Nie každá mamina má šťastie na malého papkáča, ktorý už od úplného malinka sedí pekne pri jedení za stolom a ochotne zje každý náš zdravý výmysel. Väčšina rodičov nejaký problém súvisiaci so stravou rieši, či už je to prieberčivosť, odmietanie zeleniny alebo pitie sladených nápojov. Ako tieto problémy vyriešiť? Na najčastejšie „papkacie“ problémy a hlavne ich riešenie sme sa pýtali odborníčky na detské stravovanie, lektorky a nutričnej poradkyne, RNDr. Barbary Svieženej, PhD., ktorá sa s nimi stretáva bežne vo svojej praxi. A náprava možno nebude až taká náročná, ako sme si mysleli. Veríme, že dostaneš odpoveď na otázku, ktorá ťa trápi :-).
# 1: Je iba, keď pozerá do tabletu či na TV
Dnes sa stretávame veľmi často s javom, kedy deti pri prežúvaní jedla sústreďujú svoju pozornosť na sledovanie programu v televízii či na tablete/mobile. Takéto jedenie vyvoláva úplne inú fyziologickú a hormonálnu reakciu tela v porovnaní so štandardným jedením.
Deti, ktoré sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu, konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. Nedokážu správne vyhodnotiť pocit nasýtenia a je tu vyššia pravdepodobnosť nadváhy a obezity vo vyššom veku. Taktiež nevnímajú, aké jedlo vkladajú do úst a v akom množstve. Znižuje sa počet prežutí a majú tendenciu rýchlejšie prehĺtať väčšie sústa, čo môže sťažiť trávenie jedla a vyvolávať problémy s tráviacim traktom.
Deti, ktoré sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu, konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. Nedokážu správne vyhodnotiť pocit nasýtenia a je tu vyššia pravdepodobnosť nadváhy a obezity vo vyššom veku. Taktiež nevnímajú, aké jedlo vkladajú do úst a v akom množstve. Znižuje sa počet prežutí a majú tendenciu rýchlejšie prehĺtať väčšie sústa, čo môže sťažiť trávenie jedla a vyvolávať problémy s tráviacim traktom.
Aby sme sa vyhli negatívnym dôsledkom popísaným vyššie, snažme sa:
- stravovať spoločne s aspoň jedným rodinným členom pri stole,
- komunikovať s dieťaťom, namiesto rozprávky v elektronickom médiu si hovorme rozprávky vzájomne,
- pripravovať jedlo zaujímavo a atraktívne tak, aby sme si mohli hovoriť o jednotlivých potravinách rozprávky/príbehy,
- vysvetliť dieťaťu (ak je už väčšie), čo sa deje s jeho telom, keď nevníma čo je,
- dohodnúť sa v rámci celej rodiny, že pri stolovaní sa mobily, tablety a notebooky zatvárajú či prenesú do inej miestnosti a nebudeme reagovať na žiadne pípnutia, správy či hovory. Čas obeda či večere je proste čas na rodinu a lásku.
# 2: Kojím a je veľmi málo
Dojčenie je proces ovplyvnený hormonálne (endokrinne) a neskôr autokrinne. Niečo ako slabé materské mlieko alebo nedostatok mlieka neexistuje. Množstvo a vypudzovanie mlieka je ovplyvnené vylučovaním hormónu prolaktínu z adenohypofýzy a oxytocínu z neurohypofýzy. Práve oxytocín súvisí s tým, že na tvorbu mlieka vplývajú negatívne psychické zložky – stres, napätie a prípadne bolesť či únava.
Množstvo materského mlieka vieme zvýšiť častejším prikladaním dieťatka – tvorba mlieka je daná aj vyprázdňovaním prsníka, pri satí dieťatka sa začína tvoriť ďalšie mliečko. Ak dieťa plače, málokedy to súvisí s nedostatkom mlieka, ale skôr so psychickým nastavením mamičky alebo s jej skladbou stravy.
Množstvo materského mlieka vieme zvýšiť častejším prikladaním dieťatka – tvorba mlieka je daná aj vyprázdňovaním prsníka, pri satí dieťatka sa začína tvoriť ďalšie mliečko. Ak dieťa plače, málokedy to súvisí s nedostatkom mlieka, ale skôr so psychickým nastavením mamičky alebo s jej skladbou stravy.
# 3: Je veľmi prieberčivý a ohrnie nosom takmer nad každým zdravým jedlom
Prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený niektorými faktormi – ako je vnímanie jedla, rozvoj svalov v oblasti tváre a sánky, spojenie jedenia s bolesťami po prekonanej chorobe (hnačky, bolesti brucha a podobne), prípadne aj nedostatkom niektorých minerálov (napr. zinok).
Na druhej strane môže byť prieberčivosť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtivosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa a podobne.
Dieťaťu treba venovať viac nenásilnej pozornosti. Jedlo nie je to najdôležitejšie, čomu sa máme venovať a nemá byť stredobodom nášho záujmu. Jeme, aby sme žili a nie naopak. S dieťaťom nakupujme, hrajme sa s potravinami a vysvetľujme mu, čo pre nás znamenajú, čo nám prinášajú a vďaka ktorým sme zdraví. Nesiľme dieťa do extrémne veľkého repertoára, ponúkajme zdravé jedlá, ale nie v širokej palete potravín. Dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo.
Na druhej strane môže byť prieberčivosť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtivosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa a podobne.
Dieťaťu treba venovať viac nenásilnej pozornosti. Jedlo nie je to najdôležitejšie, čomu sa máme venovať a nemá byť stredobodom nášho záujmu. Jeme, aby sme žili a nie naopak. S dieťaťom nakupujme, hrajme sa s potravinami a vysvetľujme mu, čo pre nás znamenajú, čo nám prinášajú a vďaka ktorým sme zdraví. Nesiľme dieťa do extrémne veľkého repertoára, ponúkajme zdravé jedlá, ale nie v širokej palete potravín. Dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo.
# 4: Nevydrží sedieť - pri jedení ho musím naháňať
Naháňanie dieťaťa nikam nevedie a je jednou z častých chýb pri stravovaní malých detí. Predstavte si, že v škôlke deti pekne sedia za stolíkmi a nikto ich nemusí naháňať, zaujímavé že?
Dieťaťu vysvetlíme, že sa je len v kuchyni za stolom a nikde inde. Dodržiavajte to však celá rodina. Ak dieťa nevydrží a odbehne, nechajte mu ešte chvíľu tanier na stole, kým sa naje celá rodina a potom to odložte na neskôr. Neponúkajte mu žiadne jedlo medzitým. Dohodnite sa, že raz za čas si spolu urobíte piknik v prírode, na záhrade alebo len na balkóne, prípadne v zimnom období aj v jeho izbe na deke – ale okrem týchto prípadov budete jesť vždy pri stole.
Dieťaťu vysvetlíme, že sa je len v kuchyni za stolom a nikde inde. Dodržiavajte to však celá rodina. Ak dieťa nevydrží a odbehne, nechajte mu ešte chvíľu tanier na stole, kým sa naje celá rodina a potom to odložte na neskôr. Neponúkajte mu žiadne jedlo medzitým. Dohodnite sa, že raz za čas si spolu urobíte piknik v prírode, na záhrade alebo len na balkóne, prípadne v zimnom období aj v jeho izbe na deke – ale okrem týchto prípadov budete jesť vždy pri stole.
# 5: Nechce jesť zeleninu
Deti majú často problém s čerstvou zeleninou. Netreba podceňovať varenú, dusenú, blanšírovanú či pečenú zeleninu. Ak neje čerstvú, existuje množstvo spôsobov ako vitamíny doplniť varenou. Taká dobrá hustá zeleninová polievka, zeleninové kroketky pečené v rúre, či zeleninové nátierky sú taktiež dobrým zdrojom potrebných vitamínov a minerálov.
7x tipy ako prepašovať zeleninu do detského jedálnička + recepty
7x tipy ako prepašovať zeleninu do detského jedálnička + recepty
# 6: Chce jesť aj po večeri a po umytí zubov
Opäť treba zvážiť, či v tomto prípade ide o skutočný hlad, alebo len chuť či istú formu manipulácie kvôli nedostatku pozornosti.
Zamyslime sa nad tým, koľko dieťa reálne je, aké porcie má, či má dostatok všetkých živín a v akom pomere. Skúsme si niekoľko dní podrobne písať, čo všetko dieťa zje a či v strave nemá príliš veľa jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša – to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín. Pri takejto strave môže dochádzať k rozpojeniu metabolických a fyziologických dráh, dokonca až k vzniku leptínovej rezistencie, kedy má dieťa chuť jesť, pretože nesprávne vyhodnocuje vlastný apetít.
Pokiaľ má dieťa dobrú zdravú stravu s dostatkom komplexných sacharidov a vlákniny, nie je dôvod sa obávať, že nám po večernom umytí zomrie hladom :-). Iné je to v období rastového skoku, v období dospievania, kedy je druhá večera na mieste, opäť však v správnom čase a s dostatočným odstupom pred spánkom.
Zamyslime sa nad tým, koľko dieťa reálne je, aké porcie má, či má dostatok všetkých živín a v akom pomere. Skúsme si niekoľko dní podrobne písať, čo všetko dieťa zje a či v strave nemá príliš veľa jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša – to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín. Pri takejto strave môže dochádzať k rozpojeniu metabolických a fyziologických dráh, dokonca až k vzniku leptínovej rezistencie, kedy má dieťa chuť jesť, pretože nesprávne vyhodnocuje vlastný apetít.
Pokiaľ má dieťa dobrú zdravú stravu s dostatkom komplexných sacharidov a vlákniny, nie je dôvod sa obávať, že nám po večernom umytí zomrie hladom :-). Iné je to v období rastového skoku, v období dospievania, kedy je druhá večera na mieste, opäť však v správnom čase a s dostatočným odstupom pred spánkom.
# 7: Neustále má chuť na sladké
Ak má dieťa neustále chuť na sladké, treba zvážiť, či nejde o vážnejší problém, alebo či jeho strava nie je plná jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša – to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín.
Chuť na sladké vieme upokojiť ovocím, sušeným ovocím v bio kvalite, horkou čokoládou, sladkými, ale zdravými jedlami (obilninové kaše, jogurt s medom, placky či palacinky v zdravej verzii). Ak napriek zaradeniu aj zdravých sladkých jedál má dieťa chuť na sladké, musíme situáciu riešiť komplexnejšie.
Chuť na sladké vieme upokojiť ovocím, sušeným ovocím v bio kvalite, horkou čokoládou, sladkými, ale zdravými jedlami (obilninové kaše, jogurt s medom, placky či palacinky v zdravej verzii). Ak napriek zaradeniu aj zdravých sladkých jedál má dieťa chuť na sladké, musíme situáciu riešiť komplexnejšie.
# 8: Starí rodičia ho kŕmia nezdravými vecami
Záleží od toho, nakoľko sú ochotní s nami starí rodičia komunikovať, diskutovať o problematike zdravej výživy a čo my považujeme za nezdravé veci.
Pokiaľ dieťaťu starí rodičia pripravia domáci koláč s cukrom alebo parené buchty, rozhodne by sme to tak mali nechať, ak je to skôr sporadické. Pokiaľ mu však ponúkajú kupované sladkosti a priemyselne spracované pochutiny, skúsme sa s nimi porozprávať a nájsť spoločný kompromis – teda radšej ten domáci koláč ako horalky. Argumentujme logicky, bez hnevu, poďakujme sa, ale v záujme zdravia dieťaťa trvajme na svojom rozhodnutí.
Pokiaľ dieťaťu starí rodičia pripravia domáci koláč s cukrom alebo parené buchty, rozhodne by sme to tak mali nechať, ak je to skôr sporadické. Pokiaľ mu však ponúkajú kupované sladkosti a priemyselne spracované pochutiny, skúsme sa s nimi porozprávať a nájsť spoločný kompromis – teda radšej ten domáci koláč ako horalky. Argumentujme logicky, bez hnevu, poďakujme sa, ale v záujme zdravia dieťaťa trvajme na svojom rozhodnutí.
# 9: Zje toho veľmi veľa - mám pocit, že nevie, kedy dosť
Zdravé dieťa sa neprejedá! Zdravé dieťa, s dobre vyvinutou reguláciou príjmu potravy, má vnútorné nastavenie naladené na svoje vlastné potreby. To znamená, že vie koľko, čo a kedy jesť. Táto schopnosť, s ktorou sa dieťa rodí, môže byť narušená:
- ak bolo dieťa prikrmované alebo kŕmené umelou formulou v pravidelných intervaloch a s rovnakým objemom mlieka,
- ak sme v batolivom období dieťa nútili dojedať celé porcie,
- ak sme dieťa nútili do jedenia vo všeobecnosti,
- ak sme používali zavádzanie či manipuláciu na to, aby sme dieťa prinútili jesť,
- ak dieťa žije v stresujúcom prostredí,
- ak je dieťa pod veľkým tlakom/nátlakom alebo prežíva emocionálne ťaživé obdobie.
Pokiaľ máme pocit, že je veľa
Píšme si presné záznamy stravovania, jeho aktivity, spánok, pitný režim a aj vyprázdňovanie. Všímajme si všetko, čo nie je v súlade s našou predstavou. Poraďme sa potom s odborníkom a predložme tieto záznamy, alebo si skúsme reálne spočítať koľko vlastne zjedlo. V období rastových špurtov môže dieťa zjesť viac, inokedy je menej. Sledujme aj čas, obdobie, kedy sa to deje a dĺžku trvania takéhoto obdobia.
# 10: Odmieta piť čistú vodu
Ponúkajme mu ovocné čaje so sladkastou príchuťou, bylinné čaje jemne dosladené medom, odšťavené šťavy riedené vodou. Vyhnime sa akýmkoľvek sladeným nápojom alebo cukrom osladenému čaju. Postupne rieďme viac vodou, dávajme menej medu. Prechod zo sladkých nápojov na vodu môže trvať aj niekoľko mesiacov, uvedené typy sú však vhodnou alternatívou k čistej vode.
Našla si medzi vyššie uvedenými aj svoj prípad? Daj nám vedieť, či ti naše tipy pomohli, prípadne, či si riešila v detskom stravovaní niečo iné a čo ti pomohlo.
Ako učiť deti už od malička zdravej strave? Skús to už od prvých príkrmov, v našej knihe Zdraví papkáči nájdeš vyše 100 receptov pre detičky:
Ako učiť deti už od malička zdravej strave? Skús to už od prvých príkrmov, v našej knihe Zdraví papkáči nájdeš vyše 100 receptov pre detičky:
Mohlo by ťa zaujímať aj:
Prečo by mali (nielen) deti raňajkovať? 3 tipy na zdravé raňajky vo vnútri
Prečo dopriať deťom kváskový chlebík? + Recept na špaldový kváskový chlieb pre začiatočníkov
Ako liečiť bylinkami napr. ekzém, plynatosť či nespavosť u malých detí?
RNDr. Barbara Sviežená, PhD.
Redaktor vo Fitshaker
Výžive sa intenzívne venujem od narodenia prvého dieťaťa - teda 15 rokov. Pôvodne som sa zaoberala genetikou, v tejto oblasti som aj pracovala, čo mi pomohlo k lepšiemu uchopeniu epigenetiky a vplyvom významne ovplyvňujúcich náš život a zdravie. Pred šiestimi rokmi som založila Winštitút, ktorého hlavným posolstvom je vzdelávať o výžive ľudskou rečou avšak na báze odborných znalostí. Vo vlastnej poradenskej praxi sa venujem najmä výžive pre tehotné a dojčiace ženy, a výžive detí.
Páči sa ti náš článok? Zdieľaj ho na sociálnych sieťach.