Blog

Najstarším a zároveň najprirodzenejším pohybom pre naše telo je chôdza. Príroda je zasa nevyčerpateľný zdroj pozitívnej energie, čerstvého vzduchu a dobrej nálady. Čo takto spojiť oboje, vyraziť na turistiku, spaľovať kalórie a spoznávať krásne miesta? Turistika je športová aktivita vhodná takmer pre každého. Ak ťa zaujíma, ako si zostaviť turistický plán, čo si so sebou pribaliť do batohu alebo čo robiť v prípade nebezpečenstva v horách, určite si prečítaj rozhovor s budúcim horským sprievodcom Matejom. Najlepšie, čo môžeš urobiť pred plánovanou cestou na hory!

Turistike sa venujem asi od svojich 13 rokov. Neskôr som sa začal venovať vysokohorskej turistike a horolezectvu. Jeden z top zážitkov bolo, keď sme v novembri minulého roku dosiahli vrchol Grossvenedigeru. Nešlo o to, že by to bol môj najvyšší vrchol, ale výstup bol mimo sezónu. Prakticky už v zimných podmienkach. Na hore nebol nik, iba my. Vrcholový deň sme mali prekrásne počasie a bolo to priam neskutočné. Rovnako silný zážitok bola snežná búrka pod vrcholom Mount Blancu. Za pár minút z krásneho počasia nastalo biele peklo. Budúci rok plánujeme expedíciu v Kaukaze na horu Elbrus.

 

Dôležité je túru si dobre naplánovať. Dnes je na internete mnoho turistických sprievodcov, kde je určený presný čas trvania samotnej túry aj prevýšenie. Človek by nemal hneď skočiť do toho najhoršieho OHŇA - ako vravíme my. Ak sa niekto začína pohybovať na horách, mal by zvyšovať náročnosť postupne. Ak to niekto hneď prepáli, nebude mať ani pekný zážitok a hlavne môžu nastať veľké problémy.
Vraví sa, že neexistuje zlé počasie – len my môžeme byť zle pripravení. Toto podľa mňa povedal človek, ktorý naozaj nebol v zlom počasí. Ja osobne, ak idem cez víkend na túru, vždy sledujem už pár dní predtým počasie v danej oblasti. Veľmi dobrý na to je napríklad portál SHMÚ. Ak počasie kolíše, mení sa každým dňom a chcem ísť na náročnú túru, prehodnotil by som, či sa neoplatí počkať.
Človek by mal mať adekvátne vybavenie na daný terén. Každým dňom stretávam ľudí v exponovaných úsekoch v sandáloch, halovkách a podobne. Je to obrovské hazardovanie s vlastným zdravím. Ročne sú desiatky záchranných výjazdov práve k turistom, ktorí boli nevhodne obutí. Práve obuv spôsobuje veľkú časť úrazov.

V letnom období ani nie, iné to je v zime, kde už treba skutočne zainvestovať do špeciálnej výbavy. Ako som spomínal, treba mať adekvátnu obuv vzhľadom na terén. Ak idem na Tatranskú žulu alebo iné tvrdé skaly, treba mať riadnu kvalitnú turistickú obuv s dobrou podrážkou. Na lesný chodník stačia aj tenisky. S otázkou kúpy vhodnej turistickej obuvi je treba sa obrátiť na kvalifikovaných predajcov v predajniach na to určených. Obuv si vždy poriadne vyskúšajte.

 

Samozrejme, jedna z najdôležitejších vecí je informovať svojich blízkych o tom, kam idete, ukázať im svoju približnú trasu a čas, kedy sa asi vrátite. Ak je človek ubytovaný na horských chatách, tak sa údaje zapisujú do chatárovej knihy - smer túry a približný čas návratu.
Po psychickej stránke je podľa mňa najlepšie tešiť sa na to, ako si užijem krásu prírody. Po fyzickej stránke by som odporučil pár dní pred túrou vynechať iné športové aktivity, prípadne deň pred túrou zvoľniť pracovné tempo a hlavne dopriať si kvalitný spánok.

V batohu nemôže chýbať dostatočné množstvo tekutín na celý deň a vhodná strava, ktorá by mala obsahovať vysoký podiel energie. Ja veľmi rád so sebou nosím orechy a sušené ovocie. Treba mať vo svojom batohu niečo, čo človeku dodá stratenú energiu, ak je naozaj na dne -  nejaký ten energetický gél alebo tyčinku.
Veľa ľudí zabúda na to, že v horúcom počasí sa človek veľmi potí a svaly strácajú minerály. Preto netreba zabúdať aj na slané veci. Ďalej už len: mapu, kompas, svetlo a oblečenie do zlého počasia. Ak niekto berie nejaké špeciálne lieky, rovnako by ich mal mať so sebou.
Pozn. red.: Priemerne vážiaca žena spáli počas 1 hodiny horskej turistiky 350 – 500 kcal, v závislosti od rýchlosti chôdze, prevýšenia terénu alebo záťaže. A to je naozaj dosť energie.

 

Veľmi dôležité je nepanikáriť - človek musí zachovať pokoj aj v nebezpečných situáciách. V prípade, že potrebujete pomoc, je treba zavolať na tiesňovú linku horskej služby 18 300. Ak človek nemá mobil alebo signál (a ani nik zo skupiny), treba zísť na frekventovaný chodník alebo aspoň byť dobre viditeľný na voľnom priestranstve. Jasným znakom pre lietajúci vrtuľník sú zdvihnuté ruky nad hlavou, ktoré ukazujú písmeno V.
Ak to nie je až také vážne a potrebujem len poradiť, prípadne pomôcť, ak sa dostatočne nevyznám v teréne, stačí zavolať na oblastné operačné stredisko (čísla nájdete na ich webe), kde vám radi poradia, ako to vyzerá v danom teréne.
Čo sa týka lesnej zveri, v prvom rade sa má človek pohybovať po horách tak, aby sa niečo také nestalo. Výrok: „na horách má byť človek ticho“, nie je až tak celkom pravdivý. U nás na Slovensku je zver plachá, čo znamená, že ak začuje človeka, tak sa prirodzene dá na útek. Dobré je sa sústavne rozprávať so skupinou (samozrejme, nie kričať), prípadne, ak sa človek pohybuje sám, sem-tam zatlieskať alebo zapískať na píšťalku - takto sa nedostane do jeho blízkosti. Medveďa sme stretli mnohokrát, ale akonáhle nás zbadal alebo zacítil, dal sa na ústup. Ak zver vyľakáme na 2-3 metre, tak to je už ozaj problém, kde ťažko radiť.

 

Služby horského vodcu človek využije, ak chce ísť na náročnú túru, prípadne horolezecký výstup a nemá dostatočné skúsenosti a vzdelanie pre pohyb v danom teréne.

No to je problém. Ako vravím, treba postupne pridávať intenzitu náročnosti, aby sa nič takéto nestalo. Keď človek pocíti veľké vyčerpanie, mal by sa otočiť a vrátiť späť, hoc aj keď je to pár metrov pod krásnym vrcholom. Vždy treba s energiou hospodáriť rozumne. Samozrejme, tu hrá rolu aj strava, ktorú máme zo sebou, preto je veľmi praktické pre tieto situácie mať v batohu energetickú tyčinku alebo gél. Aj toto nás môže nakopnúť k úspešnému zvládnutiu trasy.
 

Na Slovensku je veľa krásnych miest, ktoré mi učarovali. Ale určite sú pre mňa srdcovou záležitosťou Malé Karpaty. Prešiel a prebehol som ich desiatky ráz, ale vždy sa tam rád vraciam. Je to asi tým, že som v nich vyrastal a bolo to prvé pohorie, kde som sa začal túlať.

 

Pohyb na horách dáva človeku neskutočne krásny pocit, ale rovnako mu vie vrátiť chyby, ktoré spravil. Treba preto mať aj pred malými horami rešpekt.
Samozrejme, ak by niekto potreboval poradiť alebo pomôcť, môžete ma kontaktovať na môj email: bucko.mat@gmail.com. Rád pomôžem každému, kto by sa chcel začať venovať horám.
Maťko, veľmi pekne ďakujeme za rozhovor, za čas, ktorý si si našiel a aj za poskytnuté informácie. A držíme palce pri budúcoročnom zdolávaní hory Elbrus v Kaukaze :-). 
 
Ďalšie články, ktoré by sa ti mohli páčiť:
Kalórie spáliš aj obyčajnou chôdzou. Ako?
Ako pri tréningu správne dýchať?
Desatoro účinnej meditácie