Úzkostné poruchy patria medzi časté psychické ochorenia. Jednou z takýchto porúch je panická porucha, ktorá sa prejavuje rôznymi symptómami. Prichádza nečakane a vie skomplikovať kvalitu života. Čo pojem „panický atak“ znamená, čo býva jeho spúšťačom a ako s ním bojovať? Odpovede aj na tieto otázky prezradí psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik.
Na začiatok by som vás chcela poprosiť o vysvetlenie pojmu „panický atak“. O čo vlastne ide, ako by sa dal charakterizovať?
Panický atak vymedzuje Americká psychiatrická asociácia ako náhly záchvat intenzívneho strachu alebo intenzívnej nepohody. Prejavuje sa mnohými symptómami vrátane búšenia srdca, návalmi tepla, žalúdočnou nevoľnosťou, tlakom na hrudi, pocitmi dusenia, potením, trasením, strachom zo smrti či „zbláznenia“ alebo derealizáciou a depersonalizáciou.
Čo býva zväčša ich prvým spúšťačom a ako sa na ne vopred pripraviť v prípade, že ma symptómy postihnú napríklad v práci alebo v obchode? Postihujú len určité typy ľudí alebo je to rôzne? Existuje určitá prevencia, ako ochoreniu predísť úplne?
Panické ataky majú pôvod v našom prežívaní. Spúšťačom býva dlhodobé prehliadanie našich emócií alebo osobnostných stránok. My ľudia sa ľahko oklameme, že nie sme nahnevaní, nie sme smutní či ustráchaní, dôsledkom čoho často potláčame naše prirodzené emócie. Tie preto zostávajú nevyjadrené, potlačené a nevyventilované v našej psychike. Z dlhodobého hľadiska vytvárajú napätie (úzkosť), ktoré sa môže v určitých chvíľach ventilovať v podobe panických atakov. Žiaľ, pripraviť sa na ne nedá. Zrejme nikto neočakáva (aspoň prvýkrát), že zažije panický atak.
Panické ataky postihujú rôzne typy ľudí. Primárne nezáleží na našej osobnosti či inteligencii, záleží len na tom, či sa v našom prežívaní nahromadia intenzívne a nevyjadrené emócie. Tie sú zásadným faktorom pri vzniku panických atakov.
Na podklade uvedeného môžeme uvažovať aj o prevencii, ktorou je spontánne a primerané vyjadrovanie vlastných pocitov. Dopriať si pocit smútku alebo hnevu či uvedomiť si vlastné zahanbenie a prežívať ho s nejakou blízkou osobou je najlepšia prevencia.
Kedy si môžem povedať – áno, toto je on – môj prvý panický atak? Aké má sprievodné symptómy, dal by sa tento stav k niečomu prirovnať?
Symptómy sú opísané vyššie. Dá sa povedať, že najbližšie má tomu srdcový infarkt. Mnoho ľudí sa pri svojom prvom ataku aj domnieva, že zažíva práve infarkt.
Čo by ste poradili niekomu, kto práve prešiel svojím prvým atakom? Navštíviť praktického lekára, psychológa, iného lekára alebo čakať, či sa situácia zopakuje?
Pokiaľ si nie sme istí, či sme zažili panický atak, je vhodné navštíviť praktického lekára či iného špecialistu, ktorý môže vylúčiť fyzickú príčinu. Následne, ak vieme, že ide o psychologický fenomén, je vhodné podstúpiť diagnostiku u psychiatra alebo klinického psychológa, ktorý môže potvrdiť panickú poruchu či inú formu úzkosti. Na základe odporúčania týchto odborníkov môže osoba prijať (alebo neprijať) stanovenú liečbu.
Evidujete v aktuálnej situácii (COVID) viac prípadov ako napríklad v roku 2019? Ako prebieha liečba zo strany vás ako psychológa?
Vykonávam výlučne terapeutickú činnosť, takže mám možnosť pracovať len s určitým počtom ľudí. Či jestvuje viac prípadov, neviem potvrdiť ani vyvrátiť, keďže mám v zásade neustále naplnenú svoju osobnú kapacitu.
Mám obmedzené množstvo klientov, takže neviem dostatočne spoľahlivo povedať, či majú ľudia viac ťažkostí.
Psychoterapeut sa zaujíma, v akom období života panické ataky nastali a „čím vtedy osoba žila“. Toto obdobie treba dôsledne analyzovať a zistiť, aké emócie vtedy človek prežíval. Je dôležité, aby bol klient sám k sebe absolútne úprimný a ochotný nahliadnuť do svojho vnútra. Pokiaľ sa bude snažiť sám seba alebo daného odborníka presvedčiť, že nič emočne významné v danom období nezažil alebo nič ani nezažíva v súčasnosti, liečba bude neúspešná.
Určite všetkých čitateľov zaujíma, aké sú vyhliadky do budúcnosti. Vedeli by ste nám prezradiť skúsenosti z praxe? Možno eliminovať, zmierniť, prípadne úplne vyliečiť toto ochorenie?
Áno, panické ataky možno odstrániť. Ide však o dlhodobý proces. Je to podobné, ako keby sme chceli schudnúť 30 kg. V takom prípade nám nepomôžu 2-3 návštevy fitnescentra a rovnako nepomôžu ani 2-3 návštevy psychoterapeuta pri liečbe panických atakov.
Slovo „navštevovať“ je však trochu vzletné, je potrebné, aby bol aktívne zaangažovaný a otvorene rozprával o svojich emóciách a skúsenostiach vo svojom živote.
Vedeli by ste nám poradiť, ako a či vôbec oznamovať diagnózu rodine, partnerovi a nadriadenému v práci?
Odporučil by som to nechať na osobnom pocite každého jedného človeka. Robiť v týchto veciach niečo nasilu nemá význam.
Podľa Americkej psychologickej asociácie (APA) má asi 1 zo 75 ľudí panickú poruchu, ktorá celkovo zasahuje do kvality života. Je pravda, že ochorenie útočí hlavne v noci a postihuje prevažne ženy?
Nemám špecifickú vedomosť, či sa panický atak objavuje častejšie v noci, ale, samozrejme, môže nastať aj v noci. A áno, častejšie podľa Americkej psychiatrickej asociácie postihuje ženy v pomere 2 : 1.
Myslím si, že o tejto diagnóze a celkovo o téme „psychické zdravie“ sa veľmi málo hovorí a návšteva psychológa sa aj v dnešnej modernej dobe považuje za „zlyhanie“. Je niečo, čo by ste odkázali niekomu, kto sa snaží s psychickými problémami bojovať sám? Vedie úspešná cesta aj týmto smerom?
Bojovať s panickými atakmi sám je pomerne náročné.
Aby bola liečba vykonaná korektne, je vhodné navštíviť odborníka. Ľudia si samoliečbou neraz symptómy aj zhoršia. Svojimi intervenciami sa snažia „odháňať“ negatívne myšlienky či emócie, čím si v konečnom dôsledku vytvárajú ešte väčšie vnútorné napätie z potláčaných emócií. Preto treba byť pri samoliečbe nanajvýš opatrný.
Veľmi pekne ďakujeme za odborné vysvetlenie a cenné informácie. Viac na túto (ale aj iné) tému nájdete na https://www.bratislavapsycholog.sk/o-mne/.
Na záver ešte zopár zaujímavostí z histórie
Odborné pomenovanie „panický atak“ sa začal používať pred 19. storočím, v období, keď sa psychiatria formovala ako samostatný vedecký odbor.
V 2. polovici 19. storočia začalo v tejto oblasti dochádzať k progresívnej zmene. Henry Maudsley v roku 1879 opísal melancholickú paniku, a to bolo prvýkrát, keď sa termín panika vôbec začal používať v psychiatrickej rovine.
V roku 1894 Sigmund Freud opísal úzkostnú neurózu a bol ohromený symptómami.
Druhá polovica dvadsiateho storočia znamenala revolúciu v oblasti psychiatrie. V roku 1954 Mayer-Gross spájal úzkostné poruchy s dedičnými a psychologickými faktormi a rozdelil ich na jednoduché úzkostné stavy a fóbické úzkostné stavy.
V roku 1964 Donald Klein spustil tretie vydanie Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (DSM-III, 1980), v ktorom sa oficiálne prvýkrát objavuje pojem „panická porucha“.
Od roku 1993 boli tajomstvá panických atakov odhalené bližšie prostredníctvom rôznych výskumov.
Na túto tému odporúčam aj knihu od úspešného nemeckého terapeuta Klausa Bernhardta: Panické ataky – Čo sa vám snažia povedať?
Ak chceš pracovať nielen na svojom tele, ale aj mysli a duši, odporúčame ti našu harmonickú výzvu:
Použitá literatúra:
https://link.springer.com/chapter/10.1007/978-3-319-12538-1_1
Som nadšencom zdravého životného štýlu a rada hľadám nové inšpirácie a teórie z tejto oblasti, ktoré hneď skúšam aplikovať v "praxi" - v kuchyni, cvičení, nákupoch... Najlepšie sa cítim v prírode (prechádzky so psom, behanie, bicyklovanie), kde sa vždy nadopujem pozitívnou energiou.