Blog

Je vedecky dokázané, že čím viac času trávime sedením, tým kratší a menej zdravší život budeme mať. Nadmerné sedenie (či už pri stole, pred televízorom, v práci alebo kdekoľvek inde) významne ovplyvňuje naše kardiovaskulárne a metabolické funkcie v tele. Hmm..to nie sú až také dobré informácie, však? Poďme si to lepšie vysvetliť ako je to s tým sedením a prečo si dať záležať na pravidelné vstávanie zo stoličky.

Dlhodobé sedenie môže vyvolávať riziko srdcového infarktu, cukrovku 2. typu, nespavosť, artritídu aj niektoré typy rakoviny, a to sme vymenovali len niekoľko rizík. Dlhodobé sedenie tiež zvyšuje riziko predčasného úmrtia.
Vedecké výskumy ukazujú, že dočasné intenzívne cvičenie nemôže nahradiť škody vzniknuté dlhodobým každodenným sedením. Čiže ak ráno vstanete a idete autom do práce, kde presedíte celý deň, späť sa opäť odveziete autom, dáte si hodinku cvičenia a zvyšok znovu strávite v sedavej pozícií pri počítači, či televízore...nie je to žiadna výhra.
Je stále jasnejšie, že ešte viac ako cvičenie niekde vo fitku je pre naše zdravie dôležitejší prerušovaný pohyb. Aby sme boli zdraví, musíme vstávať z našej stoličky oveľa častejšie, ako si vieme predstaviť. Preto je dôležité mať stále na pamäti, že je pre nás dobré z času na čas sa aj postaviť.

 

Nielenže prílišné sedenie nezlepšuje naše fyzické zdravie, ale urobí šarapatu aj na našom duševnom zdraví. Rovnako ako zvyšok tela, je aj náš mozog závislý na dobrom prietoku krvi, dobrom okysličovaní a na správnom metabolizme glukózy a až potom môže pracovať správne.
Keď sedíme, naše kostrové svalové vlákna nie sú v napätí (čiže v kontrakcii – nepredlžujú sa, neskracujú sa), najmä veľké svaly dolných končatín. Pri sedení potrebujú menej energie, a prebytok glukózy sa potom hromadí v krvi a prispieva k obezite, cukrovke a k ďalším zdravotným problémom.
V austrálskej štúdii (publikovanej v časopise American Journal o preventívnej medicíne) skúmali, či dlhodobé sedenie a nedostatok pohybu majú vplyv na depresie. Výskumníci analyzovali návyky takmer 9 000 žien, vo veku 50 až 55 rokov, v priebehu niekoľkých rokov.

U žien, ktoré sedeli viac ako 7 hodín denne, boli zistené zvýšenie rizika depresie o 47 % ako u žien, ktoré sedeli 4 a menej hodín za deň!

Ženy, ktoré sa nezúčastnili žiadnej fyzickej aktivity, mali o 99 % vyššie riziko vzniku depresie, ako ženy, ktoré vykonávali ako takú, i keď malú fyzickú aktivitu. Nálezy boli úplne jasné: nadmerné sedenie a nedostatok pohybu má za následok zvýšenie príznakov depresie u žien stredného veku.
Dospeli k záveru, že zvýšená fyzická aktivita by mohla zmierniť existujúce depresívne príznaky a zabrániť dokonca budúcim príznakom. A taktiež, keď budeme tráviť menej denného času sedením, môžeme existujúce príznaky depresie zmierniť .

 

Trávenie dlhšieho času pri počítači môže viesť k nespavosti a depresii. Britská štúdia zahŕňajúca 25 000 ľudí zistila, že tí, ktorí pracujú dlhé hodiny pred počítačom sa sťažovali na depresie, úzkosti a nechcelo sa im vstávať do práce. Zistili aj to, že práca čo i len 5 hodín denne pred obrazovkou počítača, má značný vplyv na vznik depresií a nespavosť.
 

Je to už dobre známe, že nedostatočná fyzická aktivita významne prispieva k detskej obezite. Ale ak naše dieťa trávi veľa času pred počítačom, jeho duševné zdravie je tiež v ohrození. Množstvo času stráveného pred počítačom má negatívne účinky na detské sebavedomie, sebaúctu a úroveň jeho šťastia.
Deti, ktoré strávili viac ako štyri hodiny pri počítači a počítačových hrách vykazujú nižšiu úroveň pocitu šťastia, ako ich vrstovníci, ktorí strávili svoj čas napr. vonku. Deti, ktoré trávia viac času pred obrazovkami, (či už televíznymi, alebo počítačovými) majú väčší emocionálny stres, úzkosť, depresie a poruchy správania.
Je veľmi ťažké, ak nie nemožné, aby sme všetci spoločne upustili od sedavého spôsobu života vzhľadom k dnešnému životnému štýlu. Avšak dobrou správou je, že existujú niektoré vynikajúce stratégie, ktoré nám pomôžu riešiť dôsledky dlhodobého sedenia a nie je tak ťažké sa ich naučiť a začleniť do každodenného života.