Štítna žľaza je dôležitý orgán na prednej strane krku, ktorý produkuje hormóny. Tieto ovplyvňujú celý rad procesov v našom tele. Možno ochoreniam štítnej žľazy predchádzať napríklad úpravou životného štýlu?
Aké sú prvotné varovné príznaky, ktoré by sme nemali podceňovať? Možno sa po diagnostikovaní ochorenia venovať aj silovým tréningom?
Aj na tieto otázky sme sa spýtali pani doktorky MUDr. Emílie Mojtovej, PhD., MBA. Veríme, že informácie zo sveta zdravia budú pre teba prínosné.
Na úvod by som vás poprosila opísať štítnu žľazu a jej základné funkcie v tele.
Štítna žľaza je endokrinný orgán motýľovitého tvaru lokalizovaný na prednej strane krku, ktorý produkuje hormóny, najmä tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3).
Hormóny štítnej žľazy zasahujú do metabolizmu cukrov, tukov, bielkovín, látkovej premeny, regulujú tvorbu tepla, zapájajú sa do kostného metabolizmu, krvotvorby. Ovplyvňujú tiež pohlavné orgány, nervový a kardiovaskulárny systém.
Hladinu hormónov T3 a T4 reguluje spätnou väzbou TSH hormón (tyreoidálny stimulačný hormón) produkovaný adenohypofýzou.
Ak klesne hladina spomínaných hormónov v krvi, automaticky sa zvýši hladina TSH, ktorý stimuluje ich tvorbu v štítnej žľaze.
Naopak, ak sa hladina týchto hormónov zvýši, hypofýza bude produkovať menej hormónu TSH.
Správna funkcia štítnej žľazy sa nazýva eufunkcia. Pri zvýšenej produkcii hormónov štítnej žľazy hovoríme o hypertyreóze. Zníženú tvorbu hormónov nazývame hypotyreóza.
Štítna žľaza je jedným z orgánov náchylných na tkanivovo špecifické autoimunitné ochorenia.
Autoimunitná tyreoiditída (Hashimoto) je v SR veľmi častá a je najčastejšou príčinou hypotyreózy.
Gravesova-Basedowova choroba je druhé orgánovo špecifické autoimunitné ochorenie štítnej žľazy, menej časté ako Hashimoto, spôsobuje hypertyreózu (zvýšenú funkciu štítnej žľazy) a často sa spája aj s postihnutím očí.
Dvadsať až tridsať % ľudskej populácie trápia ochorenia štítnej žľazy. Aké sú prvotné varovné signály, pri ktorých by sme mali spozornieť, pretože by mohli signalizovať poruchy tohto orgánu?
Myslím, že to číslo je v realite omnoho vyššie. Čím stúpa dostupnosť vyšetrení, tým priamo úmerne stúpa počet pacientov s tyreopatiou.
Aktuálne veľa firiem v rámci pracovných benefitov platí zamestnancom rôzne pracovno-preventívne prehliadky, ktorých súčasťou býva často aj USG vyšetrenie štítnej žľazy.
A, samozrejme, dostupnosť laboratórií po celom Slovensku, ktorá umožňuje dať si v samoplatcovskom režime urobiť kompletný skríning hormónov štítnej žľazy aj s autoprotilátkami, odhaľuje veľký počet indolentných tyreopatií.
Väčšina ochorení štítnej žľazy prebieha asymptomaticky, to znamená, že o nich veľa rokov netušíme.
Približne pri 25 % ľudí sa náhodne pri sonografii zachytia napríklad drobné uzly, cysty v štítnej žľaze.
Veľmi časté ochorenie je autoimunitný zápal štítnej žľazy Hashimoto, predominantne u žien. Organizmus produkuje protilátky proti vlastnej štítnej žľaze. Ochorenie sa stáva symptomatickým, až keď sa následkom zápalu zníži produkcia vlastných hormónov v ŠŽ a vzniká hypotyreóza.
To sa prejavuje typickými príznakmi, ako sú únava, priberanie na hmotnosti, sklon k zápche, vypadávanie vlasov, suchá koža, spomalené psychomotorické tempo.
Vzhľadom na časté skríningy hormónov štítnej žľazy cestou všeobecných lekárov sa väčšina pacientov zachytí už v začiatkoch ochorenia a veľmi málo pacientov má hypotyreózu s plne rozvinutými uvedenými prejavmi.
Druhé autoimunitné ochorenie, menej často sa vyskytujúce, je Gravesova-Basedowova choroba, ktorej atak sa prejaví zvýšenou funkciou štítnej žľazy a často ju sprevádza postihnutie očí. Pacient je nepokojný, stráca na hmotnosti, búši mu srdce, trpí nespavosťou, pozoruje tras rúk.
Vieme, že porucha štítnej žľazy môže trápiť všetkých vrátane detí. Avšak prvenstvo patrí práve ženám. Poznáte dôvod?
Výskyt uzlov a cýst nie je viazaný na pohlavie, výskyt autoimunitnej tyreoiditídy je viazaný predominantne na ženské pohlavie a je pri ňom jednoznačne dokázaná dedičnosť.
Vyskytuje sa v rodinách. Vekom stúpa jej incidencia, niektoré údaje hovoria, že v SR postihuje takmer každú 4. ženu.
Žena zdedí predispozíciu na dané ochorenie, spúšťačom môže byť stres, nejaký prekonaný vírus alebo pôrod.
Dá sa uvedeným ochoreniam preventívne predchádzať, aby sme sa im vedeli úplne vyhnúť, prípadne minimalizovať riziko vzniku?
Žiaľ, žiadne preventívne opatrenia sa nedajú urobiť. Žena zdedí predispozíciu, či ochorenie vypukne a kedy vypukne, závisí od vonkajších faktorov.
Vyhnúť sa však infektu a stresu je v živote nemožné. Samotný Covid-19 mal veľký potenciál spúšťať autoimunitné ochorenia. Zaznamenali sme na ambulancii viacero atakov tyreotoxikózy pri Gravesovej-Basedowovej chorobe. A predísť infekcii Covid-19 bolo, myslím, nemožné.
Samozrejme, medicína dôkazov hovorí o pozitívnom účinku užívania D vitamínu na podporu imunity.
Môže byť spúšťačom ochorenia zlé obdobie alebo dlhodobý stres?
Áno, samozrejme, dlhodobý stres môže byť spúšťačom aj iných autoimunitných ochorení a ich exacerbácií.
Pohyb je prirodzenou a dôležitou súčasťou života. Vie pomôcť v liečbe aj pri ochoreniach štítnej žľazy?
Sú povolené všetky typy športov vrátane silových tréningov alebo sú tam určité obmedzenia v závislosti od druhu ochorenia a liečby?
Určite, pohyb je prospešný, dokáže nám optimálne regulovať hmotnosť.
V prípade nadhmotnosti stúpajú nároky organizmu na hormóny štítnej žľazy a hypotyreóza sa môže skôr prejaviť.
Rovnako pravidelne športujúci pacient má zvyčajne aj nižší pulz, lepšie toleruje námahu, nepociťuje únavový syndróm.
Šport zakazujeme iba v prípade hypertyreózy – zvýšenej funkcie štítnej žľazy vyvolanej iným autoimunitným ochorením Gravesovou-Basedowovou chorobou.
Ako postupovať v prípade prebiehajúcej liečby pomocou liekov na úpravu činnosti štítnej žľazy? Je vhodné meniť životný štýl úpravou stravy?
Je to pre túto kategóriu žien pozitívne alebo skôr môže priniesť ohrozenie zdravotného stavu?
Pacient užíva substitučnú liečbu levotyroxinom T4, pokiaľ je nastavený, TSH je optimálne, pacient je rovnocenný so zdravým človekom bez akéhokoľvek hendikepu.
Udržiavať si stabilnú hmotnosť je vhodné, aby nám hladiny TSH nekolísali.
Viacero štúdií potvrdilo pozitívny vplyv suplementácie selénu na zníženie hladiny autoprotilátok pri Hashimotovi, ale suplementácia selénom sa nedostala do guidelines európskej tyreologickej spoločnosti.
Každá krajina má rôzny obsah selénu v pôde a rovnako aj v potravinách. Slovensko sa doteraz radilo ku krajinám s nižším obsahom selénu v pôde.
Životný štýl nie je nutné meniť.
Akú úlohu v súvislosti s týmto orgánom zohráva jód? Ako zistíme, či trpíme jeho nedostatkom?
Jód zohrával hlavnú úlohu pri ochoreniach štítnej žľazy v minulosti.
Od čias zavedenia jodidovanej soli v SR nedostatok jódu nehrozí. Zaplavenie internetu reklamami na jódové preparáty je veľmi kontraproduktívne.
Z mojej dennodennej ambulantnej praxe môžem povedať, že užívanie jódu v nadbytku nám dokáže riadne rozkolísať hladiny TSH. Okrem tehotných a dojčiacich žien nie je v SR indikácia užívania jódových preparátov.
Nedostatok jódu môžu mať iba ľudia so špeciálnymi diétami, ktorí nepoužívajú klasickú soľ, nepijú mlieko, všetko si doma sami varia a pečú. Ale aj tu by som si dala najprv vyšetriť jodúriu a až potom užívala jód.
Ten je nevyhnutný pre syntézu hormónov štítnej žľazy, ale zároveň jeho nadmerný príjem môže vyvolať hypertyreózu, hypotyreózu, strumu (zväčšenie štítnej žľazy) alebo aj spustiť autoimunitný zápal štítnej žľazy.
Je možné úplne „vyliečenie sa“ z týchto uvedených ochorení?
Ochorenia štítnej žľazy sa nedajú vyliečiť úplne.
Ale pacient sa neberie ako chorý alebo nejakým spôsobom hendikepovaný. Pravidelne sa kontroluje a pokiaľ je plne compliantný k liečbe, je bezpríznakový.
Čo by ste záverom poradili všetkým ženám, ktoré bojujú s týmto ochorením?
Hlavne to nebrať ako vážne ochorenie a veľmi sa tým nezaoberať.
Ja sama trpím autoimunitným ochorením štítnej žľazy s primárnou hypotyreózou už pomaly 20 rokov a necítim sa nijakým spôsobom chorá, nepociťujem nijaké obmedzenia v živote.
A ako lekárka viem, že keď sa mi podarí nechtiac pribrať nejaký kilogram, je to spôsobené mojím pochybením v strave alebo znížením pohybovej aktivity a nezvaľujem to na štítnu žľazu.
Za odborné a cenné informácie z lekárskeho prostredia veľmi ďakujeme pani doktorke MUDr. Emílii Mojtovej, PhD., MBA, z endokrinologickej kliniky STENICLINIC v Bratislave. V prípade akýchkoľvek ďalších otázok možno navštíviť webovú stránku alebo instagram.
Svoj jedálníček, v ktorom bude aj dostatok vitamínu D a selénu, si môžeš krásne zostaviť aj vďaka naším knižkám s chutnými receptami. Teraz dokonca dostaneš kuchárku Z fitka do kuchyne 2 ku ročnému členstvu u nás. Pridaj sa k nám a poď si plniť svoj sen o zdravom tele:
Som nadšencom zdravého životného štýlu a rada hľadám nové inšpirácie a teórie z tejto oblasti, ktoré hneď skúšam aplikovať v "praxi" - v kuchyni, cvičení, nákupoch... Najlepšie sa cítim v prírode (prechádzky so psom, behanie, bicyklovanie), kde sa vždy nadopujem pozitívnou energiou.