Často sa stretávame s tým, že ľudia s nadváhou alebo obezitou pripisujú svoju hmotnosť, výzor a mnoho krát aj s nadváhou spojený zdravotný stav génom. Tvrdíme, že priberáme aj zo vzduchu a sme proste také, lebo rodina, lebo genetika. Je to však naozaj tak? Je u obéznych ľudí naozaj príčinou práve genetika?
Existujú „tučné“ gény?
Ak sa pýtate, či existujú gény, kvôli ktorým ich nositelia trpia nadváhou či obezitou a nedarí sa im schudnúť ani keď sa naozaj snažia, odpoveď je áno, existujú. Ide o gény, ktoré najčastejšie rôznym spôsobom zasahujú do metabolických pochodov a okrem obezity sú často zodpovedné aj za iné vážne stavy, ktoré súvisia s obezitou, akými sú napríklad zvýšené kardiovaskulárne riziko, diabetes či zvýšené hladiny cholesterolu.
Aj keď tieto „tučné“ gény existujú rovnako ako aj familiárne syndrómy, ktorých príznakom je obezita , ich výskyt je mnohonásobne nižší ako výskyt obezity vo svete. To znamená, že aj keď takéto gény existujú, väčšina obéznych ľudí ich nemá a tak ich nadváha, obezita či priberanie nesúvisia s genetikou.
Multifaktoriálna obezita
Obezita je ochorenie, ktoré je v drvivej väčšine podmienené multifaktoriálne. To znamená, že vo väčšine prípadov za ňu nemôže iba jeden či dva gény, ale faktorov, ktoré vedú k vzniku nadváhy je oveľa viac. To, či má človek zdravú váhu alebo nie závisí na pomere príjmu a výdaja energie. Je to jednoduchá matematika, ten kto má vyšší príjem ako výdaj bude priberať, naopak ten, kto má vyšší výdaj ako príjem bude chudnúť. Vo všeobecnosti ide najmä o to koľko a čoho jeme a ako sa hýbeme, ale na spaľovane, teda výdaj má vplyv napríklad aj spánok, úroveň stresu či niektoré ochorenia, ktoré spomaľujú metabolizmus alebo zvyšujú chuť do jedla.
Máme to v rodine
Keď sa bližšie pozrieme na ľudí s nadváhou, ktorí tvrdia, že priberanie majú v rodine často je to skutočne tak, rodičia, starí rodičia, súrodenci, tety či ujovia. Môže sa zdať, že obezita je teda naozaj rodinnou záťažou.
Faktom však je, že aj keď sa obezita vyskytuje v rodine, len výnimočne to naozaj súvisí s génmi, ktoré sa dedia. Ide najmä o to, že ľudia, ktorí spolu žijú, prípadne vyrastajú alebo majú z výchovy naučené rovnaké návyky zvyčajne jedávajú spolu resp. rovnako, často vyznávajú aj podobný životný štýl, ktorý sa môže od stravovacích zvyklostí cez pohybovú aktivitu až po fajčenie či pitie sladených nápojov či alkoholu týkať naozaj každého aspektu bežného života.
Asi nikoho neprekvapí, že keď dieťa od mala vidí, že rodičia namiesto vody pijú sladené nápoje, pred televízorom bezmyšlienkovite jedávajú čipsy a zelenina či ovocie sa v chladničke nevyskytujú tak tieto zvyklosti kopíruje, pretože mu prídu normálne. Ak rodičia nevedú dieťa k pohybu, ťažko si záľubu vybuduje samo. Keď sa v rodine tradujú frázy ako „ja nemôžem schudnúť, pretože sme všetci proste takí“ , len ťažko to ostatných členov prinúti zmeniť svoj životný štýl. Môžeme teda povedať, že obezita sa vyskytuje „rodinne“ v drvivej väčšine prípadov však za rodinnou obezitou nie je genetika ale zdedené návyky.
Detská obezita
V posledných rokoch celosvetovo, najmä v rozvinutých krajinách alarmujúco stúpajú počty detí, ktoré už od nízkeho veku trpia obezitou.
V malom percente prípadov, ktorých sa týka genetická obezita je jednou z najbežnejších zmien mutácia v géne známom ako MC4R. Takéto detí nedokážu potlačiť chuť do jedla aj keď im rodičia regulujú stravu, masívne sa prejedajú, necítia sýtosť, dokonca keď nemajú k dispozícii jedlo nie je výnimočné ani agresívne správanie. Takéto deti sú vo väčšine prípadov skôr či neskôr zdiagnostikované, keďže už od prvého pohľadu je často jasné, že takéto správanie v súvislosti s jedlom nie je normálne.
Naproti tomu väčšina obéznych detí je nezdravo a veľa preto, že takýto stravovací režim je bežný v rodine kde žije. Detská obezita je veľkým problémom aj z toho dôvodu, že často pretrváva do dospelosti, kedy obézni ľudia trpia pridruženými ochoreniami – cukrovkou, vysokým tlakom, cholesterolom či zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom. U väčšiny obéznych ľudí nie je možné identifikovať jednu genetickú príčinu. Od roku 2006 bežia celosvetové štúdie, ktoré našli viac ako 50 génov spojených s obezitou, ktoré však väčšinou mali len veľmi malé účinky. Podľa doterajších výskumov sa teda väčšina obezity zdá byť čisto multifaktoriálna, čo znamená, že je výsledkom komplexných interakcií medzi mnohými génmi a faktormi prostredia, ktorými sú najmä stravovanie a pohybová aktivita.
🌟 Nový rok, nový začiatok! 🌟
Zmeň svoje telo a posilni svoju myseľ s Novoročnou výzvou 2025 na Fitshakeri. 💪 ✨ Či už chceš schudnúť, nabrať kondíciu alebo si len vytvoriť zdravšie návyky, toto je tvoja šanca začať cestu k lepšiemu JA. 🚀 Pridaj sa k nám, začni rok aktívne a ukáž si, že na to máš!
Spoločne to zvládneme. ❤️
ZDROJE:
https://archive.cdc.gov/www_cdc_gov/genomics/resources/diseases/obesity/obesedit.htm
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5644828/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK573068/
Ľudské telo ma vždy fascinovalo čo bol aj jeden z dôvodov, pre ktorý som sa rozhodla stať sa lekárkou. Páči sa mi, ako sa dá prostredníctvom “ľudskej reči" vysvetliť, čo sa v našom organizme deje a dať tak možnosť všetkým, ktorí sa zaujímajú porozumieť nášmu fungovaniu. Na blogu Fitshaker sa vám tak snažím priblížiť témy týkajúce sa ženského zdravia, výživy a fungovania nášho tela, podložené štúdiami a faktami. Ak vás zaujíma konkrétna téma, budeme radi ak sa nám ozvete do redakcie.