Keď som bola malá, veľmi rada som sa z diaľky pozerala na žiariace cintoríny. Väčšinou to bolo počas cestovania autom, keď sme sa od starkej vracali v období okolo Dušičiek, takže bola už tma. Keďže sme mali pred sebou 300-kilometrovú cestu, blikajúcich cintorínov by sme napočítali na desiatky.
Dnes mám toto obdobie stále rovnako rada – návšteva cintorínov, pokoj, ktorý na nich vládne, pomalosť a chvíle, ktoré cez spomienky darujeme svojim blízkym. Blikajúce sviečky sa mi však už spájajú aj s iným obrazom: tým, ktorý vidno na cintorínoch po skončení Pamiatky zosnulých. Odpad.
Ako je to s dopadom po skončení Pamiatky zosnulých?
Som si istá, že aj vy ste už videli či zažili preplnené cintorínske smetiaky. Nie je to pekný pohľad, najmä keď si uvedomíme, že v nich končí to, čo malo vyjadrovať našu úctu k pozostalým.
Len bratislavské cintoríny vyprodukujú ročne približne 1000 ton (!!!) odpadu, pričom neprekvapivo najviac z tohto čísla vznikne práve počas sviatkov zosnulých.
Tak schválne – má cintorín vo vašej obci smetiaky na triedený zber? Ak áno, patrí k svetlej výnimke, väčšinou sa totiž všetko hádže hlava-nehlava do jedného kontajnera. Výsledkom je, že odpad, ktorý by mohol mať ešte šancu na recykláciu, ju nikdy nedostane a skončí na skládkach (prípadne v bratislavskej či košickej spaľovni). Napríklad na vrakunskom cintoríne v Bratislave by sa dalo vytriediť takmer 87 % odpadu a takmer 60 % z toho skompostovať. Po tom, ako všetko skončí vo veľkom spoločnom kontajneri, sa tak však už nikdy nestane.
Nie že by pokusy o zavedenie triedeného zberu na cintorínoch neboli, nikdy však nedopadli dobre. Dôvodom bolo, že ľudia do kontajnerov určených na jednotlivé druhy odpadu hádzali všetko dokopy, takže na recykláciu sa nedostal.
Ak sa pýtate prečo, tu je môj súkromný tip:
Ozdoby, ktoré sa kladú na hrob, sa v drvivej väčšine prípadov skladajú zo zmesi rôznych materiálov a tie sa často nedajú vôbec alebo len ťažko oddeliť (drôtiky, plast v textile, plast v skle, vosk v plaste, mašle a pod.). Kúpiť takéto kvety, vence či sviečky je síce jednoduché, oveľa ťažšie je ich však rozobrať na jednotlivé druhy materiálu: zo živého venca oddeliť plastové stuhy, drôtiky, umelohmotné ozdoby atď. A to sa ľuďom nechce.
Zároveň mi však nedá nespomenúť, že keby sa ľuďom aj chcelo a disciplinovane by všetko pooddeľovali a roztriedili, je veľká pravdepodobnosť, že by sa tento materiál aj tak nepodarilo zrecyklovať. Sú totiž buď špeciálne upravené, alebo v takej kvalite, ktorá sa už recyklovať nedá, resp. sa neoplatí. Dokonca aj taký super materiál ako sklo je v rámci recyklácie problémový, len čo je v kombinácii s voskom.
Spravme to tento rok inak
Spomínajme na svojich blízkych a pamätajme pri tom aj na životné prostredie.
1. Vyhnime sa plastovým vencom, mašliam, svietnikom či iným dekoráciám.
2. Keď budeme kupovať ozdoby, zamyslime sa, či budeme vedieť jednotlivé časti vytriediť.
3. Uprednostnime prírodné ozdoby bez zbytočných doplnkov rôznych ťažko identifikovateľných materiálov:
- živé sezónne kvety
- konáriky so šípkami
- čečinu, mach, lišajník
- šišky, gaštany
- kvety v črepníku
- kytičku z vlastnej záhrady
4. Pozbierajme kvety či iné sezónne okrasy počas prechádzky v prírode. Aj počas nej môžeme na našich zosnulých spomínať či komentovať, čo by sa im páčilo. Môže to byť pekný rituál ešte pred tým, ako vôbec prídeme na cintorín.
5. Pokiaľ sa nám nechce vyrábať, požiadajme lokálne kvetinové farmy.
6. Sviečky v plastovom či sklenenom obale spôsobia, že tieto materiály sa už nebudú dať recyklovať. Uprednostnime preto holú sviečku bez obalu. Na hrob ju môžeme položiť napríklad do misky s pieskom či kamienkami.
7. Parafínové sviečky sú škodlivé už svojou výrobou. Zdraviu aj prírode neškodlivé sú sviečky zo včelieho vosku či sviečky zo sójového vosku. V porovnaní s tými z ropy sú však podstatne drahšie. Za zamyslenie však stojí, či na vyjadrenie úcty nestačí jedna.
8. Úplne najviac eko možnosť je nedoniesť na cintorín nič a svojich milovaných si pripomenúť cez posedenie pri čaji spojené s premietaním alebo prostredníctvom výletu na miesto, ktoré sa nám s dotyčnými spája.
A keď sa na cintorín po čase vrátime, vytrieďme všetko, čo sa dá. Pokiaľ takúto možnosť na svojom cintoríne nemáte, zoberte si odpad domov a vytrieďte ho tam.
A koniec koncov – nie počet sviečok na hrobe, ale naše myšlienky a spomienky odrážajú lásku a úctu, ktorú voči svojim pozostalým pociťujeme. Nemyslíte?
Ak si stratila blízku osobu a hľadáš spôsob, ako sa dostať zo stavu smútku, vyskúšaj to ako Markétka:
Pridaj sa do harmonickej výzvy. možno aj tebe pomôcť zvládnuť náročné obdobie o čosi ľahšie:
Verím, že naše malé každodenné činnosti dokážu priniesť veľké zmeny. Krok za krokom môžeme zmeniť seba a inšpirovať blízke okolie. Postupne sa tak naša snaha dostane aj k ľuďom, ktorých možno ani nepoznáme! Pred niekoľkými rokmi som sa rozhodla prestať robiť kompromisy so svojimi hodnotami – v živote súkromnom, no aj pracovnom. Aj preto som spolu s mojim partnerom Martinom otvorila BEZOBALiS - prvý bezobalový obchod v Trenčíne. Vytvorili sme spolu priestor, ktorý odráža to, čomu veríme a v ktorom sa cítime dobre. Volám sa Martina a rada vás prevediem mojou cestou k udržateľnosti.