Blog

Melóny a banány bez semienok, hrach s vyšším obsahom bielkovín, kukurica odolná voči herbicídom či ryža s vyšším obsahom vitamínov. GMO – téma spúšťajúca vášnivé diskusie naprieč celým svetom. Na jednej strane kritici s obavami zo zdravotných rizík, environmentálne vplyvy a nepredvídateľné dôsledky na ekosystém. Na druhej strane podporovatelia zdôrazňujú výhody v podobe zvýšenej úrody, skvalitnenia potravín a odolnosti voči klimatickej zmene.

Na túto náročnú tému sme sa rozprávali s Jakubom Víglaským, vyštudovaným genetikom a molekulárnym cytológom na PF UPJŠ v Košiciach. Jakub momentálne študuje doktorandský stupeň biomedicínskej mikrobiológie a imunológie a profesijne sa venuje RNA vírusom (SARS-CoV-2, Dengue vírus a iné) a ich interakcii s imunitným systémom a vývoju nových imunoterapeutických látok.

Tak ako v angličtine, aj v slovenčine skratka GMO znamená geneticky modifikovaný organizmus. Teda ide o akýkoľvek organizmus, v ktorom bola upravená genetická informácia s nejakým konkrétnym cieľom.

GMO vzniká v momente, keď sa nám podarí do jeho prirodzenej DNA vložiť zmenu. Najčastejšie sa takto upravujú baktérie. Teoreticky je možné upraviť čokoľvek, čo obsahuje DNA – vo výskume sa používajú napríklad geneticky modifikované myši.

Pravdepodobne najväčším strašiakom širokej verejnosti sú GMO rastliny. Vo výskume je to opäť bežná záležitosť, ktorá je však prísne kontrolovaná. Prísna regulácia je aj pri zavádzaní do prírody – preto sa v EÚ pestuje iba modifikovaná kukurica, aj napriek tomu, že je oficiálne schválených vyše 50 GMO plodín.

Na Slovensku sa GMO kukurica prestala pestovať tuším v roku 2017.

Najviac GMO sa vytvára vo výskume. Moderná veda sa bez GMO nedá robiť a práve vďaka nim máme možnosť študovať a liečiť ochorenia, o ktorých sme si možno niekedy mysleli, že sú neliečiteľné (napr. diabetes a inzulín, ktorý máme vďaka GM baktériám).

Keď už máme možnosť upravovať DNA živých organizmov, je prirodzené, že tieto metódy chceme využiť aj mimo vedy, napr. na pestovanie odolnejších plodín, ktoré prinášajú výhody z ekonomického hľadiska – majú menej škodcov a vyššiu výťažnosť.

Celosvetovo najviac pestovaná GM rastlina je kukurica. Upravila sa tak, aby bola odolná proti širokospektrálnemu herbicídu Round Up a aby produkovala pesticíd pochádzajúci z baktérie Bacillus thuringiensis.

Ten sa bežne na rastliny aplikuje postrekom. GM kukurica si ho vyrába sama. Pre ľudí, zvieratá a užitočné druhy hmyzu škodlivý nie je.

Kukurica je jedna z najpestovanejších plodín na svete. Používa sa nielen na výrobu potravín pre ľudí, ale aj na kŕmenie zvierat. Je po nej veľký dopyt.

Podľa dostupných štúdií nevyplýva z GM kukurice žiadne zdravotné riziko a hlavne u nás sa nepestuje a nepredáva. Dováža sa na spomínané kŕmenie zvierat.

Úplne prvé GMO, ktoré vznikli, boli modifikované baktérie E. coli v 70. rokoch minulého storočia. Prvá biotechnologická firma začala produkovať ľudský inzulín v E. coli.

Dovtedy bolo potrebné izolovať inzulín zo zvieracích pankreasov. Na 200 gramov inzulínu bolo potrebné spracovať až 2 tony prasacích alebo kravských pankreasov.

„Skrotenie“ E. coli prinieslo novú éru v biológii. Dnes sa vo vede využívajú GMO baktérie rutinne.

Už spomínaná E. coli produkujúca ľudský inzulín je medzi GMO hviezda – zachránila milióny životov.

Dáva to zmysel, pretože proces výroby GMO je postavený na metódach, ktoré umožňujú prísnu kontrolu toho, aký gén a kde bol vložený.

Je to strach z neznámeho, resp. z toho, o čom má verejnosť veľmi málo informácií. Ľudí, ktorí reálne rozumejú genetickým manipuláciám a vedia interpretovať výsledky štúdií, je málo. Proces šľachtenia, ktorý poznáme už dlho, je umelá selekcia (na rozdiel od prírodnej, darwinistickej).

Málo ľudí napríklad vie, že banány, ktoré sú v obchodoch, sú bezkôstkové a vznikli krížením. Najviac sa boja ľudia, ktorí nevedia, čo je to DNA, čo je to gén, ako fungujú rekombinantné techniky v molekulovej biológii atď.

Hlavným benefitom, kvôli ktorému vznikajú GMO plodiny, je odolnosť proti herbicídom alebo hubám. Zvýšený dopyt po plodinách, ktorý súvisí s nárastom populácie a so zmenou klímy, spôsobuje, že je nevyhnutné mať odolné plodiny. Nakŕmiť 8 miliárd ľudí vo svete, kde sa jedlo vyhadzuje, je náročné.

Áno. Najpoužívanejší herbicíd Round Up obsahuje glyfosát. Ten je údajne pre ľudí bezpečný. Obsahuje však aj iné zložky, ktoré majú potenciál zvyšovať riziko vzniku rakoviny.

Pokiaľ sa intenzívne ošetruje, verím, že niečo z herbicídu sa dostane aj do rastliny.

Presne tak. Odolnosť proti herbicídu zabezpečí, že na danom mieste by nemalo rásť nič iné.

Nesúhlasné názory som videl pri petícii, ktorá má za cieľ zakázať GMO na Slovensku. Pripomínam, že chcú zakázať niečo, čo sa u nás ani nepestuje. Argumenty majú napísané dôveryhodne a predpokladám, že ak si to číta bežný občan, uverí im. Stačí si však rozkliknúť štúdie, na ktoré sa odvolávajú, a hneď je jasné, kto klame. Keď chcem napríklad tvrdiť, že genetický materiál z GMO sa dostáva do ľudského tela, nebudem citovať štúdiu, ktorá hovorí jasne o tom, že genetický materiál GMO aj nonGMO potravín sa rovnako nachádza v tráviacom trakte.

To je opäť príklad Dunningovho-Krugerovho efektu, keď sebavedomie predbieha rozum.

O tom, že GMO spôsobuje rakovinu, nie je jediný dôkaz. Problém je opäť s interpretáciou dát – keď vo výskume použijem potkany, ktoré boli modifikované tak, aby v istom veku dostali rakovinu (teda aj samotné potkany sú GM), je jedno, koľko modifikovanej kukurice budú jesť, tú rakovinu dostanú aj tak.

V Európskej únii je povolených 58 GM plodín, z toho sa pestuje iba GM kukurica, aj to vo veľmi malom množstve. Dovážame však modifikované krmivá pre hospodárske zvieratá.

V USA sa pestujú GMO vo veľkom. Je to lacnejšie a výnosy sú väčšie, čo opäť poukazuje na potrebu maximalizovať produkciu v časoch, keď sa mení klíma, prichádzajú nové patogény napádajúce plodiny atď.

Umelá selekcia, o ktorej písal už Darwin, je aj domestikácia dobytka, psov a rastlín, ktoré pestujeme. Vo všetkých prípadoch bol zásah človeka do prirodzenej evolúcie.

Bude trvať ešte dlho, kým sa verejnosť dovzdeláva o DNA a genetike. Myslím si však, že všeobecný prehľad o tomto bude dostupnejší verejnosti.

V súčasnosti je veľkým trendom aj genetické testovanie, ktoré povie človeku o jeho predispozíciách a rizikách – to je zas krok k personalizovanej medicíne. Tak ako sa ľudia búrili, keď prišli bezpečnostné pásy, búrili sa aj pri nových vakcínach a búria sa aj pri GMO.

Dôležitá je komunikácia s verejnosťou, čomu, bohužiaľ, nepomáhajú médiá, ktoré potrebujú senzácie. A tie najjednoduchšie vyvolajú strachom.

Veríme, že ti tento rozhovor daroval väčší nadhľad na túto tému. Jakubovi veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a za všetky užitočné informácie 😊.

Máme ešte pre teba jednu vec! Nechaj sa inšpirovať pri svojom stravovaní receptami z nášho zdravého receptára. Teraz ho dostaneš k ročnému členstvu úplne zadarmo! Prečítaj si aj ďalšie benefity, ktoré na teba ako člena čakajú a zacvič si s nami 😍: