Téma partnerských vzťahov sa dotýka každého z nás a každý z nás má právo na krásny plnohodnotný, dlhotrvajúci, rešpektujúci a láskavý vzťah so svojou polovičkou. Túto tému si viac priblížime v nasledujúcich riadkoch so psychologičkou PhDr. Ivanou Tomanovou Čergeťovou, PhD., LL. M, MBA.
Venovať sa budeme charakteristike ideálneho partnerského vzťahu, najčastejším komplikáciám, tiež si prezradíme recept na udržanie takéhoto vzťahu, odpovieme na otázku, či sa protiklady priťahujú, a spomenieme veľa iných zaujímavostí.
Určite zostaň s nami!
Na úvod by som vás poprosila zopár slov o sebe a svojej zaujímavej profesii, záľubách. Čo by sme o vás mali vedieť? Bola psychológia vždy vaším snom?
Byť psychologičkou je krásna profesia. Mojím snom bolo byť učiteľkou. Už ako dieťa som sa snažila vyučovať všetko živé a neživé.
Spomínam si, že keď som začala študovať na strednej škole, objavila som v miestnej knižnici prvé učebnice psychológie a namiesto potulovania sa s kamarátmi som na schodoch nášho rodičovského domu sedávala s knižkami v rukách.
Priznám sa, že ihneď po maturite ma na vysokú školu neprijali, a tak som strávila rok na odbore učiteľstva slovenského jazyka a dejepisu.
O rok som opätovne podala prihlášku a bola som úspešná. Môj sen sa splnil, pretože súčasťou mojej práce je aj učenie na akademickej pôde. A tak som sa vlastne stala aj učiteľkou psychológie.
Táto časť práce ma napĺňa najviac zo všetkých mojich aktivít. Pomáhajúce profesie vnímam ako krásne, úctyhodné a zároveň neľahké a zodpovedné.
A čo patrí medzi moje záľuby? Rada sa venujem športu, marketingu a projektovému manažmentu. Pracovne stojím vo viacerých rolách, a to ma neskutočne baví a je mi to zároveň hobby. Rôznorodosť mojej práce mi dáva skutočný životný balans.
Ako by sa dal odborne charakterizovať ideálny – zdravý, láskavý, rešpektujúci, iskrivý – partnerský vzťah a aké prvky, vlastnosti a znaky ho definujú?
Prvá vec, ktorá mi pri tejto otázke napadá, je, že vzťahy sú komplikované, a ak by sme hovorili najmä o partnerských vzťahoch, môžeme v tomto prípade vynechať slovo iskrivý, tak ako ho vnímam ja. Vzťahy nepotrebujú iskrenie (vo forme konfliktných situácií), ale stabilitu.
Často máme predstavu o vzťahu, že musí prebiehať ako v talianskom filme. Takýto vzťah však často nie je rešpektujúci a prináša mnohé emočné búrky.
No je potrebné si tiež uvedomiť, že ideálny vzťah neexistuje. Mám radšej slovo optimálny. Prečo? Pretože ideály sa nám často spájajú s víziami a so smerovaním, v ľuďoch evokujú aj nereálnu potrebu dokonalosti. A tá v skutočnom živote neexistuje.
Do vzťahu vždy vstupujú dvaja ľudia. Dve samostatné osobnosti, ktoré sa musia vzájomne spoznať a zladiť sa. Tento proces prebieha vo viacerých fázach a vyžaduje si neustálu interakciu.
Medzi základné zložky partnerského vzťahu patria záväzok, intimita a láska. Takže aký je optimálny vzťah? Pre mňa osobne je to dôverný vzťah, v ktorom sa obaja partneri angažujú a majú záujem v ňom plnohodnotne a dlhodobo zotrvávať.
Všetci vieme, že prvotná zamilovanosť časom opadne. Príde spoločné bývanie, tiež sa môžu objaviť rodinné problémy, deti, finančné nezhody, zdravotné komplikácie, rozdielne priority a rôzne životné prekážky.
Existuje recept na udržanie optimálneho vzťahu bez konfliktov aj po rokoch spolužitia?
Prvotná zamilovanosť je prvou fázou každého vzťahu. Ten sa následne ďalej vyvíja a prechádza procesom zrenia.
Často sa ma klienti pýtajú: „Je dobré, keď medzi nami už nie je iskrenie?“ Alebo: „Nemalo by to medzi nami viac iskriť?“ Táto téma je úzko spojená s pochybnosťami. Tie vznikajú zo stereotypov a z porovnávania sa s inými ľuďmi. Často sa riadime okolitým prostredím a tým, ako žijú iní ľudia a čo nám hovoria.
Porovnávame sa, pretože neradi vyčnievame z radu. Je to taká túžba po konformite, zapadnúť a znížiť tým strach z odlišnosti. Ľudovo sa vraví: Keď chceš s vlkmi byť, musíš s nimi vyť. Sabotáž vlastného vzťahu je často založená práve na takejto otázke.
Áno, je prirodzené, že vzťah sa vyvíja a časom opadne fáza zamilovanosti, keď máme telo plné hormónov. No neznamená to, že cieľom vzťahu je prežívať iba fázu zamilovanosti. To by sme museli meniť partnerov každý rok.
A čo teda s tým iskrením? Iskrenie (alebo skôr šteklenie) medzi partnermi môžeme vnímať aj ako túžbu po dobrodružstve, zmene či zážitku. Ak s partnerom túžite zažiť niečo nové a svieže, takéto situácie je veľmi jednoduché vytvoriť – či už výletom, neočakávaným darčekom, alebo iba spoločnou večerou v netypickom prostredí. Kreativite sa skutočne medze nekladú, či už to je v spoločenskom, alebo intímnom prostredí partnerov.
Je vnímanie ideálneho vzťahu z pohľadu žien a z pohľadu mužov rozdielne? V čom vidíte najväčšie protiklady?
Jednoznačne existujú rozdiely. Už z pohľadu biológie máme iný organizmus a iný mozog (keď to tak jednoducho povieme).
Mužom príliš nezáleží na detailoch. Pre nich je dôležitejší celkový pocit a spokojnosť vo vzťahu. Majú radi svoj osobný priestor a zároveň chcú vnímať, že majú rešpekt a ocenenie.
Ženy viac požadujú citovú otvorenosť, oporu, humor, oddanosť a zodpovednosť. Samozrejme, je to veľmi individuálne, no výskumy zväčša poukazujú na tieto charakteristiky.
Čo by ste zo svojej dlhoročnej praxe zaradili medzi tri najčastejšie komplikácie vo vzťahu, s ktorými sa partneri obracajú na odbornú pomoc?
Nepochopenie potrieb druhej strany. Nerešpektovanie vzájomných hraníc. Nedostatočná komunikácia.
Môžu sa protiklady priťahovať? A môže takýto vzťah fungovať dlhodobo v harmónii?
Samozrejme. Aj sa priťahujú.
Zväčša je to spôsobené tým, že osobnosť toho druhého človeka obsahuje nejakú esenciu, ktorú máme potlačenú alebo nerozvinutú, a to nás dokáže tak fascinujúco a magneticky priťahovať na tej druhej osobe.
Príkladom môže byť situácia, keď jeden partner žije veľmi regulujúcim a zodpovedným životom a stretne druhú osobnosť, ktorá žije s ľahkosťou a hravosťou.
A skladačka je tu. Puzzle zrazu zapadajú a túžite prežívať všetko, čo ten druhý človek. Kľúčom je pochopiť, prečo vás tieto vlastnosti tak fascinujú a aké témy vo vás partner otvára.
A ak sa vzájomne takto protiklady dopĺňajú, dokáže z toho byť krásny a dlhodobo fungujúci vzťah.
Na vašom profile som natrafila na pojem „vzťahová väzba“. Vedeli by ste nám vysvetliť význam tohto slovného spojenia a prečo je dôležité poznať tú svoju?
Vzťahová väzba je akýsi model, ktorý si vytvárame v detstve a hovorí o spôsobe, akým fungujeme vo vzťahoch, keď prežívame strach z ohrozenia, a čo nám dáva pocit bezpečia.
Môžeme ho prirovnať k typickému spôsobu správania vo vzťahoch, ktorý sa odvíja od našich predchádzajúcich skúseností.
Tento model uplatňujeme potom ďalej a využívame vo vzťahoch nielen partnerských, ale aj priateľských, pracovných či športových.
Zjednodušený príklad: ako dieťa ste sa naučili, že keď budete plakať, príde rodič a postará sa o vaše potreby. A toto ste opakovali a potvrdzovali toľkokrát, že to isté robíte aj v ďalších vzťahoch.
Partnerské vzťahy sú rôzne. Kedy už nie je dobré vo vzťahu pokračovať a ukončiť ho? Kedy môžeme vzťah označiť za nefungujúci alebo toxický?
Skutočne komplikovaná otázka. Toxicita vzťahu sa spája najmä s témou hraníc a témou moci.
Zväčša ľudia s úzkostnou vzťahovou väzbou sú omnoho zraniteľnejší, pretože potrebujú veriť, že partner s nimi zostane a neodíde. Ak sa bojíte o vzťah, často požadujete pozornosť, a tým práve dávate manipulatívnemu partnerovi do ruky zbraň a budujete závislosť od lásky.
Ak máte pocit, že partnera potrebujete neustále pred sebou ospravedlňovať, máte obavy vyjadriť svoje potreby, nedôverujete mu, neustále vznikajú konflikty, za ktoré zodpovednosť zostáva iba na vás, cítite sa často obviňovaní, kritizovaní alebo ponižovaní... všetko toto sú znaky, že niečo nie je v poriadku.
Neznamená to, že vzťah sa musí končiť rozchodom. Avšak je potrebné zvážiť, či sa neobrátiť na odborníka.
Aký pohľad má na neveru psychológ? Možno obnoviť dôveru v partnerskom vzťahu, ktorý je neverou poznačený? Čo odporúčate svojim klientom v takejto situácii?
Dôveru v partnerskom vzťahu možno obnoviť aj v prípade nevery. Veľmi dôležité je, aby rozhodnutie o pokračovaní vzťahu urobili obaja partneri.
Na obnovu dôvery sa vzťahy a komunikácia medzi partnermi stávajú veľmi otvorené, priame a úprimné.
Prvým krokom je pomenovať, čo sa vlastne stalo, pre obe strany. Často najbolestivejšia nie je nevera ako taká, ale prežívanie pocitu sklamania zo zrady. Túto situáciu nemožno zľahčovať a rovnako očakávať, že sa dôvera vybuduje za týždeň.
Obnova vzťahu je proces, ktorého súčasťou je odpustenie a uvoľnenie hnevu a vzájomnej frustrácie. Určite odporúčam, aby klienti nezostávali v takýchto situáciách sami a vyhľadali ľudí, ktorí im poskytujú sociálnu oporu, alebo odborníka.
Potrebujú psychológovia rady od psychológa, resp. majú napríklad odborníci na riešenie vzťahových problémov harmonické partnerstvá?
Áno. Aj psychológovia potrebujú psychológov.
Prakticky je to aj súčasť nášho permanentného vzdelávania, že absolvujeme terapie a supervízie, aby sme sa zlepšovali.
Veľmi rada pri takomto type otázky používam paralelu: Myslíte si, že si chirurg dokáže operovať vlastnú ruku? Všetci sme ľudia. A každý z nás niekedy potrebuje pomoc, a to aj v prípade vzťahových problémov.
Ak by ste mali dať na záver 1-2 rady na tému ako udržať vzťah v harmónii dlhé roky, aké by to boli?
Nepodliehajte tlaku okolia. Neporovnávajte sa. Poznajte samého seba a partnera. Snažte sa pochopiť vlastné a tiež partnerove potreby. Komunikujte. A pestujte aspoň jeden spoločný záujem.
Za množstvo odborných informácií veľmi pekne ďakujeme psychologičke a mentálnej koučke PhDr. Ivane Tomanovej Čergeťovej, PhD., LL.M, MBA.
Na ešte viac informácií (nielen o otázkach vzťahu) klikni na https://www.ivanacergetova.sk/
Som nadšencom zdravého životného štýlu a rada hľadám nové inšpirácie a teórie z tejto oblasti, ktoré hneď skúšam aplikovať v "praxi" - v kuchyni, cvičení, nákupoch... Najlepšie sa cítim v prírode (prechádzky so psom, behanie, bicyklovanie), kde sa vždy nadopujem pozitívnou energiou.