Blog

Soľ dostala veľmi zlú nálepku po tom, ako mnohé štúdie ukázali, že existuje vzťah medzi vysokým obsahom sodíka v strave, vysokým krvným tlakom a srdcovo-cievnymi ochoreniami. V skutočnosti toto tvrdenie také jednoznačné nie je. Poďme sa pozrieť na niekoľko informácií, ktoré poukazujú na to, že na detailoch naozaj záleží.

Začnime systematickým zhrnutím publikovaných štúdií, tzv. Cochrane review (veľmi premakané zhrnutie považované za najlepší zdroj vedeckých poznatkov), v ktorom sa ukázalo, že zníženie konzumácie soli nevedie k zníženiu rizika srdcovo-cievnych ochorení¹. V Belgicku zase populačná štúdia odhalila, že riziko srdcovo-cievnych ochorení je štatisticky vyššie u ľudí, ktorí konzumujú sodík v menšom množstve ².

Teraz si môžeme položiť otázku: Ako je možné, že nám nepomáha znížiť príjem soli, keď je taká škodlivá pre našu srdcovo-cievnu sústavu? Odpoveď je veľmi jednoduchá.

Problém nie je v tom, či soliť, alebo nie, ale akú soľ použiť.

No hoci sa na tom zhodne väčšina svetových odborníkov z oblasti medicíny a výživy, je ťažké obhajovať „dobrú“ soľ, pretože ešte nebola publikovaná štúdia, ktorá by potvrdila, či sú na srdcovo-cievne ochorenia menej náchylní ľudia, ktorí konzumujú rafinovanú alebo nerafinovanú soľ. Nakoniec nám asi pomôže len sedliacky rozum.

Prieskumy ukázali, že spotrebitelia majú radšej bielu a sypkú soľ. Takže, aby nám výrobcovia vyhoveli, soľ sa po vyťažení upravuje bielením. Mali by sme však mať na mysli, že prírodná nerafinovaná soľ nemá nikdy bezchybne bielu farbu a zafarbenie sa mení podľa toho, aké ďalšie minerály obsahuje.
Po druhé, prirodzená soľ sa zvyčajne vplyvom vlhkosti zhlukuje. Preto prišli výrobcovia s geniálnym nápadom, aby sa tak nedialo. Ten úžasný výmysel sa volá E535, používa sa aj u nás a jeho pravý názov je ferokyanid draselný. Keby na obale výrobku stálo pravé označenie, asi by si si 3x rozmyslela, či si ho kúpiš. Obhajcovia tejto látky argumentujú, že je to veľmi pevná zlúčenina, ktorá sa v tele nemení na kyanid. Denná telu neškodiaca dávka je 0–0,025 mg na kg hmotnosti ³. Lenže ferokyanid draselný reaguje v kombinácii s kyselinami a mení sa na hydrogen kyanid, teda toxický plyn. Otázka je, či sa to deje aj v našom tele. Ak by sa naň aj nemenila, do tela rozhodne nepatrí, lebo ho zaťažuje, hlavne pečeň, ktorá musí všetko cudzie spracovať.
Okrem E535 sa z rovnakého dôvodu používajú aj iné zlúčeniny, ako napríklad E554 hlinitokremičitan sodný, E552 kremičitan vápenatý, či E342 fosforečnan amónny. Takže nielenže chemicky bielime a spracovávame soľ tak, že stráca minerály, ale do nej ešte aj pridávame ďalšie zlúčeniny, ktoré telo nepozná a nepotrebuje. A len pripomínam takú maličkosť, že takú soľ máme konzumovať každý deň! Aký to má vplyv na zdravie z dlhodobého hľadiska?

 

 

Ak je soľ morská alebo himalájska, to ešte neznamená, že je lepšia ako kuchynská. Môže byť totiž chemicky upravená. Preto poriadne čítaj popis na výrobku a zaujímaj sa o krajinu pôvodu, miesto ťažby a spôsob spracovania.

Pri kúpe soli sa pozri, či je v zložení hlavne E535 a rozmysli si, či ho chceš naozaj pravidelne konzumovať.

Rafinovaná soľ je ochudobnená o ďalšie minerály, ktoré sa v nerafinovanej soli naopak nachádzajú. Častý argument proti nerafinovanej soli hovorí o tom, že obsah týchto minerálov je taký zanedbateľný, že nemá žiadnu výživovú hodnotu, a teda ani zmysel ich konzumovať. Dôležité tu však nie je to, či tie minerály majú výživovú hodnotu. Príroda je dokonalá a všetko v nej má svoj význam, takže hoci môže byť množstvo ďalších minerálov z nutričného hľadiska zanedbateľné, vyskytujú sa tam preto, aby vyrovnávali účinok sodíka. Napríklad ak je v soli prítomný draslík či magnézium, zvyšovanie tlaku vplyvom sodíka sa nekoná!

 

Stopové minerály nerafinovanej soli dodávajú špecifickú farbu. Dávaj si však pozor na produkty, ktoré sú prifarbované a v skutočnosti s nerafinovanou prírodnou soľou nemajú nič spoločné. Bohužiaľ v dnešnej dobe musí byť každý človek v obchode inšpektor, ak mu záleží na zdraví.

Fanúšikovia kuchynskej soli s obľubou tvrdia, že morská soľ nemá jód a naopak do kuchynskej soli je jód pridaný. To je asi jediný benefit rafinovanej kuchynskej soli, aký jej môžeme pripísať.

 

Každopádne, jód vieme doplniť do stravy konzumáciou rýb, kvalitných mliečnych výrobkov a zeleniny v prirodzenej forme. Prípadne možno kúpiť nerafinovanú morskú soľ obohatenú o jód alebo napríklad himalájska soľ obsahuje jód prirodzene.

 

Dovolím si tvrdiť, že negatívny účinok soli súvisí so spôsobom spracovania, ochudobnením o stopové prvky a pridávaním chemických látok, ktoré telu pri pravidelnej konzumácii neprospievajú.
Soľ obsahuje sodík, esenciálnu zložku, ktorá plní v tele mnoho funkcií a je potrebná na správne fungovanie tráviacej, obehovej a nervovej sústavy či svalstva. Ak soľ spĺňa uvedené kritériá, nemusíme sa báť konzumovať ju. V neposlednom rade, ak nekonzumuješ veľa predpripravených jedál, polotovarov, zaváranín a údenín, ktoré obsahujú veľké množstvo soli, môžeš si podľa chuti jedlo posoliť , no nemali by sme to s ňou preháňať.
Čo by ťa mohlo ešte zaujímať?
Ako je to s pivom?
Ako je to s vajíčkami?
Ako je to s arašidovým maslom?
 
 
Zdroje:
1. Taylor RS et al. Reduced dietarysaltfor the prevention of cardiovascular disease: a meta-analysis of randomized controlled trials (Cochrane review). Am J Hypertens. 2011;24(8):843-53.
2. Stolarz-Skrzypek K et al. Fatal and nonfatal outcomes, incidence of hypertension, and blood pressure changes in relation to urinary sodiumexcretion. JAMA.2011;305(17):1777-85.
3. "Toxicological evaluation of some food additives including anticaking agents, antimicrobials, antioxidants, emulsifiers and thickening agents". World Health Organization, Geneva. 1974. Retrieved 18 May2009.