, lebo takú potravu už nikdy mať nebudeme aj keď nesie rovnaký názov. Čo jesť? Čisté jedlo. Farmárske, dopestované bez pesticídov. Sem-tam „šmrncnúť“ exotiku, ktorú naše telo dokáže prijať.
Skúste si každú potravinu (tovar, výrobok) predstaviť ako jednotlivé ingrediencie a skúsiť ich jesť separátne. Dali by ste to? Toto zaberá na veľa z mojich klientov :-). V špajzi bývajú často údeniny, tak tie ako prvé. No a rafinovaný cukor. Tuky a cukry telo potrebuje pre tvorbu energie, ale v zdravšom stave. Polotovary, čo majú dlhú záruku si zoberte na cestu na Severný pól, nie do školy.
Prestať piť sladené nápoje, zmeniť spotrebu lepku. Celkovo žijeme rýchlu dobu, asi je nutné zmeniť celkovo životný štýl a prestať si robiť srandu z bio mamy, ktorá sa snaží dať svojej rodine to najčistejšie. Myslím teraz bio vo svojej podstate čistoty a nie z marketingového predraženého hľadiska. Začať rozmýšľať nezávislejšie na iných a prispôsobiť si život tomu, čo vyhovuje našej individualite. Ak žijete v strese, ani „ekobio supertruper“ život vám nepomôže zdravším byť. Zdravie si nesieme v hlave a podľa mňa aj v srdci.
Nie som výživový poradca, no telo napovie, či sa stravujeme zdravo. Asi nedám konkrétne tipy, ale skôr systém. Každá zmena a radikálna zmena sa robí postupne. Vypúšťať niečo z návykov a pribrať novinku. Telo zoskratuje, ak mu zoberiete naraz všetky obľúbené hračky. Ale poteší ho, ak mu pomôžete pri ľahšom trávení. Ja si dodnes dávam dokopy ľadviny - predsa len viac ako 20 rokov som jedla zle a mala neskutočný stres, tak sa to na tele odzrkadlilo. Ale páči sa mi pristupovať k telu aj cez východnú medicínu, kde je úzusom, že každá choroba sa silno viaže na emócie a vzťahy v živote.
Jedlo sa nedá nastaviť celoplošne každému rovnako. Ak by som to však mala takto od PC generalizovať, dostatok vlákniny, vitamínov a minerálov...tukov aj cukrov. Zastúpené v ovocí, zelenine, najmenej tepelne spracovanej. Jedzme orechy, jadierka, semienka, klíčky, poctivý chlieb, vňate a bylinky. Sama by som bola vďačná, keby ma niekto ako dieťa naučil, ako sa viaže vápnik a koľko vitamínu D potrebujeme pre život v tejto lokalite. Aby potrava nami len nepreletela, ale uchopila sa v krvi a dala nám potrebnú energiu. Jesť s informáciami, využívať namiesto počítania kalórií rozum a výdaj energie v pomere k tomu, čo prijmeme z jedla. Nájsť si systém a regulovať ho podľa ročného obdobia a životného štýlu.
Keďže aj potravinový priemysel zariadil rotáciu potravín, liekov a aj ochorení, ktoré tu „pred tým“ neboli, aj spôsob, akým prijímame živiny z potravy sa zmenil. Na stiahnutie teploty nie sú vždy nutné „horúce nápoje s rýchlym účinkom“, ale napríklad voda z mladého kokosu či kapustová šťava. Naopak, pri potrebe zahriať telo nie je vhodné jesť veľa surovej stravy celý deň a ani studenú stravu, ale pri izbovej teplote. Pridať škoricu, med, zázvor, kamilkový alebo repíkový čaj. Ale to je len príklad. Naučiť sa vnímať svoje telo a neklamať sa, že mi radí múdro, ak mám zjesť kopu mastných hranoliek. Inak viete, že často sa nám výber jedla viaže k emóciám spomienok? Prečo máme chuť na horalku? Lebo sa nám spája s pohodou. Presne tak ako alkohol evokuje pocit zabudnutia.
Prospešné? Najlepší príklad dávam vždy na chlebe. Ak je za múkou, vodou, kváskom, bylinkami a napríklad zemiakom ešte ďalších päť riadkov ingrediencií, ktoré sa netvária ako orechy a jadierka, tak to prirodzené nebude. I keď chápem ochranu výrobcu pred plesňami, ak má sľúbiť záruku dlhšiu ako dva dni a chlieb je navyše v sáčku, že tých pár stabilizátorov a konzervantov tam dať musí. No na čo má chlieb na bežnú spotrebu mať záruku viac ako dva dni? Potrebujeme si škrečkovať zásoby do komory?
Ovozel dostaneme celoročne, dokonca aj trhy - horšie je, že aj trhovníci často berú tovar z veľkoskladov. No správne sa pýtaš, ako sa stravovať v zime, keď u nás nič nerastie? Prebytky z úrody sa dajú uchovať do mrazničky alebo usušiť. Sterilizáciou bez konzervantov dosiahnete jedlo, dokonca sú už aj lepšie spôsoby uchovania živín, ako napríklad paskalizácia. Ak si nastavíme správny režim stravovania v pomeroch výdaj – príjem, prestaneme sa prejedať, a tým pádom aj plytvať potravinami, aj cez zimu nám bude stačiť jesť menej a mala by nám tým pádom ako populácii stačiť bezpečná čistá produkcia. Sušené strukoviny, nakladaná kapusta, cvikla... Dobre uskladnené jablká, zeler, mrkva, šaláty... a klíčky si viete dorobiť aj doma.
Ja bežne nakupujem v obchode - snažím sa spojiť si čistejšiu myseľ s bežnou, ale čistou/jednoduchou potravinou. Jeme med rovnako ako datle, používame kokosový cukor ako i brezový a sladovú melasu. Nepijeme mlieko, ale jeme tvaroh či syry, ako parmezán, no nie tavené. Ráno začíname so smoothie, pokračujeme neskôr napríklad chlebom s nátierkou, ktorú si vyrobíme tesne pred jedlom. Na obed milujeme husté polievky - naparenú zeleninu zmixujem so surovou. Jeme šaláty, používame pohánku, cícer, pšeno, krúpy, ryžu, zemiaky, bataty... Mixujeme mak a orechy, tvaroh a kakao... strava je tak úžasne zábavným prvkom a vieme sa zapojiť celá rodina.
Áno, aj chlorellu. Ide o zelenú chlorofylovú farbu a jej význam pre samoliečenie tela. Smoothie je len cudzí názov pre mixované pyré. Vy ste si predtým ako sa nestalo „trendy a in“ nemixovali jablkové pyré? Smoothie tu vždy bolo, len teraz je viac sofistikované. Sme minule vážili ako sme z pol kila ovocia spravili pohár pyré na ráno pre muža. Keby mu to dám zjesť v celku, jedol by to hodinu a na to nikto ráno čas nemá. A naša staršia by sa v tom vŕtala asi dve hodiny :-). Takto to vypije so slamkou za pár minút a často si pýta dupľu. Deťom sa len zmenila forma. Nevidíte v tom prínos?
Nemali by sme sa dostať do levelu vlčieho hladu. Ale prečo v tom prípade nesiahnuť po forme jedla v tyčinke? Ak je napríklad raw alebo proteínová? Žalúdok je stiahnutý, zaťažíš ho aj tak. Ak mám prípad: nejem celý deň, lebo behám po poradách a šéf ma terorizuje úlohami, ktoré v chvate musím riešiť cez aj tak krátke prestávky, nasadím si vodu z mladého kokosu pri tom, ako si píšem výpoveď z takejto práce :-). Ale stávali sa mi situácie, keď som po pôrode zostala sama doma a muž v práci - vtedy je žena schopná zjesť aj rám postele od hladu. V živote som nezjedla tak veľa jedla ako pri kojení prvý mesiac :-). No a tam sa osvedčili práve tie smoothies a husté polievky. A kaše a ovocné výživy s piškótami (mala som pohánkové a amarantové, ale zbodla som prvý sáčok špaldových).
Voda :-). Priala by som si mať optimálne podmienky na život niekde, kde je 23 – 26 °C denne celý rok. Odtrhnúť si avokádo zo stromu, schrúmať zrelé mango, kokos, jablko.
Čo je podľa teba základom zdravého života, teda okrem dobrého jedla?
Vyrovnanosť tela a ducha. Pravidelný a pestrý prísun živín. Pokora voči jedlu. Šport, resp. aktívny pohyb a čistá myseľ. Čerstvý vzduch. Neplytvanie jedlom a nepažravosť. Vlastne šetrnosť v jedle a striedmosť.
Nadhľad, dobroprajnosť, ochota pomôcť tam, kde sa pomoc vie prijať. Bezpodmienečná láska. Tá je najviac. Nie taká, že sa správame k niekomu dobre iba, kým nám plní naše očakávania. Pochopenie. Rešpektovanie života ako takého. Slušnosť. Prosím, ďakujem, prepáč... Nie som guru, aby som mohla radiť, skôr len zdieľať to, čo v živote mne pomohlo. Možno to pomôže niekomu inému nájsť cestu k sebe.
Hlavne sa snažím pripravovať jednoduché jedlo, aby čas strávený v kuchyni bol zmysluplný a vytvoriť, čo najmenej odpadu. Jedlo by malo byť farebné, pestré a spontánne. Žiadne plánovanie týždeň dopredu. Jem, čo mi chutí, teda aj nákup ingrediencií je otázkou prípravy na jeden – dva dni s tým, že si vždy niečo z toho vytvorím. Aj ja občas zakopnem, hlavne po pôrode mi zblbli hormóny :-). Teraz mám obdobie vianočky. Verím, že prejde. Ale denne zjem veľa mixu zeleniny, ako mrkva, zeler, brokolica, špenát. Orechy, mix jadierok, ovocie. Mak, pohánku, strukoviny... Keďže denne tvorím recepty a musia byť iné, tak to zjem, i keď ako foodbloger, často aj studené (kým nafotím, jedlo vychladne). A hlavne, dojčím našu dcéru, tak jej chcem dať to najlepšie zo seba.
Pre mňa je miligramová forma receptov nočnou morou. Tak sa snažím ľudom ukázať princíp intuitívneho varenia. Aby nepanikárili, keď nemajú jednu z ingrediencií v recepte a vedeli ju nahradiť inou. Že jedlo nie je strašidlo, ale pôžitok. Aj bez konzervantov, mäsa... Rozšíriť i spektrum ingrediencií. Dnes už aj moja mamka dôchodkyňa pozná špaldu, pohánku, chia či raw kakao.
Prezradíš našim čitateľkám tip na dobrý receptík, ktorý si môžu bez výčitiek dopriať :-)?
Bez toho povzdychu: “ách, hm ja viem...ale, keď je to také dobré?“ Zomeľte si za hrsť maku, doňho postrúhajte jablko (raw špecialisti minule dumali aj nad touto kombináciou, že eee), pridajte namletý ľan a lyžičku javorového sirupu a mandle/vlašské orechy/tekvicové jadierka/konopné semienka.
Henrieta Peškovičová sama o sebe:
Pred rokmi som prešla na vegetariánstvo, lebo pri prílive informácií som si pozrela videá z výroby zvierat (a nielen videá) a spôsob prípravy mäsa ma úplne znechutil a odradil. Myslím, že film HOME mi zmenil pohľad nastálo a naučil ma vnímať problematiku života komplexne. Tvorba jedla nie je len to, čo dáme do úst, ale je za tým ekológia, život iných druhov tvorstva a v neposlednom rade ego a s ním spojené choroby. To ako myslíme, tvorí náš svet a život každého z nás. Podľa mňa.
Tak z toho nejako vyplynuli stretnutia s inými ľuďmi, niekto potreboval poradiť, iný radil mne. A moje recepty sa začali nesmelo propagovať a ja som varila zrazu v TV a robila lektorku prípravy zdravého jedla. To „zrazu“ trvalo cca 5 rokov :-). Jediné, čo dnes môžem, je zdieľať vlastné skúsenosti, ak niekomu pomôžu. Teším sa z energie, ktorá mi prichádza od tých, ktorým sa polepšilo. Jednoduché „ďakujem“ je úžasne povzbudzujúce. V mojom živote sa veľa zmenilo k lepšiemu vtedy, keď som prehodnotila priority a začala robiť iba to, čo ma naozaj napĺňa. Ak zmeníte svoje myslenie, získate obrovskú slobodu a nezávislosť.
Ďalšie články, ktoré by sa ti mohli páčiť:
Prečo by si sa mala žuvačke vyhnúť?
10 tipov, ktoré ti pomôžu uhasiť pálenie záhy
Nakombinuj si zdravý jedálniček podľa týchto rád
Milujem poctivé veci, nechávam sa inšpirovať šikovnými ľuďmi a bavím sa knižkami, varením a ďalšími maličkosťami, ktoré prináša každý deň. Robím veci, ktoré mi prinášajú radosť a tie zvyšné obmedzujem na minimum. :-) Som veľký fanúšik dobrého jedla, kvalitných potravín, pozitívneho myslenia a všetkého zdravého. A myšlienky z týchto oblastí budem s vami rada zdieľať.