Fitshaker

Možno si si už všimla, že niektorí ľudia si dokážu udržať váhu bez väčšieho úsilia, zatiaľ čo iní sa roky trápia s diétami. Pravdou je, že náš organizmus má od narodenia nastavený jemne vyvážený systém, ktorý riadi, kedy máme jesť, koľko a čo. Tento systém je múdrejší, než akýkoľvek jedálniček či pravidlá zvonku – len sme sa od neho postupne odpojili.

Každý z nás sa rodí s tzv. váhovým set-pointom – intervalom, v ktorom sa naše telo cíti najlepšie. V tejto zóne funguje optimálne: má dosť energie, vitalitu, u žien pravidelný cyklus a celkové zdravie. Keď sme v tejto zóne, nemusíme svoje telo „naprávať“ diétami. Problém nastáva vtedy, keď sa snažíme set-point prekročiť – či už prílišným chudnutím, alebo snahou „pretlačiť“ telo do iného ideálu.

Regulácia príjmu potravy je jeden z najzložitejších systémov v organizme. Nejde len o množstvo, ale aj o typ živín, ktoré telo potrebuje. Pri rozhodovaní, čo si „pýta“, zohrávajú úlohu hormóny ako grelín (hormón hladu), leptín (hormón sýtosti), inzulín, cholecystokinín či neuropeptid Y. Všetky tieto signály prebiehajú mimo našej vôle – telo vie presne vyhodnotiť, čo potrebuje.

Hoci sa rodíme s dokonalým mechanizmom, existujú tri hlavné dôvody, prečo sa od neho počas života odpojíme:

1. Vyhasnutý sýtiaci reflex v detstve.
Deti prirodzene vedia, kedy majú dosť. Ak však rodič neustále zasahuje („musíš dojesť“, „ešte máš miesto“), dieťa sa učí nevnímať vlastné signály.

2. Toxická kultúra štíhlosti a diéty.
Už v tínedžerskom veku sa často stretávame s ideálmi krásy a skúšame prvé diéty. Tým začíname viac počúvať pravidlá zvonku než svoje telo. Výsledkom je cyklus deprivácie a viny – zakazujem si potraviny, túžba po nich rastie, a keď povolím, prichádza pocit zlyhania.

3. Chemické „klamstvá“ v potravinách.
Najmä umelé sladidlá či aditíva vedia telo zmiasť. Ústa cítia sladkú chuť, mozog očakáva glukózu – ale tá neprichádza. Telo sa tak učí neveriť vlastným signálom a apetít aj sýtosť sa stávajú nejasnými.

Koncept intuitívneho jedenia je vlastne návratom k tomu, čo už v nás je. Ak začneme znovu počúvať signály hladu a sýtosti, ak prestaneme potláčať chuť či emócie spojené s jedlom, telo si vie reguláciu obnoviť. Niekomu to trvá dlhšie – najmä ak má za sebou roky diét alebo zdravotné komplikácie – ale cesta späť existuje pre každého.

Možno sa bojíš, že keby si úplne dôverovala svojmu telu, zjedla by si všetko a pribrala. Opak je pravdou. Hlad je len informácia – signál, že telo potrebuje energiu. Ak ho budeme rešpektovať a nebudeme sa snažiť kontrolovať všetko hlavou, postupne sa obnoví rovnováha medzi tým, čo telo chce a čo naozaj potrebuje.

Tvoje telo je múdre. Vie si samo povedať, kedy a koľko potrebuje, a práve v tom spočíva kľúč k prirodzenej váhe aj zdraviu.

Ak mu začneš znovu dôverovať a nebudeš sa snažiť obchádzať jeho signály, postupne sa dostaneš k pocitu ľahkosti, energie a spokojnosti – bez extrémov a neustáleho boja.