Blog

Jedlo a emócie. Na prvý pohľad dva rozličné svety. Na ten druhý už začíname nachádzať spoločné črty. A keď sa na ne pozrieme úplne zblízka, prekvapivo zistíme, že jedlo a emócie v našom živote majú toho spoločného oveľa viac, ako sme si doteraz pripúšťali. Poďme sa pozrieť tejto téme na zúbok. ;-)

Máš za sebou dlhý a náročný deň v práci. Cítiš sa unavená a vyčerpaná. Najvyšší čas na lahodný krémeš v blízkej cukrárni.
Pohádala si sa s partnerom, ušiel ti pred nosom autobus a práve ti prišlo vyúčtovanie za byt s mastným nedoplatkom. To chce minimálne panáka. Alebo kilo čokolády.
Tvoja najlepšia kamoška dostala skvelú ponuku práce, kolegovi sa narodil prvý syn a tvoju dcéru prijali na strednú školu. Ten euforický pocit blaha bude ešte intenzívnejší, keď ho podporíš šťavnatým steakom v obľúbenej reštaurácii s neodmysliteľnými pečenými malinami v druhom kole.

Je ti to povedomé? Možno si povieš: "Normálka, nie? Veď dobré jedlo je pevnou a stabilnou súčasťou našich šťastných a rovnako aj tých menej euforických dní." To je pravda. Kedy však nastane ten moment, keď sa ti to trochu začína vymykať spod kontroly? Kedy už strácaš mieru? Keď musíš večer trikrát zbehnúť do večierky pre "už naozaj posledné" vrecko zemiakových lupienkov, alebo začneme pátranie už v oveľa dávnejšej minulosti?

Problémom nie je samotné jedenie. Jesť je bežné a normálne. Problémom je pestovanie nezdravého vzťahu medzi tvojimi emóciami a jedlom. A keďže emócie a jedlo hrajú v našom živote dôležitú úlohu, je veľká šanca, že sa z nich stanú spojené nádoby.
Kde začneme? V detstve. V tvojej rodine, v okolí, hoci aj v bežnej sídliskovej realite, v ktorej mnohí z nás vyrastali. Keď sme s našimi drobnými detskými krivdami a boliestkami bežali za mamou či babkou. A čo vysuší detské očká lepšie ako babkina maková štrúdľa? Alebo maminkin perník. Zázračná náplasť na všetky problémy detského sveta. Úplne presne si spomínam na chuť kyselkavého ríbezľového džemu na jemnej nadýchanej piškóte, že som ledva otvorila ústa, aby som si mohla odhryznúť. Zjedli sme ho ešte takmer vriaci priamo z plechu.
Že nám tie naše mamy radšej na tanier nenakrájali kaleráb! Alebo kolieska mrkvy. Možno by sme dnes neleteli do najbližšej cukrárne pre krémeš po každom prúseri v práci, ale pekne na tržnicu pre brokolicu. Či chrumkavý stonkový zeler? Navarili by sme si za vedro zeleninovej polievky a v nej roztopili všetok stres, sklamanie, či neúspech. Žiadne zákusky plné cukru a tuku. Čerstvý hlávkový šalát - zaručený recept na všetky problémy! Nebolo by to skvelé?
Pritiahnuté za vlasy. Uznávam. Ale tu niekde môžme hľadať začiatky tvojho emocionálneho jedenia. Tu niekedy vzniklo v tvojom vedomí prepojenie medzi emóciou - pozitívnou alebo aj negatívnou- a jedlom. A že to nebol zeleninový šalát, ale kalorická bomba plná cukru a tuku, to má tiež svoj dôvod. Keď sme pod stresom, vo vypätých životných situáciách, vyhráva chémia. Náš mozog doslova prosí o sladké, slané, mastné, najlepšie všetko dohromady. Je to jasné, rukola so svojou vlákninou a vitamínmi s nulovým obsahom všetkého vymenovaného, skrátka, ťahá za kratší koniec.

 

Ak si sa našla v nasledujúcich bodoch, si na "najlepšej" ceste sa ním stať:

1. Po každom úspešnom obchodnom stretnutí máš chuť presne na tú jednu konkrétnu slaninovú pizzu s cibuľou, klobásou a syrovým okrajom. Žiadna iná totiž nevyvolá ten jedinečný pocit zadosťučinenia ako práve táto jediná.


2. Jedlo pre teba fakt niečo znamená - ten pocit, ako mizne z taniera, akoby zrazu rovnako rýchlo mizlo aj všetko tvoje nahromadené napätie, nervozita či smútok.


3. Stres u teba rovná sa potreba jesť, zobkať, chrumkať, hlavne nech je stále v dosahu niečo pod zub. Čím sladšie, tým lepšie.


4. Náhly stav vlčieho hladu, ktorý sa dostaví znenazdajky, ako blesk z jasného neba. Vtedy si schopná obrátiť špajzu hore nohami, pre kúsok čokolády by si aj "vraždila".


5. Jedenie z nudy. Partner na služobnej ceste, v telke žiadne zaujímavý program, vtedy je aj vrecko pukancov či balíček zemiakových lupienkov príjemným rozptýlením dňa. A bezmyšlienkovitému automatickému ládovanie padne za obeť nejedno vrecúško. Koľko ich vlastne bolo? Možno ani nevieš. Áno, aj nuda je emócia.

 

Dá sa vyskočiť z toho začarovaného kruhu? Určite nie prísnou diétou, v ktorej si budeš odriekať úplne všetko!
Skús sa zamyslieť:

• Kedy najčastejšie dostaneš chuť na pražené oriešky?


• Čo je tým spúšťačom, vďaka ktorému padne za obeť celá bonboniéra?

Hlad to jednoznačne nie je. Lebo emocionálne jedenie začína dobre známou vetičkou: "Niečo by som si dala". A ten pocit príde z minúty na minútu. Okamžite. Na rozdiel od hladu, ktorý v nás rastie pomaly a postupne. Na začiatok sa pokús rozlíšiť tieto dve veci. Emocionálnej jedenie je len v tvojej hlave. Od skutočného hladu má na míle ďaleko.

Existuje viacero možností, ako sa takejto "chuti" úspešne zbaviť. Zamestnaj svoju myseľ inou aktivitou.

• zmeň činnosť - mne sa osvedčilo napríklad vstať z gauča a umyť riad, vyniesť smeti, poskladať bielizeň


• zavolaj niekomu - telefonát kamoške, mame, priateľovi


• napi sa vody - tej ozajstnej, žiadne sladené či energetické nápoje! Bylinkový čaj, citronáda, alebo len obyčajná voda z vodovodu sú super voľbou


• umy si zuby - dôkladne a dostatočne dlho


• zacvič si -  šup-šup skočiť na karimatku a dať si radšej poriadne do tela


• nakrájaj si zeleninu - keď už naozaj potrebuješ nutne niečo prežúvať, nakrájaj si radšej kaleráb, mrkvu či daj si za hrsť orieškov

Pamätám si, že kedysi v školskej jedálni na nástenke pri týždennom jedálničku stála aj táto myšlienka: "Nežijeme pre to, aby sme jedli, ale jeme pre to, aby sme žili." Veľká pravda. Nekompenzuj si svoje životné traumy a zlyhania jedlom. A nebude to len tvoja postava, ktorá sa ti za to poďakuje. Držím ti palce! :-)
Ďalšie články, ktoré by ťa mohli zaujímať:
Chceš zotrvať v dobrých stravovacích návykoch? Pozri si tipy, ako neskĺzneš naspäť k tým zlým
Ako by sme sa mali stravovať v lete, aby sme sa cítili dobre?
Máš chuť na sladké alebo slané? čo ti tým chce tvoje telo povedať?